Vraví sa o nich, že sú rekordmanmi v záhradkárskej ríši zeleniny. Stačia im iba štyri týždne na to, aby v chladnom jarnom počasí dozreli do zberovej zrelosti. Nemali by preto chýbať na žiadnej hriadke, ani na balkóne.
Ich prednosťou je, že nie sú náročné ani na čas, ani na priestor. Či ich vysejete do riadkov, alebo na široko je iba na vás. Ak dopadnú semienka aspoň 2 cm od seba, vyrastie z nich plnohodnotná úroda. V každom type pôdy, vždy s dostatkom vlahy.
1.Listový šalát
Je úžasné sledovať ho na hriadkach, ako postupne naberá na kráse. Spočiatku sa príliš nenáhli. Spod zeme vykuknú dva klíčne lístky a trvá večnosť, kým sa medzi nimi prederie prvý, či druhý pravý lístok. Jemný, tenký, krehučký. Akonáhle však pod zemou narastie hustá spleť tenkých korienkov, akoby hriadka explodovala. Začne sa plniť hladkými, bublinatými alebo vlnkovanými lístkami, ktoré rastú ako z vody. Sú jemné, sladké a šťavnaté, tisnú sa jeden vedľa druhého, až kým nevytvoria súvislý koberec. Potom už len vziať nožnice a žať úrodu kúsok po kúsku. Vždy priamo na stôl.
Ak vsadíte na pestrosť odrodových zmesí, hriadka hrá farbami – od žltozelenej (Dubagold, Zlatava), cez svetlozelenú (Zoltán), načervenalú (Rosaura), červenú (Dubared, Roset) až po tmavočervenú (Roden, Karmína). Aj napriek tomu, že každá rastlinka je inej odrody, všetky rastú rovnako rýchlo. Rozdiel v chuti by ste v nich márne hľadali. Ak im nespôsobíte stres suchom a nedostatkom vody, všetky budú sladké a jemné. Iba stres spôsobuje nahorklú chuť.
2.Mibuna
Ak by vám dal niekto do hrsti zopár semiačok, asi by ste tuho rozmýšľali či ich máte pripísať kapuste, kalerábu alebo ružičkovému kelu, ktoré dôverne poznáte zo svojich každoročných výsevov. Pravdupovediac, neboli by ste ďaleko od pravdy. Mibuna patrí do rodu kapustovitých a veľkej popularite sa teší pre svoje jemné lístky v Japonsku. Chrumkajú, sú šťavnaté a chuťou pripomínajú mangold, ktorý poznáme zo svojich záhradiek.
Na hriadkach je spočiatku nemotorná. Tvorí tenučké ružice, v ktorých na tenučkých stopkách vidno jemné náznaky listov. Kvapky vody padajúce z krhlovej ružice ju váľajú, pôsobí bledo, akoby mala nedostatok slnka. Veľmi rýchlo však zosilnie, až sa zdá, akoby jej každý deň jeden lístok pribudol. Získa sviežu zelenú farbu a čaká na zber. Výhodou je, že ju možno zrezávať postupne, pretože jej vždy z vegetačného vrcholu dorastú nové lístky. Nie je to však perpetuum mobile.
Mibuna starne a tak sa z listovej zeleniny do šalátov a na chlieb mení na surovinu pre varenie. Chutná je dusená, ale i zapečená v omelete. Horúca panvica či hrniec ju vždy zjemnia.
3.Mizuna
Ak už viete čo je mibuna, potom zoznámenie s mizunou netrvá dlho. Sú ako dve sestry. Len mizuna je jemnejšia a krehkejšia. Jej belavé stonky sú ako tá najjemnejšia sladučká dreň reďkovky, ku ktorej dostanete ako bonus jemný strapatý lístoček. Patrí k prvým poslom rýchlenej jari a k posledným otužilcom, ktorí sa chvejú mrazom pod bielou textíliou v zateplenom skleníku. Ak ste ju doposiaľ neskúsili, určite by ste to mali spraviť.
