Ak vám nik neporadí ako na to, môžete čakať desaťročie a vysadené priesady fasádnych ťahaviek stále nebudú mať ochotu vyštverať sa do výšky strešného štítu. Aj keď sa o brečtane a paviniči neraz vraví ako o pliage, ktorá rastie ako z vody, hneď ako ich vysadíte k domu, začnú sa správať inak.
Akú zvoliť taktiku, ak ste sa rozhodli pokryť fasádu listami, ktoré vnesú trochu života do ulice a vytvoria malú oázu pre život medzi kockami odetými do polystyrénu a sklenej vaty? Všetko sa točí okolo vašej starostlivosti, kým výsadba dostatočne nezmocnie.
Dve rastliny na výber
K dostatočnej spokojnosti v našich klimatických podmienkach na fasádach prosperujú iba dva druhy rastlín.
Prvou je brečtan (Hedera Helix). Nie všetky sú však rovnaké. Rozhliadnuť by ste sa mali po rastlinách s veľkými listami bez panašovania, ktorému na letorastoch vidno husté biele vzdušné korienky. Práve to je predpoklad, že ide o bujnejšie rastúci variant, ktorý je schopný prichytávať sa na holé či omietnuté murivo a kameň. Brečtan najlepšie prosperuje na tienistých stenách s dostatkom vlahy, na slnečnej páľave vyžaduje trpezlivosť a čas, kým zmocnie. Je celoročne obsypaný zelenými listami, ktoré pri vyzrievaní menia svoj vzhľad.
Pavinič trojlaločný (Parthenocissus tricuspidata) v odrode Vetchii očkovaný na podpníku paviniča päťlaločného prezimuje aj v našich podmienkach pomerne dobre a typický je pre neho rýchly rozvoj na slnečnom stanovisku. Na priesade v hlbokom kontajneri vždy vidíte voskom prekryté miesto štepenia. Priesady by mali byť mocné, pokiaľ možno bez náznakov vlaňajšieho kvitnutia s tenkými letorastami prichytenými k bambusovej tyčke. Všetko ostatné má od seriózneho výpestku ďaleko. Pavinič je opadavý, teší však meniacou sa farbou olistenia v priebehu ročných období. Má krehké lístky a výhony, ktoré žiaria vysokým leskom.
Vysadiť a motivovať
Nech máte akýkoľvek vkus, zavše platí pravidlo „malá kopa pýta viac“. Znamená to, že kombinovaná výsadba paviniča s brečtanom urýchľuje osídľovanie fasády zeleňou. Kým pavinič rýchlo stúpa nahor a prikrýva plochu, brečtan využíva jeho tieň na to, aby rýchlejšie zmocnel a šplhal nahor. Akoby sa vzájomne podporovali a na múroch sa prepletali jeden s druhým. Vďaka tomu mení fasáda neustále svoj vzhľad a nezostane holá ani v zimných mesiacoch.
Priesady treba vysadiť približne 80 cm od seba, po celom dostupnom obvode miestnosti. Spoľahnúť sa na redšiu výsadbu sa nevypláca. Ak niektoré z rastlín zhynú, na vzhľade domu sa to prejaví výraznejšie. Je úplne jedno, či nasadíte rastliny 10 cm od múra alebo 30. Vždy budú v zrážkovom tieni, v núdzi o vlahu aj živiny, obzvlášť v prvých rokoch po výsadbe. Zeminu však treba riadne prekypriť do hĺbky, pretože popri dome neraz sú pod zemou napadané vrstvy brizolitu, malty a kúskov tehál, ktoré by mohli tvoriť neprekonateľnú bariéru.
Sú náročné na vlahu
Nie svojou povahou, ale stanoviskom sú výpestky v núdzi o vlahu. A to nielen v priebehu vegetačnej sezóny, ale i v zime. Znamená to, že bez pravidelnej týždennej zálievky a prihŕňania snehu v prvých rokoch sa väčších úspechov nedočkáte. Nedostatok vody výrazne spomaľuje rast a nech sa vám zdá pôda akokoľvek vlhká, opak je pravda.
Optimálnym riešením je kvapková závlaha s časovačom. Dnes už ide o cenovo dostupnú stavebnicu, ktorú si namontujete aj sami. Jedna hadička s dierkami a zátkami na koncoch pripojená k redukčnému ventilu a jednoduchému závlahovému časovaču zaistí, že od jari do jesene o vodu núdza nebude. Pomaly kvapkajúca závlaha je úsporná a priebežne dodávaná voda garantuje rýchly rast. Ak k tomu pridáte aj modul na automatické dávkovanie tekutého hnojiva, ste za vodou. Nápomocné je aj mulčovanie, ktoré spomaľuje odpar. Či to bude lístie, tráva z kosačky, alebo hustá výsadba drobných cibuľovín, je iba na vás. Pôdu treba pokryť.
Živiny sú dôležitejšie, ako by ste si mysleli
Pri kopaní základov sa stratila ornica, okolo domu sa nakopil vápenný stavebný odpad a všetko pripomína viac piesok ako hlinu. Tak to cítia aj rastliny, ktoré v tesnej blízkosti múrov rastú a koreňmi hľadajú vlahu a živiny. Ťahavky tvoria veľké množstvo zelenej hmoty, a tak sa nezaobídu bez štedrej dávky dusíka. Pretože prezimuje zväčša iba tá časť letorastov, ktoré do príchodu zimy zdrevnateli. Skorý nástup prírastkov je preto kľúčový.
Ku koreňom patrí zásobné organické hnojenie formou rohoviny alebo granulovaného ovčieho hnoja, do zálievky patria v sezóne hnojivá s vyšším podielom dusíka. Dokonca aj humínové prípravky pomáhajú, aby sa vlasové korienky vyvíjali rýchlejším tempom. To všetko však platí iba do druhej polovice júla. Od tejto chvíle treba zmeniť taktiku hnojenia vymeniť dusík za draslík a forfor. Aby korene a letorasty vyzreli. Takto to ide z roka na rok, kým pavinič a brečtan nevytvoria bohatú sieť koreňov, ktoré vedia zablúdiť ďalej od domu.
