Bratislava. Korunovačné mesto, mesto mieru, malé veľké mesto. Istý čas bola krásavicou na Dunaji aj mestom vývoja motorových vozidiel.
V 60. rokoch minulého storočia naštartovali v bratislavskom závode Tatra prvé dodávkové vozidlo z vlastného vývoja.
Skoro súčasne s dokončovacími prácami na úžitkových vozidlách dostali do Tatry Bratislava žiadosť o pomoc pri riešení modernizácie reprezentačného osobného automobilu kopřivnického podniku. Tatru T-603 čakala omladzovacia kúra.
Jeden z návrhov Tatry 603 od Fridricha Hudeca. Fotené v Tatre Bratislava v roku 1962.
Automobilová Bratislava
Keď v roku 1960 zakladal Ivan Mičík vývojové oddelenie v bratislavskej Tatre, o zamestnanie sa prišiel uchádzať aj mladý, talentovaný kresliar, absolvent Strednej priemyselnej školy strojníckej na Fajnorovom nábreží v Bratislave.
V tom čase iba 22-ročný Ján Oravec priniesol veľký obal s množstvom návrhov karosérií automobilov, medzi ktorými bola aj nadčasová štúdia dvojdverovej Tatry 603.
Mimoriadny kresliarsky talent bol pre neho vstupenkou do nového pracovného pomeru. Hneď sa pustil do práce na návrhoch mikrobusov.
Mičík zakrátko povolal do Bratislavy uznávaného dizajnéra Otakara Diblíka, pod ktorého vedením získaval mladý Oravec prax v navrhovaní automobilov. Bola to tá najlepšia škola automobilového dizajnu, o akej mohol snívať. Okrem spolupracovníka našiel v Diblíkovi aj vynikajúceho „parťáka“.
Nákres variantu inovovanej Tatry 603 od Fridricha Hudeca.
Biologicky čistý tvar kapoty
Vedúci oddelenia bratislavských karosárov Fridrich Hudec presvedčil v roku 1962 Mičíka, aby Oravca s Diblíkom poslal do pražskej projekčnej kancelárie, ktorá sídlila v Kartouzskej ulici na Smíchove. V budove bývalého riaditeľstva spoločnosti Ringhoffer-Tatra sa nachádzalo detašované vývojové pracovisko kopřivnickej Tatry, ktorého vedúcim bol Václav Popelář. Práve tu sa Oravec stretol s významnými konštruktérmi Julisom Mackerlem a Rudolfom Vykoukalom.
Dvojica Diblík – Oravec začala pracovať na návrhu novej prednej kapoty Tatry 603. Zhotovili model z modelárskej hliny v mierke 1:1. Odstránili vypuklinu pod takzvanou kotvou, resp. „vlaštovkou“ s mriežkou v strede prednej kapoty, čím dokonale vyčistili celú plochu. Popri hranách otvoru namodelovali elegantné negatívne prelisy, ktoré smerovali v prednej časti do stratena.
Takéto úpravy vyvolali v Tatre veľký rozruch a vlnu nevôle. Diblík však väčšinu tatrovákov nakoniec presvedčil priam vedeckou definíciou, že uvedené úpravy predstavujú biologicky čistý tvar prednej kapoty.
Zjednodušená „vlaštovka“ sa však na čistú plochu napriek Diblíkovým protestom opäť dostala a od roku 1966 naďalej zdobila prednú časť vozidla. Úplne zmizla až o tri roky neskôr pri ďalšej inovácii T2-603 model 69.
Návrh novej limuzíny Tatra od Jána Oravca.
Od trojsvetla po šilhavku
Úloha bola jasná: omladiť celú vládnu limuzínu bez zmeny skeletu. Úpravy sa mali týkať len niektorých častí karosérie, pretože na väčší zásah neboli vyčlenené finančné prostriedky.
Oravec prišiel s návrhom aj na zmenu predných trojsvetlových reflektorov. Navrhol niekoľko odvážnych tvarových riešení. Reakcia: „Chlapci, a vy si myslíte, že my tu teraz kvôli vám budeme vyrábať nové reflektory?“ To hovorí za všetko. Bol vyrobený aj prototyp so svetlami z Fordu 17M. Toto riešenie však bolo politicky nepriechodné.
Napriek tomu je výsledné štvorsvetlové vozidlo z roku 1963 veľmi elegantné, aj keď vďaka nemu dostala táto verzia Tatry 603 nelichotivé pomenovanie „šilhavka“.
Do sériovej výroby sa dostali aj úpravy zadnej časti vozidla, ktoré sa realizovali v bratislavskej Tatre pod Hudecovou taktovkou. Išlo o predĺženie kapsy prívodu chladiaceho vzduchu, koncové svetlá, úpravu oblúka nad tabuľkou evidenčného čísla vozidla s jeho osvetlením a nový tvar zadného nárazníka. Tento typ Tatry 603 sa označuje ako T2-603 model 66 a bol s kompletnými úpravami vyrábaný od roku 1966.
Tatra nadšenia
Závod Tatra Bratislava patril do kopřivnickej výrobno-hospodárskej jednotky, ktorá v Bratislave plánovala vývoj a výrobu úžitkových vozidiel.
Vďaka mimoriadnym schopnostiam a veľkému nadšeniu celého tímu, ktorý viedol Ivan Mičík, dokázala bratislavská Tatra ponúknuť oveľa viac. Túto skutočnosť dokumentujú mnohé bratislavské projekty, ktoré sú na vysokej estetickej, technickej a funkčnej úrovni.
Hoci slovo dizajnér v Tatre Bratislava radšej nahrádzali slovom karosár, konštruktér, návrhár, svojou tvorbou položili základy našej dizajnérskej školy v oblasti tvarovania automobilov.
Pri pohľade na dnešné bugatti, škodovky, volkswageny a mercedesy by sme preto nemali zabúdať ani na tých, ktorí v rámci vtedajších možností urobili pre automobilový dizajn na našom území maximum.
Autor je dizajnér a kurátor zbierok produktového dizajnu v Slovenskom múzeu dizajnu.
www.ostblok.sk
Foto - Archív Slovenského múzea dizajnu a archív Jána Oravca ml.
