Kvety vnášajú do našich príbytkov harmóniu a tešia nás svojou rozmanitosťou. Na niektorých obdivujeme tvary a štruktúry, iné nás zaujmú farbou listov a pri ďalších túžobne očakávame násadu kvetov. Mnohé z nich však majú čosi spoločné. Dokážu v priebehu roka natoľko zostarnúť, že nás ich neforemnosť prestane baviť.
Včasná jar je tým najvhodnejším časom pre ich zmladenie. Nech to znie akokoľvek zvláštne, práve v tomto období v skromných podmienkach domácnosti vyrábame mladučké klony, ktoré vystriedajú svojich predchodcov. Rok po roku, vždy s rovnakou radosťou. S cieľom dosiahnuť výsledok, aký nám ponúkajú kvetinári vo svojich predajniach.
Staroba tratí na kráse
Kým niektoré z kvetov s každým novým rokom naberajú na atraktívnosti, o iných to nemožno povedať. Stačí sa pozrieť na kalanchoe, ktoré sa z kompaktnej gule ozdobenej kvetmi vytiahlo do neforemného tvaru s riedkym olistením. Čo pestovatelia v skleníkoch nahnali intenzívnym svetlom a vykurovaním, to sa nadobro vytratilo na chladnej okennej parapete.
Irezína s karmínovými listami tiež vlani vyzerala ako malý stromček. Teraz už jej výhony dosiahli tak vysoko, že sa každú chvíľu vyvalí črepník, alebo sa nadobro vylomia. Vytiahnutá rastlinka má najlepšie mesiace za sebou a dnes vyzerá tak, že by ste ju nikomu nepodarovali s dobrým pocitom.
Hnevajú nás aj drobnolisté begónie. Hoci sú neprestajne posiate drobným červeným kvietím, oschnuté konce svetlozelených lístkov začínajú hrať sólo. Je to kvet po starom otcovi a ten ho tiež od niekoho dostal. Vďaka zmladzovaniu pretrval až dodnes.
Najviac však starnutie badať na previslých tradescantiách. Majú desiatku výhonov, z ktorých každý prešiel míľnikom 150tich centimetrov. Vytratila sa sviežosť, živiny už nevládzu dochádzať až po vrcholce. Čas akoby zastal a rastlinka nerobí žiadny pokrok.
Len koleusy začínajú prerastať hranice únosnosti. Niet divu, že sa im dostalo ľudového pomenovania africká žihľava. Zmocneli a roztiahli sa do šírky. Pod ťarchou sa však ich stonky začínajú deformovať a v spodnej časti sú nadobro bez listov. Pompézna paráda je už definitívne preč.
Klony nahradia matky a otcov
Je jediný spôsob, ktorý prinavráti kvetom mladosť a zachová ich vlastnosti. Z ich najmladších a najkrajších výhonov musíme dopestovať nové rastlinky. Našťastie, príroda má jednoduchý recept, ktorý platí pre všetky o ktorých hovoríme. Stačí dotyk vody a už onedlho sa objavia nové korienky. Je to cesta života, ktorá prebehne priamo v pohári na okennej parapete.
Ak to skúšate po prvýkrát, mali by ste vedieť, že výhony by nemali byť dlhšie ako 15 centimetrov a každý z nich by mal byť prvotriednej kvality. Vzpriamený ako husár v slušivej uniforme, s rovnomerným olisteným, vždy s rovnakým rozostupom listov. Hoci je odstáta voda lepšia ako čerstvá z vodovodu, zakorenia bez reptania.
Prvé sa objavia korienky na tradescantiách. Neraz sa ukážu už po dvoch dňoch a rastú úžasným tempom. Čoskoro je pohár plný na prasknutie. Za nimi v krátkom závese korenia koleusy s irezínou, po dvoch týždňoch sa objavia korienky aj na kalanchoe a begónii. Sú jemné a krehké, nadovšetko vitálne. Kvety vedia, že je jar a preto zakorenia omnoho rýchlejšie ako v iných častiach roka.
Na slnečnej parapete pomôže, ak ich niekoľkokrát denne orosíte vodou z rozprašovača. Vysoká vlhkosť akoby ich rujne stimulovala k životu. Ak sa však chcete tejto povinnosti vzdať, radšej ich odložte na okno, kam nazerá slnko iba vo večerných hodinách. Hoci by na ňom bolo akokoľvek chladno, rastlinky zakorenia aj bez rosenia.
