Na prvý pohľad je to obyčajná, fádna doska. Zamazaná blatom, s trčiacimi hrotmi hrdzavých klincov a so zeleným povlakom rias. Hoci nevyzerá príliš súco, v útrobách ukrýva dosiaľ nepoznanú krásu. Kdesi v plote čakala roky na to, aby sa z nej stala časť prekrásneho nábytku. S jedinečnou štruktúrou prírody a patinou vekov.
Nech to znie akokoľvek odvážne, tentoraz nie je hlavným hrdinom príbehu šikovný remeselník, ale kefa. Nie však obyčajná. V modernej podobe, ktorá sa nespolieha na silu rúk, ale mocný motor a elektrický prúd. V priebehu niekoľkých minút dokáže poodmetať nepekné nánosy, aby odhalila skvost, ktorý sa ukrýva pod nimi.
Obraz prírody
Hoci je každý strom zdobený zeleňou listov a jeho klenotom sú kvety meniace sa na plod, najväčšmi si ceníme krásu jeho dreva. S harmonickou kresbou letokruhov pôsobí upokojujúco a ak na ňom spočinie ruka, cítiť z neho teplo, jemnosť a pokoj. Niekedy vonia živicou, inokedy ovocím, parfumom či dokonca pálčivým závanom octu.
Letokruhy nie sú iba kruhmi na spílenom pni. Plochou dosky prechádzajú v najrôznejších podobách. Niekde sa javia ako pruhy, inde ako oblúky a ak sa do tejto harmónie zamieša hrča, ktorá je vlastne len odbočkou tvoriacou konár, všetky pruhy sa opäť premiešajú. V niektorých drevinách sú jasné a kontrastné, inde sú takmer na nerozoznanie. Predsa ich však vnímame nadovšetko intenzívne.
Ak však dosky opáli slnko, zmáča dážď a nečas sa na nich vyvŕši naprieč desaťročiami, z maľby letokruhov hladkej dosky sa stane priam plastické dielo sochára. Drsné, so silnou štruktúrou, no stále príjemne prírodné. Našťastie, nemusíme čakať desaťročia. Celý tento dej vieme napodobiť.
S talentom sochára
Na prvý pohľad sa ponáša na uhlovú brúsku alebo na leštičku automobilových lakov. V skutočnosti je však elektrická kefa uspôsobená na odlišnú prácu. Stojí kdesi uprostred. Po leštičke zdedila pomalšie otáčanie a po uhlovej brúske nekompromisnú silu v zábere. Vďaka tomu sa Metabo SE 12-115 dokáže kefou oprieť do masívu dreva s takou chuťou, že vzduchom lietajú drevené vlákna bez toho, aby sa snažila vykĺznuť z rúk.
Pod kefou sa deje čosi úžasné. Kým mäkké drevo ustupuje pod driapajúcou kefou, husté letokruhy zostávajú bez pohnutia. Niet divu, že sú také húževnaté, keď prirastali v tuhej zime. Rovná doska sa mení na nekonečný rad reliéfov, v ktorých sa striedajú vystúpené pruhy s údoliami. Plocha dostala nový rozmer, ktorého sa chce každý dotknúť.
Bez ohľadu na to, či ju práve zviezli v plnej čerstvosti z píly, alebo ležala v opustenom kúte dvora, stáva sa z nej kus prírodného umenia. S poslaním rozbiť hranaté tvary nábytku alebo drevených dekorácií sa začína jej púť. Možno aj vo vašej dielničke so strojom z požičovne.
Elixír, ktorý pomôže starnúť
Ak vám pri pomyslení na kefované drevo v hlave preblysne obraz vidieckeho, rustikálneho či koloniálneho nábytku, svietivá belosť novej dosky nemusí byť bariérou. Hoci elektrická kefa zapôsobila ako stroj času na jej štruktúru, podobným trikom dokážeme zapôsobiť na jej vzhľad. Odpoveď sa skrýva v drôtenke na riad, oceľovej vlne či starých sponkách a klinčekoch. Treba ich len rozpustiť v octe, aby mohli pôsobiť na drevo.
Oxidy železa zapôsobia na tanín obsiahnutý v dreve nesmiernou rýchlosťou. V priebehu desiatky minút zostarne drevo o celé desaťročia. Biele smrekové dosky zosivejú, čerešňové získajú tmavé hnedé tóny a dubové drevo zostane úplne čierne. Čo však so smrekom, ktorý by sme chceli vidieť v teplých tónoch hnedej farby? Tu pomôže instantná káva nanesená jemným rozprašovačom. Hneď vyzerá ako zo starej stodoly.
