Hľadám výrobcu, autora tvarového riešenia a mnohokrát aj účel, na ktorý bol produkt vyrobený. Pátram v archívoch, knižniciach, na internete. Vypočúvam odborníkov i pamätníkov. Dedukujem. Možno to znie neuveriteľne, ale dosť dlho mi trvalo, kým som zistil, na čo slúžila jedna celkom pekná lampa z výrobného družstva Pokrok Žilina.
Družstvo bolo založené v roku 1954 a jeho výrobný program sa postupne pretransformoval z bytových svietidiel, elektrorozvádzačov, kovového nábytku a plošných spojov na vykurovaciu techniku, ktorá je od roku 1997 nosná.
Dnes patria svietidlá z Pokroku medzi veľmi zaujímavé dizajnérske objekty. Majú v sebe vynaliezavosť, múdru jednoduchosť i tvarovú príznačnosť. A dizajnér Pavol Košťan im dal niečo, podľa čoho sa dajú celkom dobre identifikovať, že sú z Pokroku Žilina.
Podľa tvaru spoznáš Pokrok
Keď som minulý rok výrobné družstvo navštívil, prvé, čo mi udrelo do očí, bolo svietidlo na vrátnici. Široké hnedé plechové tienidlo stálo na dvoch štíhlych lesklých trubkách. Biele detaily pôsobili elegantne.
Takú lampu som nikdy predtým nevidel. Jednoduché geometrické tvary sa prepájali do harmonickej jednoty v dokonalej proporcii. Cez pochrómovanú ohýbanú trubku bol vedený kábel až do tienidla.
Sklamanie nastalo, keď som sa dozvedel, že archív družstva už neexistuje a že zo svietidiel ostali len elektrické šnúry a pár sklenených tienidiel. Sklad teraz slúži novým potrebám produkcie vykurovacej techniky a zo svietidiel vyrábajú len reflektory pre vlaky.
Nikto nič nevedel – ani o svietidlách, ani o dizajnérovi. Na chodbách bolo ešte pár plagátov s granulátovými guľovými lampami a ja som si bol istý, že sa o záhadnej lampe z vrátnice viac nedozviem. No predsa som ešte niečo skúsil.
Spýtal som sa vrátnika, či mu lampa dobre slúži. Posťažoval sa mi, že nie je dobrá, pretože nie je kĺbová a nikam nedosvieti. Dá sa nastavovať iba vertikálne, a nie horizontálne.
Vraj keby som pod ňou chcel lúštiť krížovku, tak by mi dole zavadzala podstava a hore by som si búchal hlavu do tienidla. Dal som mu ponuku, ktorá sa neodmieta. Navrhol som, že mu vedľa v obchodnom dome kúpim novú kĺbovú lampu, ak mi ju vymení za túto „nepraktickú“. Súhlasil. Celou cestou domov som rozmýšľal, prečo je tá lampa taká nedokonalá.
Viac hreje, ako svieti
O mesiac mi volali z Pokroku, vraj našli nejaké archívne materiály, katalógy, fotografie z výstav a produktové listy. Jediné, čo ostalo z archívu.
Opäť som sa vybral do Žiliny a keď som sa prehrabával v stredne veľkej škatuli plnej fotografií a materiálov o svietidlách, nábytkoch a elektrorozvádzačoch, želal som si, aby som narazil na informácie o záhadnej lampe z vrátnice. Nič také však v škatuli nebolo. Vtedy mi ako z neba padol kontakt priamo na dizajnéra.
„Kedysi tu navrhoval svietidlá Palo Košťan,“ odpovedal jeden z pracovníkov na moju neustále kladenú otázku ohľadne dizajnu. Zavolal som teda pánovi, ktorý bol dlhé roky vedúcim oddelenia vývoja vo výrobnom družstve. Ten ochotne prišiel do Pokroku a rozpovedal mi príbeh navrhovania svietidiel. Neobišiel ani pre mňa záhadné svietidlo z vrátnice.
Vysvetlil mi, že išlo o účelovú lampu určenú pre lekárnikov alebo do laboratórií. Osádzala sa infračervenou žiarovkou a slúžila napríklad na zohrievanie vosku. Intenzita ohrevu sa nastavovala vertikálnym posunom, preto nepotrebovala iné kĺby ani proporciu. Presný názov lampy som sa nedozvedel, ale viem, že svoju úlohu v laboratóriách a lekárňach plnila dokonale.
Lampa, ktorá si pamätá
Detektívka má šťastný koniec. Stolová lampa, ktorú v malej sérii vyrábali v 70. rokoch minulého storočia, má svoj príbeh a dnes aj svoje miesto v zbierkach Slovenského múzea dizajnu SCD v Bratislave. Jediné, čo jej chýba, je infračervená žiarovka, ktorú jej onedlho doprajem. Vždy pre mňa bude aj lampou z vrátnice výrobného družstva Pokrok Žilina, ktorá si určite veľa pamätá.
Napriek tomu, že bola pôvodne určená na iné účely, stala sa symbolom výroby svietidiel v Pokroku. V družstve, ktoré sa nevzdalo.
Autor je dizajnér a kurátor zbierok produktového dizajnu v Slovenskom múzeu dizajnu.
www.ostblok.sk
