Odpadová voda odtečie z domácnosti akoukoľvek rúrou s čo i len najmenším klesaním. Dôležité je, aby tesnila, nezamrzla a mala dostatočný priemer. Voda je hnaná vpred silou gravitácie a vo svojom pohybe je úplne sebestačná.
S dymom a parami z kotlového ohniska je to však iné. Nedokážu sa pohybovať samospádom, a tak potrebujú ťah komína. Ten svojou silou odsáva spaliny z ohniska a vynáša ich nad strechu domu. Uvoľnený priestor sa v ohnisku cez prieduchy výhrevného telesa zapĺňa vzduchom v miestnosti. To zaisťuje plynulosť horenia. Ak je ťah prislabý, oheň nemá dostatok kyslíka na horenie a teplota v ohnisku a dymovode klesá. To spôsobuje zrážanie vody obsiahnutej v spalinách.
Ak je ťah prisilný, horúci vzduch opúšťa ohnisko skôr, ako odovzdá teplo telesu pece alebo tepelnému výmenníku. Spolu s ním odchádzajú bez úžitku horľavé plyny, ktoré nestihli zhorieť.
Ťah musí byť akurát
Ťah komína vzniká na základe rozdielnosti hustoty plynov. Horúce spaliny z ohniska sú redšie ako vzduch, takže stúpajú cez komínový prieduch nahor. Čím je teplota spalín vyššia, tým vyšší je ťah komína. 
O to menej tepla však z paliva dokážeme využiť.
Čím je komín dlhší, tým vyšší má ťah. Súvisí to s dĺžkou stĺpca spalín pohybujúcich sa nahor. Toto pravidlo však neplatí neobmedzene pre priemer prieduchu. Spočiatku s rastúcim priemerom ťah prieduchu stúpa. Keď však prekročí istú hranicu, steny prieduchu tak ochladzujú spaliny, že sa ich stúpanie spomaľuje. Výsledkom je slabnutie ťahu.
Sila ťahu súvisí aj s tým, v akej miere povrch komínového prieduchu brzdí stúpajúce plyny. Najmenšie prekážky kladie hladký povrch prieduchu kruhového prierezu. Najviac brzdí stúpajúce plyny uhnutý, murovaný komín štvorcového prierezu zanesený sadzami. Ťah komína je závislý od teploty spalín, jeho výšky a prierezu prieduchu. Musí zodpovedať požiadavkám vykurovacieho telesa. Neplatí pravidlo, že čím je dymovod hrubší a dlhší, tým lepší komín máme.
Úprava ťahu má svoje obmedzenia
Upraviť ťah existujúceho komína je nákladné a komplikované. Ak je ťah o čosi slabší, ako je potrebné, nadstavbou možno v rozumnej miere komín predĺžiť. Ak ide o komín murovaný z pálených tehál, frézovaním možno zväčšiť jeho prierez. Neexistujú žiadne ventilátory, ktoré by vytvorili pre horúce spaliny umelý ťah v komíne a zázraky nečakajte ani od rôznych rotačných hlavíc, ktoré slúžia na odťah horúceho vzduchu z podkroví.
Ak je ťah prisilný, prierez komína možno upraviť vložením vložky s menším prierezom. Iba málokedy sa stáva, že dĺžku komína možno skrátiť. Vykurovacie teleso nemožno sťahovať na poschodia podľa potreby. Ak je ťah iba o málo vyšší, pribrzdiť ho možno komínovou klapkou, ktorá lokálne zníži priemer komínového prieduchu privretím.
V oboch prípadoch so sebou každá zmena nesie výdavky, takže je lepšie prispôsobiť výber vykurovacieho telesa existujúcemu komínu.
Extrémna námaha spôsobuje opotrebovanie
Prieduch komína podstupuje väčšiu záťaž, ako skalnaté bralá bičované dažďom, vetrom a slnečnou páľavou. Spaliny okrem neškodného oxidu uhličitého obsahujú aj množstvo agresívnych plynov, ktoré sa v spojení s vodnou parou menia na silné žieraviny.
Ak pary v komíne kondenzujú, žieraviny sa dostanú do priameho kontaktu s povrchom prieduchu, na ktorý chemicky pôsobia. Kým niektoré spôsobujú jeho postupný rozklad a oslabovanie, iné vytvárajú povlak, na ktorom sa zachytávajú pevné častice spalín. Ide o drobné čiastočky popolu a sadzí, ktoré sa ukladajú na stenách.
Na steny prieduchu a komínové teleso pôsobia aj intenzívne zmeny teploty pohybujúce sa rádovo v stovkách stupňov Celzia.
Materiály, z ktorých je komín postavený, sa rozťahujú a sťahujú, čo môže v priebehu rokov vytvárať v materiáli drobné trhlinky.
Komín sa však neopotrebúva iba zvnútra. Pod rovnakou záťažou je aj jeho nadstrešná časť vystavená poveternostným podmienkam. Aj keď tepelné rozdiely nie sú až také intenzívne, chemická záťaž zo spalín je podobná ako v prieduchu.
