Nezbierajú med a predsa preletujú z kvetu na kvet, aby sa napili nektáru a nazbierali peľ. Včely samotárky si žijú svoj nepovšimnutý život aj napriek tomu, že patria v záhradkách medzi dôležitých opeľovačov. Neraz usilovnejších ako včely medonosné z úľov včelárov.
Biológovia majú v ich dôležitom poslaní jasno. Zotrvávajú vo svojom teritóriu a pilne navštevujú kvety aj v nepriazni počasia. Neprekáža im dážď, silný opar, ba ani chladné počasie. Keďže nelietajú ďaleko, musia využiť každú príležitosť, aby založili generáciu svojich potomkov.
Obývajú otvory
Samotárky si nedokážu postaviť svoje príbytky. V dreve, malte či skalách vyhľadávajú okrúhle otvory, ktoré sa priemerom zhodujú s veľkosťou ich tela. Chodbičky, ktoré nájdu, najprv dôkladne preskúmajú a ak sa im zapáčia, tak ich vyčistia.
Nepotrebujú ich na to, aby v nich prespávali. Využijú ich na kladenie vajíčok, aby po sebe zanechali ďalšiu generáciu potomkov pre nasledujúcu sezónu. V chodbičkách z listov, hliny, pilín či živice starostlivo vytvárajú jednu komôrku za druhou. Každú z nich naplnia peľom a uložia do nej jedno vajíčko.
Keď príde správny čas, včelí plod dospeje a z komôrky vylezie von. Aby pokračoval v cykle, ktorý započali jeho predkovia.
Vyrobte im útočisko
Niet jednoduchšej úlohy ako vyvŕtať niekoľko otvorov do starého kusu dreva. Na výrobu najjednoduchšieho včelieho hotela nepotrebujete viac ako drevený hranol a vŕtačku. Keďže vopred nikdy neviete, kto o nové obydlie prejaví záujem, dôležitá je pestrosť priemerov otvorov.
Začnite 3-milimetrovým vrtákom a postupne sa prepracujte až k 10 milimetrom. Pokiaľ máte na výber, vždy je lepšie vŕtať kolmo na vlákna dreva ako rovnobežne s nimi. Otvory budú čistejšie a práca pôjde rýchlejšie.
Ak však budete vŕtať v smere vlákien, včielky to budú mať s čistením chodbičiek jednoduchšie. Stačí im povyťahovať to, čo vrták nastrapkal. S voľbou dreviny si hlavu nelámte. Smrek či dub, včielkam je to jedno.
Dá sa to aj lepšie
Pri plánovaní včelieho útočiska možno spojiť príjemné s užitočným a tak sa z hmyzieho hotela môže stať atraktívny doplnok dvora a záhrady.
Dajte mu striešku, rám a pridajte hoci aj sieťku s borovými šiškami, v ktorých sa môžu zazimovať zlatoočky a lienky. Smelo pridajte aj dierovaný blok pórobetónu pre druhy, ktoré uprednostňujú kameň pred drevom.
Ak chcete, aby boli chodbičky hlboké a každá samotárka mohla v každej z nich vytvoriť viacero buniek ako vo vŕtaných otvoroch, prizvite si na pomoc stolársku frézku. Nadrážkujte dosku, nakráťte ju a z lamiel zlepte domček plný hlbokých otvorov. Stačí len pridať zadný panel a striešku, aby ste boli hotoví.
Obozretní buďte pri povrchovej úprave. Aby včielky tušili, že otvory sú vyrobené v dreve, nikdy nenatierajte čelo svojho diela. Čím ochránite bočné steny, je iba na vás. Osvedčila sa farba, oleje i vosky.
Osídľovanie môžete sledovať
Umiestnite včelník na slnečné miesto, približne do výšky očí. Čoskoro spozorujte, že oň drobné lietajúce včielky prejavia záujem. Začnú skúmať jeden otvor za druhým, kým si nevyberú ten najvhodnejší.
Od tohto momentu začína nekonečný kolotoč príletov a odletov. Včielky prichádzajú s peľom a stavebným materiálom. Ich práca sa skončí, keď vchod do otvoru zaviečkujú hlinou, pilinami, živicou či voskom. Postupne za zaplní jeden otvor za druhým a s koncom sezóny ruch utíchne.
Nový život na seba upozorní
Ak hladné vtáčatá nedobyjú hmyzie pevnosti, nová generácia samotárok na seba upozorní sama. Tam, kde ešte pred časom boli precízne nastavané viečka, tam sú teraz prázdne otvory, z ktorých vyliezli dospelé včielky.
Prelietavajú dvorom a záhradou, aby opelili každý kvietok, ktorý sa im naskytne. Svojou usilovnosťou sa postarajú o to, aby bola úroda štedrá a bohatá, hoci po starom včelárovi v obci nik neprevzal jeho remeslo.
Prineste ich z lúky
Aj keď sú tisíce druhov samotárok, do nového príbytku sa nasťahujú iba tie druhy, ktoré obývajú utajené škáry u vás a u susedov. Aby ste do dvora a záhrady prilákali nové druhy, môžete to spraviť tak, ako to riešili naši dedovia.
Vyrobte si niekoľko hmyzích hotelov a rozvešajte ich po stromoch na lúkach, umiestnite ich na rumoviská a pozemky, ktoré ležia úhorom. Pred zimou ich s plnou osádkou prenesiete do dvora, kde zostanú verné novému revíru.
A ako im pomôcť, aby sa množili čoraz viac? Vymeňte zelený trávnik za divokú lúku, nahraďte veľkokveté odrody bylín v okrasných záhonoch drobnokvetými a vyrobte živý plot z krovín, ktoré bohato kvitnú drobnými kvietkami.