Rastie na jar, v lete, na jeseň, s rovnako dobrou chuťou, avšak s odlišným tempom rastu. Kým v lete ju podobne ako mibunu môžete zbierať už po 14 dňoch, na konci jesene bude svieža na hriadke aj 60 dní. A čo je na nej dokonale úžasné? Nasejte si ju do kvetináčov s priemerom 20 centimetrov a zapestujte kdesi vonku. Vždy na raňajky či večeru si jeden z nich vezmete domov a môžete ju spásať ku krajcu chleba či praženici priamo na stole. Z kvetináča, najčerstvejšiu ako len môže byť.
4.Reďkovka
Azda nenájdeme úžitkovú záhradku, v ktorej by sa hriadky na jar a v jeseni pod listami nečervenali buľvičkami reďkovky. Ak má dostatok vlahy a dĺžka dňa nepresiahne hranicu, ktorú je schopná ustáť, už po 30-40 dňoch možno viazať do zväzkov dopestovanú úrodu. Inak nás zaskočí pálčivou chuťou, hubovitou dužinou alebo namiesto buľvičky začne usilovať o to, aby vykvitla. Drobnými žltkastými kvietkami.
Celý kumšt pestovania reďkovky tkvie vo výbere správnej odrody. Primara F1, Prima, Duo a Slávia sú favoritmi ranných výsevov. Niekedy akoby úplne zabudli tvoriť listovú ružicu a venujú sa hlavne buľvičke. Dôležité je však hlavne to, aby mali dostatok svetla. Neskôr nastupujú ďalšie odrody, ktoré dokážu tolerovať dlhšie dni. Vyskúšajte v tohtoročnej sezón Granát, Cherry Belle, Kvartu a Sextu. Nenechajte si ujsť ani starý známy Rampouch s bielymi, dlhými buľvičkami s hrotom na konci.
5.Japonská horčica
Ak máte radi pikantnú chuť žeruchy a niektorých odrôd reďkoviek, potom vám dozaista učaruje aj japonská horčica – či už so zelenými (Komatsuna) alebo červenými (Red Giant) listami. Práve v týchto dvoch formách je dostupná v záhradkárskom balení semiačok na našom trhu a mnohí jej fanúšikovia sa zhodujeme na tom, že by nemala chýbať v žiadnom miešanom šaláte.
Je to rastlinka pevnejšieho vzrastu, i keď stále jemná, ktorá pri nevšímavosti dokáže na hriadke zostarnúť tak, že vám pri prvom zahryznutí oznámi, že by jej predsa len lepšie bolo v zapekaných zemiakoch či v cestovine. Japonci sú však vynaliezaví a vedia ako ju uchovať pre kuchyňu tak, aby bola dostupná i v zime. Nakladajú ju do soli či sójovej omáčky. My si ju však radšej užijeme čerstvú, v priebehu sezóny. Zvyčajne netrvá dlhšie ako mesiac, kým je pripravená na zber s lístkami, ktoré stoja za odtrhnutie.
6.Rukola
Jedni ju nenávidia, iní milujú. Nikoho však jej špecifická chuť nenecháva chladného. Korenisto-záludná, zaručene nezvyčajná. Táto nenáročná rastlinka vyrastie kdekoľvek a kedykoľvek. Rastie s rovnakou chuťou ako listové šaláty, vždy sa jej však v domácnosti minie menej ako ostatných. Možno nie zlým nápadom je preto primiešať jej semiačka do každého riadku s iným druhom drobnolistej zeleniny. Stane sa osviežením, spestrením, či čiernym Petrom, ktorý príde na rad, keď ho nečakáte.
A čo je na rukole úžasné? Jej prekrásne vyfarbenie, ktoré je nemenné po celú jej vegetačnú dobu. Ak by sa vám málilo, že je iba rukolou, na výber sú hneď dve – roketa siata tak ako ju poznáme a wild rocket, ktorá je drobnejšia, jemnejšia, vyžaduje však intenzívnu závlahu vo fáze klíčenia a počiatočného rastu.
