Vidiecke dvory sú s ubúdajúcimi domácimi zvieratami sú čoraz pustejšie. Ak sa nedokážete preniesť cez nezbednosť kúr, netrúfate si na chov králikov a ovečky, kozička či býček v stajni sú pre vás veľkým
sústom, skúste to s holubmi.
Pre začiatok to môže byť niekoľko ozdobných pávikov. Budú cupkať po vašom pokosenom trávniku, zakláňať hlávky, potriasať krkmi a na vysokú susedovu strechu sa neodvážia. Z novej skúsenosti sa môže stať veľký koníček.
1. Potešia krásou letu
Holuby dokážu na oblohe potešiť oko kadejakými kúskami. Kým niektoré krúžia vo veľkých kruhoch nad lúkami okolo dediny, iné stúpajú v úzkych špirálach do výšav, kde dokážu zotrvať mimo dohľadu celé hodiny.
Akrobati sa naučili počas letu robiť premety, prevaľovať sa, rolovať, plachtiť, strmhlavo strácať výšku či tlieskať. Každému plemenu prináleží iný spôsob letu. Všetky však majú čosi spoločné. Aj keď sú vo výškach holuby samy sebe pánmi, vždy sa s radosťou vracajú do svojho holubníka k človeku. Tie poštové to zvládnu aj na vzdialenosť stoviek kilometrov.
2. Rýchlo sa množia
Keď sa na jar začnú samce nafukovať, hrkútajú a vábia samice na hniezdo, ktoré sami postavili, chovateľ vie, že v dobrej sezóne ho do jesene čaká aj šestoro odchovov.
Pri každom zasadnutí znesie holubica do hniezda dve vajíčka a pri sedení sa strieda so samcom. Kým ona zasadne vždy na noc, samec ohrieva vajíčka cez deň. Trvá 19 dní, kým sa holúbätká preďobú škrupinkou a ďalších 30, kým sa naučia úplne samostatne kŕmiť, napájať a lietať.
Aj keď si príroda vždy poradí sama, holubom možno vyberať partnerov, presvecovať vajíčka v hniezde, podkladať mláďatá iným vychovávateľom či kontrolovať ich vývoj bez toho, aby ich rodičia opustili. Zdravý pár plodných holubov odchová ročne dvanásť mláďat bez toho, aby sa vyčerpal.
3. Na ubytovanie sú nenáročné
Nie je to dávno, čo holuby hniezdili v debničkách pod strechou hospodárskych budov v každom vidieckom dvore. Dnes potrebujú ochranu pred nočnými predátormi.
Na holubej krvi si s radosťou pochutná hranostaj či lasica, mladé i dospelé holuby v spánku poodnáša kuna i nezbedná mačka. Ak sú však uzavreté v bezpečnom holubníku, v ktorom majú napájadlo, kŕmidlo, sedáky a hniezdne búdky, v spánku budú v bezpečí.
Nezáleží na tom, aký je holubník veľký. Dôležité je, aby bol suchý a bez prievanu. Môže to byť časť pôjdu či opustená miestnosť v hospodárskej budove, alebo stará králikáreň, ktorá zostala bez využitia. Ak majú celý deň slobodu na lietanie, každému páru stačí malá uzatvárateľná búdka.
4. Nezožerú mnoho
Holuby už stratili schopnosť pôsobiť v teréne a zbierať semienka tráv a burín. Tým chránili polia pred nadmerným zaburinením. Dnes očakávajú plnú podporu od človeka. Holuby sa ako zrnožravé vtáky uspokoja s akýmkoľvek obilím. Jačmeň, pšenica, kukurica a ovos je pre ne základom kŕmenia. Sú však rady, ak im chovateľ v sezóne prilepší kŕmenie olejninami a strukovinami. Hrach, peluška, cirok, konope, slnečnica, repka – z kŕmidla vyzobú všetko.
Ak majú k tomu dostatok hrubozrnného riečneho piesku a žltého ílu, k spokojnosti im nič nechýba. Pochutnajú si aj na chlebových omrvinkách či nadrobno narezaných bylinkách a cesnaku. Ak máte populáciu svojho kŕdľa pod kontrolou, z vreca akoby ani neubúdalo.
5. Sú chutné
Holubie mäso je ako tá najjemnejšia divina. Je tmavočervené, plnej chuti a má jemné svalové vlákna. Jedným slovom – delikatesa. Nič vás nepostaví na nohy lepšie ako silný vývar z dospelého holuba a na ničom si nepochutnáte viac ako na perkelte z mladých holúbät. Holubie mäso je však nielen nesmierne chutné, ale aj diétne.
Najhodnotnejšie sú jatočné holúbätá tesne pred vyletením z hniezda. Keďže doposiaľ toho mnoho nenašportovali a rodičia ich kŕmili s veľkou usilovnosťou, ich mäso je šťavnaté a tukom presiaknutá pokožka je zásobárňou chuti.
V kuchyni možno spracovať mäso každého chovného holuba. Závisí však od plemena, či vám bude na tanieri veľkosťou pripomínať útlu prepeličku, alebo mocnejšieho bažanta.
6. Kvety ich trus milujú
Trus holubov je svojím zložením jedinečný a možno ho použiť na prihnojovanie kvetov, ovocia a zeleniny bez kompostovania. Podporuje rastlinstvo ku kvetu a nasadzovaniu plodov. Nejedna gazdinka ho v minulosti presúšala na slnku, aby ho mala dostatok pre svoju záhradku.
Zdravý holub strechy neznačkuje riedkymi bielymi šmuhami, ako to robia belorítky, trasochvosty, sýkorky a iné hmyzožravé vtáčatá. Keď na slnku jeho trus uschne, zgúľa sa zo strechy nadol. Akoby dolu padali malé kúsky betónu.
Holubník sa však bez pravidelného čistenia nezaobíde rovnako ako hniezda. Podobne ako iné druhy vtáctva, holuby sú riadni neporiadnici. V holubníku a voliére sa kopí ich trus úplne na všetkom.
7. Zdravé a šťastné
Holuby milujú kúpeľ vo vode. Zbavujú sa tak nadmerného púdru, ktorý vytriasajú spomedzi pierok. Je úžasné sledovať ich, ako fŕkajú vodu v slnečnej páľave horúceho dňa a počúvať papierové šušťanie ich pierok v najväčších mrazoch. Ani tie najchladnejšie zimné dni ich neodradia od kúpeľa, aby boli fit.
Chovateľ dohliada aj na ich zdravie. Holuby prosperujú, ak sú pravidelne zbavované parazitov a po očkovaní ich získaná imunita ochráni pred nákazou. Je to rovnaké ako so všetkými ostatnými zvieratami vo dvore. Miera starostlivosti závisí iba od vás.
Holuby možno značkovať obrúčkami, ktoré dokumentujú ich vek, krajinu pôvodu a slúžia na ich identifikáciu. Kým pri poštových možno vypátrať majiteľa zväčša na internete, tie ostatné dokáže vypátrať chovateľský spolok.
8. Cestovať za nimi netreba
Holuby možno získať nielen na chovateľských burzách a drobnochovateľských výstavách, ale aj priamo u chovateľov samotných. Kontakty môžete získať v miestnej základnej organizácii Slovenského zväzu chovateľov (www.szch.sk) alebo Slovenského zväzu chovateľov poštových holubov (www.postoveholuby.sk).