Pozor na škodcov
Neraz sa stáva, že ani nové výhony rastliniek neuniknú škodcom. Teraz, keď sme už v istote materské rastliny vyhodili, prekontrolovať treba celý byt. Vošky, molice, vlnatky, roztočce a puklice – na všetky existuje chemický prípravok, ktorý s nimi nadobro skoncuje. Ľahko sa nám budú striekať vo vani, keď sme ich pretriedili a máme ich menej.
Jediný postrek zväčša nestačí a treba ho po týždni opakovať. A to platí nielen pre dospelé kvety v črepníkoch, ale aj pre naše zakoreňujúce odrezky. Nech sú od začiatku v plnom zdraví a vyrastú z nich rastlinky bez nástrah.
Hoci sú desiatky babských rád ako so škodcami zatočiť, pravda je taká, že nefungujú ani len z polovice. Ak chcete nadobro problém vyriešiť na prvýkrát, nezostáva vám nič iné, iba sa vydať cestou osvedčenej chémie. Nech to znie akokoľvek škodlivo alebo nemoderne. Milovníci s drahými zbierkami kvetov v zimných záhradách vám to potvrdia. Ak by to bolo také jednoduché ako urobiť mydlovú vodu, výluh zo žihľavového čaju alebo rozmixovať cesnak vo vode, nepoznali by sme škodcov už desaťročia.
Namiesto hliny substrát
Kým sa pustíte do sadenia, poobzerajte sa po kvetináčoch a porozmýšľajte, či by to tentokrát nemohlo byť o čosi lepšie. Zemina zo záhradky je možno fajn, pravdou je že neudrží vlahu príliš dlho a korienkom v plastových kvetináčoch neraz chýba vzduch. Navyše je ťažká.
Záhradný substrát je taktiež extrémom. Rýchlo vysychá a nie všetkým rastlinkám sa v ňom podarí pevne ukotviť. Hoci sú ich v ponuke desiatky, nedá sa povedať, že by jediný z nich bol zázrakom, ktorý vám môžeme odporučiť.
Úspešná cesta je kdesi uprostred. Namiešať si svoju vlastnú zmes z oboch. Dostatočne kyprú a vzdušnú, avšak pri tom aj pevnú a ochotnú udržať vlahu. Ak k tomu pribudne aj sada kvetináčov, ktoré budú ladiť s vašim zámerom, potom je všetko na správnej ceste. Ak raz vyladíte tento jarný rituál, každý rok už budete žať úspech.
Výsadba v skupinách
Čím to je, že kvetinári ponúkajú husté trsy izbových kvetov a naše zakorenené výhony sa začnú rozvetvovať až vysoko nad zemou? Ak ste doposiaľ neodhalili fígeľ, potom je na čase aby ste sa vydali rovnakou taktikou.
V jednom kvetináči nie je jediná rastlinka, ale je ich tam celá skupina. Do malého ich vtesnáte päť, do väčšieho aj zo desať. Tak vznikne hustý trs, na ktorý sa budete môcť s radosťou pozerať po celú sezónu. Už teraz by ste mali mať na pamäti, že chystáte krásu, ktorá po jedinej sezóne zostarne. Preto nie je žiadny dôvod, aby ste to nespravili poriadne. Zakorenené výhony máte predsa zadarmo.
A to nielen pre seba, ale aj pre svojich blízkych. Niet lepšieho pocitu, ako im podať do ruky kvetináč, ktorý nadobudne plnú krásu iba vďaka vašej šikovnosti. Možno vám nik neuverí, že na začiatku bol nôž, pohár s vodou a ceruzka.
Presne teraz príde úloha pre ňu. Sadiť krehké výhony s ešte jemnejšími korienkami vyžaduje inú techniku ako presádzanie kvetu do väčšieho kvetináča. Je to takmer, akoby ste pikírovali. Spravíte ceruzou dieru do zeme, vložíte do nej výhon s korienkami a druhým vpichom vedľa jemne pritlačíte. Od tejto chvíle prechádzame ku škôlkovaniu.
Pár dní na spevnenie
Skupina čerstvo vysadených kvetináčov na parapete je ako škôlka, v ktorej máte všetko pod svojim ostrým dohľadom. Rosenie je na dennom poriadku a potrvá desať dní, kým rastlinky ukážu ochotu k rastu. Ukážu sa nové lístky, zmocnejú a prejavia svoju chuť k životu. Práve to je ten moment, kedy sa môžu rozletieť do všetkých kútov domácnosti bez toho, aby potrebovali špeciálnu starostlivosť.
Dospeli prirýchlo a musia súperiť s časom, aby boli čím krajšie. V dlhých letných dňoch sa dostanú do víru svojho poslania. Ich prírastky budú obrovské a vďaka skupinovej výsadbe aj prekrásne husté. Je to akoby ste bez skleníka dosiahli to, čo sa darí množiteľom dokázať v ideálnych podmienkach.
