1. Pracujte s ním, kým je surové
Pri štiepaní a pílení palivového dreva sa zapotíte menej, ak ho spracujete okamžite po vyťažení, kým je ešte surové. Platí to nielen pre tvrdé listnaté dreviny, ale aj pre ihličnany. Čím viac vody je vnútri buniek, tým ľahšie sa v smere vlákien drevná hmota pri štiepaní trhá a aj jej priečne skracovanie pílou je jednoduchšie.
Nenechajte sa oklamať tým, že so suchým drevom sa manipuluje s menšou námahou, pretože je ľahšie. Pri štiepaní sa zapotíte viac ako pri premiestňovaní.
Ak voda z buniek začne unikať, drevo zosychá a jeho hustota sa znásobuje. Celulózové povrazce sa spájajú a vytvárajú pevné štruktúry. Znamená to, že na štiepanie a pílenie treba vynaložiť viac sily, vyššie nároky na výkon motora techniky a vyššiu spotrebu energie.
2. Prácu si rozvrhnite
Štiepanie dreva nie je sezónny silový maratón. Môžete sa mu venovať postupne, podľa toho koľko je vo vás chuti pracovať. Rozdeľte si prácu na etapy a nenáhlite sa. Budete radi, ak si kus práce necháte na zahriatie aj na zimu.
Zorganizujte si prácu s drevom tak, aby ste sa ho nanosili čo najmenej. Surové drevo patrí k schnúcemu a to by malo byť čo najbližšie k miestu, kde ho spaľujete. Pri plánovaní prístreškov a skladov dreva myslite aj na prístup nákladnej techniky a priestor pre vykládku.
Premiestňovanie dreva z miesta na miesto spomaľuje jeho ukladanie a robí prácu zdĺhavou. V početnej rodine to však nemusí byť problém.
3. Zoznámte sa s druhmi dreva
Riedke drevo listnatých stromov je ideálnym palivom pre otvorené kozuby. Pri horení nepraská a neodletujú z neho horúce uhlíky. Najpoužívanejšou drevinou je breza, ktorá dobre horí aj vtedy, ak nie je dôkladne presušená. Naopak, topoľ horí s neochotou aj pri dokonalom preschnutí.
Tvrdé listnaté dreviny sú cenné preto, že počas horenia vytvárajú pevné uhlíky, ktoré odhorievajú pomalým tempom. To je praktické pri varení na kachlicovom sporáku a pri nočnom kúrení, keď netreba prikladať palivo pričasto. Buk, dub a hrab patria medzi najpopulárnejšie.
Ihličnaté dreviny, akými sú smrek či borovica, sú praktické hlavne pri rozkurovaní. Pre vysoký obsah živíc horia intenzívnym plameňom a dokážu vysokou rýchlosťou rozohriať vykurovacie teleso. Cenné sú všade tam, kde treba nárazovo dosiahnuť vysoký výkon kúrenia. Spaliny však znečisťujú presklené dvierka kozubov.
4. Sekera má byť ostrá
S modernými štiepacími sekerami sa človek unaví pomalšie nielen pre ich lepšiu ergonómiu. Väčšina z nich sa dodáva s nabrúseným ostrím porovnateľným so zálesáckym nožíkom. Špeciálna brúska pre ich udržiavanie je samozrejmosťou.
Rovnakú prácu zväčša spraví ktorákoľvek štiepacia sekera či klin, ak sa budete starať o ich ostrie. Keďže dnes už iba s ťažkosťami nájdete šikovného kováča, siahnuť treba po ručnom náradí.
Použite rovný pilník na to, aby ste odstránili opotrebovanú časť ostria. Dodržte pri tom jeho pôvodný uhol. Následne vyhlaďte ostrie hrubším brúsnym kameňom s veľkým úberom. Takto upravené ostrie po každej práci obnovte. Vyhnite sa brúseniu uhlovou brúskou. Prehriata oceľ stráca pevnosť a ostrie sa tupí rýchlejšie
5. Štiepačky šetria čas
Vretenová štiepačka je najdostupnejšia a najlacnejšia. Využíva rotujúci kužeľovitý hrot lemovaný závitom. Ten vniká do dreva a trhá ho vo dvoje. Najpraktickejšie sú pri štiepaní nakrátených polien, so silným motorom si však poradia aj so siahovicou.
Horizontálne hydraulické štiepačky sú určené pre spracovanie menšieho množstva dreva, napríklad na chalupe. Vystačia si s jednofázovou zásuvkou a svedčí im práca s mäkkým drevom ihličnanov. Ich klin štiepe pri pohybe guľatinu na dve časti.
Vertikálne hydraulické štiepačky sú určené na väčšiu záťaž, vyžadujú však trojfázovú prípojku. Vďaka vysokému pracovnému tlaku dokážu guľatinu štiepať na štvoro a poradia si aj mocnými, hrčovitými kusmi.
6. Dajte mu čas na schnutie
Viac ako polovicu hmotnosti surového dreva tvorí voda. Potrebuje dva až tri roky na to, aby sa väčšiny vlhkosti zbavilo. Prvý rok sušenia ponechajte na prírodu. Naštiepanú siahovicu nahádžte voľne na kopu a bez prikrytia ju nechajte napospas živlom. Ostré slnko, dážď a mráz zaistia, aby si voda z buniek našla cestu von.
V druhom roku treba naštiepanú siahovicu uložiť pod vetraný prístrešok, aby dokonale preschla. Potrvá niekoľko mesiacov, kým klesne vlhkosť pod hranicu 20 percent, aby ste z paliva využili maximum jeho energie.
Výnimkou je iba bukové, brezové drevo a drevná hmota zo suchárov. Tie ukladajte priamo pod prístrešok. Osvedčilo sa aj prikrývanie trvácnou nopovou fóliou, ktorá sa používa na odvetranie podzemnej časti stavieb.
7. Suché hreje najlepšie
Pri kúrení drevom veľmi rýchlo prídete na to, či je dostatočne suché. Kvalitne preschnuté drevo horí jasným, dlhým žltým plameňom a nové triesky sa s veľkou ochotou odpaľujú v ohnisku od ostatných. To preto, že v ohnisku sa z dreva rýchlo uvoľňujú horľavé plyny.
Vlhké drevo horí krátkym, modrastým plameňom, a uvoľňuje sa z neho para, ktorá sa zráža v chladnejších častiach ohniska. Niekedy sa stáva, že mokré drevo píska a na jeho koncoch buble vodnatá pena.
S mokrým drevom klesá výkon výhrevného telesa pod 50 percent a tak je v dome zima, aj keď je dreva v kotli dostatok.
8. Lokálne kúrenie
Kotol ústredného kúrenia pripojený k radiátorom dodá kúreniu kus komfortu, lokálne vykurovanie pieckami a kozubovými kachľami je však úspornejšie. To preto, že sa rozkúria omnoho rýchlejšie a teplo putuje do miestnosti nielen cez ohriaty vzduch, ale aj prostredníctvom infračerveného žiarenia, ktoré priamo zohrieva predmety v miestnosti.
Výhodou je, že kúrenie možno neustále tlmiť a prerušovať bez zanesenia piecky a komína dechtom.
Ústredné kúrenie sa musí vysporiadať s opakovaným odovzdávaním tepla, ktoré stráca na intenzite. Najprv odovzdajú horiace spaliny teplo tepelnému výmenníku kotla, od neho sa zohreje cirkulujúca voda, tá odovzdá cestou teplo všetkým rozvodom a radiátorom, ktoré následne ohrejú vzduch. Ten musí následne ohrievať predmety v miestnosti.