Nájdu sa domáci majstri, ktorí nechajú namiesto elixíru prehovoriť plameň horáka alebo teplovzdušnú pištoľ. Hoci je výsledok úplne odlišný, vždy niekomu padne do oka svojou nepravidelnosťou.
Letokruhy vo farbách dúhy
Má však kefované drevo vyšliapanú cestičku i tam, kde má byť nábytok moderný a predsa s prírodnou patinou? Určite vás zaujme inšpirácia, ktorá nevyžaduje viac zručnosti, ako dokážete ponúknuť vy sami. Ak udržíte v ruke štetec, potom ste tou najpovolanejšou osobou, ktorá si to môže vyskúšať.
Vodou riediteľný Balakryl UNI môže byť matný, lesklý alebo saténový. A to nie v desiatkach, ale tisíckach farebných odtieňov. Nezapácha, umyjete ho zo štetca a rúk pod prúdom vody obyčajným mydlom a ak príde na domáce miešanie odtieňov, nie je to nič, čo by ste nezvládli. Už len nájsť kúsok odvahy a prekryť štruktúrované drevo tenkou vrstvičkou farby.
Nič to, že na prvý pohľad vyzerá, akoby sa zmenilo na plast, ktorý sa ani v najmenšom nepodobá na prácu prírody. Vo chvíli, keď zaschnutú plochu jemne prebrúsite, odhalí sa prírodná farba letokruhov. Akoby preťala farebné plochy kresbou dreva. A to je tak prírodné, ako moderné zároveň.
Ak by ste pod farebný náter ukryli ešte jeden - biely, pri brúsení vznikne patina prestupujúcich farieb. Odtiene dreva sa miesia so zašlou bielobou a farebnými tónmi krycieho náteru. Jedni v tom vidia ošúchaný starý nábytok, iní zasa znásobený kontrast. Pretože biela farba podkladu je vždy jasnejšia ako jemná farba dreva.
Sadra môže imitovať vek
Je to trend, ktorý sa na nás sype zo všetkých strán. Spod bieleho náteru vykúka tmavé drevo a všetko vyzerá, akoby za sebou malo stovky rokov používania. Páči sa nám to, hoci dobre vieme, že sa za tým skrýva fígeľ. Niet však farby, ktorou by sme to dokázali napodobniť.
Hoci by sme sa unúvali vyskúšať všetky, snaha by bola márna. To preto, že biely kriedový náter nie je farbou, ale obyčajnou sadrou. Nie však sivou pre elektrikárov, ale bielou, s ktorou pracujú modelári. Stačí ju len zamiešať s vodou na riedku kašu a štruktúru dreva dôkladne popretierať.
Opäť to bude brúska, ktorá odhalí tmavé drevo pod bielym nánosom. Sadru prebrúsi bez námahy a výsledok je doslova úžasný. Svietivá bieloba sa miesi s tmavými tónmi dreva.
Ak je to však príliš a patríme medzi tých, ktorým vždy viac ulahodí biela káva či slonovina ako biely mramor, potom sa treba vrátiť k elixírom. Ak odejeme drevo do hmly kávy, sama sa bude pri natieraní prepíjať do bielučkej sadry. Na každom mieste s inou intenzitou, s výsledkom, ktorý vyzerá veľmi dôveryhodne. A to nielen na kefovanom, ale aj na hladkom dreve.
Nábytok dostane novú tvár
Nie je nevyhnutné, aby sme vyrábali z takýchto dosiek nový nábytok, keď môžeme vykefovať ten, ktorý už existuje. V inzertných novinách a na internete sú tisícky ponúk starých harabúrd, ktoré sa stali nadbytočnými. Stolíky, komody, skrinky a kredence, všetky vyzerajú na prvý pohľad rovnako. Je na nich hrubá vrstva laku alebo desiatky starých náterov.
Oceľová kefa sa však dokáže preškrabať i cez ne. Hoci sa to nezaobíde bez prachu, ide to omnoho rýchlejšie ako brúskou. Podchvíľou sa z dreva trhajú drobné vločky náteru a po nich sa kefa zaborí priamo do mäkkého dreva. Neznamená to však, že budeme odsúdení iba na škrabanú štruktúru. I tú možno vyhladiť nylonovou kefou tak, akoby sme nikdy žiadny starý náter nedriapali dolu.
