Pri pohľade na dnešný, prinajmenšom podozrivý predmet, by sotva niekto hovoril o umení. A predsa je táto stolička, ktorá vyzerá akoby ju v ošiali tvorivej krízy pozbíjal, nie celkom zručný domáci majster, svojráznym umeleckým dielom.
Jej autorom je Talian Enzo Mari (1932) – vplyvný dizajnér, novo-modernistický autor s košatým filozofickým prienikom a známy provokatér.
Vytvoril vyše dve tisícky projektov alebo produktov, z ktorých mnohé získali prestížne ocenenia, napríklad dizajnérske Oscary „Compasso d'Oro“.
Z pozície váženého profesora rozvíja svoje chápanie priemyselného dizajnu ako aktivity hromadnej výroby objektov s nekompromisným naplnením alchýmie krásy, funkcie, emócie i dôvtipu. S večným zadaním „hľadania duše predmetov“.
Dizajnér provokatér
Vzdelanie klasických štúdií a literatúry na milánskej akadémii umení i doživotné koketovanie s marxizmom ho zároveň predurčujú na pútavé teoretizovanie.
Dizajn samotný často vyhlasuje za „mŕtvy“, v rebelantských pózach pritom oponuje súdobým trendom návrhárstva ako nejaký prorocký bard.
Vysmieva sa formalizmu, a namiesto neho obhajuje prirodzený (ale náročný) spôsob stvárnenia predmetov každodenného použitia. Po ich inšpiráciu siaha do prírody ako vždy dokonalej predlohy.
Objekt s banálnym názvom Sedia 1 (v preklade stolička 1) vznikol ako súčasť jeho širšej autorskej série Autoprogettazione (čo by sa dalo voľne preložiť ako vlastná tvorba).
Tento projekt vytvoril Mari v roku 1974 ako presný manuál na domácu výrobu základnej garnitúry nábytku.
Využil racionálny rozvrh borovicových fošní (v rozmeroch a formátoch odvodených od bežných európskych štandardov), z ktorých sa jednoduchým sklincovaním dá hravo vyrobiť sada stoličiek, stolov, políc, ba dokonca postelí.
Nábytok s návodom
Zmyslom projektu pritom nie je fetišizovanie elegantného zariadenia, ale skôr spochybnenie autorstva či zavrhnutie štylizovaného nábytkového dizajnu, ktorý sa v tom čase stával nekritickým objektom kultu.
Autoprogettazione malo podobu autorskej knihy. Mari ňou zverejnil akýsi dizajnérsky „open-source“ formát pre dostupný, lacný a demokratický nábytok.
Jeho kritické vymedzenie sa voči elitárskym dizajnérom, samozrejme, vyvolalo kontroverzie: mierne „pankáčsky“ projekt auto-produkcie sa stretol s nepochopením.
Dizajnérska kritika až v neskoršom období ocenila Mariho vizionárske myšlienky o revízii tých podstatných hodnôt.
V roku 2010 sa fínska spoločnosť ARTEK, ktorá dlhodobo reflektuje úlohu dizajnu z perspektív umenia, technológie či funkcie, dohodla s Marim na reedícii pôvodného návrhu Sedia 1.
V úzkej spolupráci vytvorili jednoduchý balíček pre ašpirujúcich domácich majstrov, ktorý pozostáva z ohobľovaných, no povrchovo neošetrených borovicových doštičiek rôznych veľkostí. K nim je pribalený presný návod s nákresom a hromada klincov – hotový výrobok si majiteľ musí stĺcť sám. Zažije pritom fyzickú skúsenosť z výroby niečoho užitočného.
Pre tých menej lenivých, ktorí si fošne vedia pozháňať sami, je nákres zadarmo prístupný on-line – presne v súlade s Mariho pôvodným zámerom.
Autor je interiérový dizajnér.
Autor: Michal Lalinský