Čím skôr sa naučíte tomuto umeniu, tým väčšiu radosť zo svojich kvetov budete mať. Práve teraz si uvedomíte, koľko generácií zmladzovania môžu mať za sebou a nie je vylúčené, že všetky kvety svojho druhu pochádzajú z jedinej rastlinky šľachtiteľa. Z takej, ktorá vyrástla zo semienka pred stovkami rokov, jediná svojho druhu.
Jar je príležitosťou aj pre množenie
Kto by nepoznal nádheru prekrásnych kvetov, ktoré sa rozvíjajú z púčikov gloxínií a afrických fialiek. Sú natoľko vytrvalé a očarujúce, že rok po roku prichádzajú s novou záplavou kvetenstva bez toho, aby vyzerali unavene či zostarnuto. A predsa v jarnom období zmladzovania prichádza výzva, ktorá s nimi súvisí.
Tiež máte ten pocit, že chodíte doma okolo kútika, ktorý by zaručene oživil kvetináč s kompaktným kvetom? To je tá pravá príležitosť pre množenie. Stačí jediný lístok a v priebehu niekoľkých mesiacov sa z neho vyvinie rastlinka, ktorá ukáže svoje prvé snahy o nasadenie púčikov. Hoci je takéto množenie ako beh na dlhé trate, predsa ho môžeme odbaviť pri jarnom zmladzovaní.
Pohárik s vodou je zaručenou cestou ku korienkom. V tomto prípade to predsa len spravíme inak. S dobrým pocitom, že nebude našou povinnosťou po celé týždne striehnuť na moment, kedy treba doliať odparenú vodu. Navyše sa vyhneme aj povlaku rias a drobného života, ktorý ustálená hladina vody pritiahla.
Riešenie je jednoduché. Zabaliť pohár s vodou do grilovacej fólie a ceruzou do nej napichať diery. Vznikne tak akýsi laboratórny stojan, do ktorého hravo zasunieme stonky masívnych listov. Pod fóliou niet bez svetla života a ani voda nemá kam uniknúť. Po celé týždne budú môcť púšťať korienky bez toho, aby potrebovali našu pomocnú ruku. Ak počujete o tomto spôsobe po prvýkrát, mali by ste vedieť, že medzi milovníkmi afrických fialiek ide o všednú rutinu.
Zakorenené lístky však stále nie sú výhrou. Potrvá nejaký čas, keď po ich zasadení do kvetináča vyrastie z ich ústia drobná rastlinka. Akonáhle však rozvinie svoje prvé lístky, už to ide ako na vozíku dolu kopcom. S dostatok svetla budú do konca leta mocnými výpestkami, ktoré vám budú po celé roky robiť radosť.
Trpezlivosť je pri takomto množení na mieste, pretože to ide omnoho pomalšie ako by ste očakávali.
(mg)
Samozávlaha kvetom prospieva
Samozavlažovacie nádoby pre pestovanie kvetov už nie sú iba dominantou balkónov. Výrobcovia ich prispôsobili potrebám našich interiérov a v posledných troch rokoch predstavili stovky atraktívnych modelov. Z lesklých i matných plastov, v najrôznejších farbách a tvaroch.
Možno ste si to nikdy neuvedomili, ale samozavlažovací kvetináč je ako poschodový dom. Na prízemí je rezervoár s vodou, na poschodí nádoba so substrátom. Obe spojené tak, aby mohla voda šplhať ku koreňom rastlinky. Vďaka tomu možno v niektorých vytvoriť zásobu vlahy i na celý mesiac. Polievanie už nebude nikdy zdĺhavou povinnosťou.
Zmeny sa udejú aj na okennej parapete. Tam, kde sa priestor plnil črepníkmi, podmiskami a obalmi, zrazu je akosi prázdno. Bez toho, aby čo i len jediný z kvetov vypadol z výstavky. Samozavlažovacie nádoby sú kompaktné a pri rovnakom objeme zeminy zaberú na ploche menej miesta. Popri tom vyzdvihnú kvety do výšky, takže viac vyniknú.
Aká to pochvala od susedov za krásu v oknách, ak sú to stále tie isté kvety, ibaže na vyššej nohe. Práve na to by ste mali myslieť vo chvíli, keď budete pri zmladzovaní chystať pre nové zakorenené výhony pestovateľské nádoby. Tento rok by ste mohli ochutnať trend, na ktorý už ostatní naskočili pred vami. Vyplatí sa to.
(mg)