Oceľová kefa strhne cement z dosiek použitých na debnenie, odstráni aj dlhoročné nánosy hliny, kamienkov, vápna a prachu. Zužitkovať tak možno aj dosky z rozobraného pareniska, kurína či prístrešku. Bez toho, aby sme sa obávali, že sa na nich zatupí hobľovačka alebo elektrický hoblík.
Svoje skúsenosti však majú aj tí, ktorí sa rozhodli zrenovovať starú drevenicu, zrub alebo chatu. Aj na takejto ploche dokáže elektrická kefa urobiť veľký kus práce. Očistí drevo až k jeho pevnému jadru a pripraví ho na ďalšie ošetrenie. Či už pôjde o napúšťanie, alebo obnovu vzhľadu lazúrou.
Pružné štetiny kefy dosiahnu do prasklín, reliéfov obkladu a nerovností. Keďže kefa sa točí v smere vlákien dreva a sleduje ich po celej dĺžke plochy, výsledok je prekrásny. To nedokáže žiadna brúska ani tanierová kefa.
Pri detailoch pomôže vŕtačka
Veľká elektrická kefa je síce majstrom na veľkých, rovných plochách, ak však príde na detail, žiada sa pomoc. Nie, netreba hneď myslieť na pieskovanie. Existujú kefy, ktoré možno osadiť priamo do čeľustí vŕtačky. Nylonové i oceľové a popri nich aj brúsne mopy a valčeky z rúna. Hoci sú uspôsobené tak, aby pracovali iba na veľmi malej ploche, dostanú sa do detailov.
Na pamäti treba mať jediné. Ich štetiny musia vždy pracovať v smere vlákien dreva, obzvlášť ak ide o tie oceľové. Inak môžu narobiť nepríjemnosti, ktoré nezahladí ani brúsny papier. Takéto malé kefy so stopkou nájdete v každom železiarstve a keď si ich po prvýkrát vyskúšate, budete si klásť otázku, prečo ste to neskúsili už dávnejšie.
Ako pracujú
Mäkké nylonové kefy
Sú ako tisíce dotykov rúk. Zanechávajú za sebou hladkú štruktúru dreva, podobnú tej, ktorú možno vidieť na vychodenej podlahe, zodratej lavičke alebo starej doske jedálenského stola. Jemne stierajú jednu vrstvičku mäkkého dreva za druhou, ktoré sa mení na jemný prach.
Stará doska si zachová tmavý vzhľad, tá nová svieti sviežosťou. Obe majú však čosi spoločné – dokonalý reliéf.
Valce s brúsnym rúnom
Hoci sa chvíľami môže zdať, že miestami sa objavil aj lesk, dielo sa zavŕši, ak nylonovú kefu vystrieda valec s brúsnym rúnom. Tá zvrásnené drevo vyhladí ako staré kostolné lavice, ktoré sú takmer ako z vosku, hoci ich nikto nikdy nenatieral. Rúno upchá najjemnejším prachom drobné póry dreva a vyhladí každý záhyb k dokonalosti. Akoby sme toto všetko už niekedy videli, ale netušili, že to dokážeme vytvoriť aj my.
Oceľová kefa
Pracuje odlišne. Vyčesáva vlákna mäkkého dreva dovtedy, kým za sebou nezanechá plejádu rovnobežných škrabancov. 
Preniká do rôznych hĺbok a vytvára štruktúru, akú by sme v prírode iba márne hľadali. Hoci prvý pohľad padne na letokruhy v ich prirodzenej podobe, medzi nimi je akýsi priemyselný šum. Nesmierne harmonický a drsný zároveň. I to je podoba dreva, ktoré prešlo kefou.
Fíbrová kefa
Strapaté vlákna a triesky však nemôžu zostať bez povšimnutia. Pri prvom príleve vlhkosti by sa napriamili a z umenia by sa stal pichľavý jež. Preto prichádza na pomoc fíbrová kefa jemnými vláknami, ktorá bez toho, aby zmenila výzor práce, s nesmiernou jemnosťou odstráni všetko, čo by mohlo spôsobiť nepríjemnosti. Na stole sa nahromadí ďalšia kôpka vlákien, drevo je však už bezpečné aj na dotyk.
(mg)
