sme pre vás krátkeho sprievodcu, ktorý vás nenechá nepripravených.
1. Neubližujte im dobrotami
Králik si v prírode vystačí so zelenou pastvou, mladou kôrou drevín a suchými steblami tráv, ktoré vyhrabe spod snehu. Nie je preto žiadny dôvod vyrábať mu pestrý jedálny lístok z ovocia, zeleniny a iných maškŕt. Jeho trávenie je nastavené na rastlinnú stravu s veľkým množstvom vlákniny a malým podielom živín.
Základom kŕmenia je kvalitné lúčne seno, voňavá slama z obilnín a dostatok čerstvej vody. Športové a úžitkové plemená zo šľachtiteľských chovov rastú rýchlejšie ako králik poľný. 
Keďže v zajatí nemajú prístup k lúke, na ktorej by si vyberali najvýživnejšie z bylín, výhodné je prikŕmiť ich obilím. Ovos a jačmeň sú tým najlepším, čo im môžete ponúknuť. Odmeranou 70-gramovou dávkou ráno a večer pre veľké plemená a polovičnou pre zdrobnené nič nepokazíte. Časť dávky možno nahradiť suchým pečivom, ak zaň zaplatíte menej ako za obilie.
Po pestrofarebných obilných pochúťkach či granulovaných zmesiach sa neobzerajte. Chovateľské predajne z vás chcú iba vytiahnuť peniaze a granule sú určené pre veľkovýkrmne, kde sú jedinou kŕmnou zložkou. Vrece kŕmneho obilia s hmotnosťou 50 kilogramov stojí od 7,5 do desať eur, okrúhly 250-kilogramový balík sena zoženiete za desať až štrnásť eur. Za slamu na podstieľanie zaplatíte ešte menej.
2. Hygiena je dôležitá
Králikom svedčí suchá, dobre vetraná klietka chránená pred horúcou páľavou. Kým mrazivých dvadsať stupňov pod nulou neprekvapí žiadneho ušiaka nepripraveného, letné horúčavy im môžu uškodiť. Poľný králik to rieši úkrytom v nore.
Na podstieľanie je najvhodnejšia slama, ktorá prijíma vodu s omnoho väčšou neochotou akou seno či hobliny. Aj napriek snahe o dodržanie hygieny sa vo vlhkom a daždivom počasí stáva, že je podstielka neustále vlhká. To môže spôsobiť premnoženie mikroskopického parazita - kokcídií - ktoré dokážu prevrátiť trávenie králika naruby. 
Zápchy striedajúce sa s hnačkou sa končia po vychudnutí králika jeho úhynom.
Aby kokcídie nedosiahli prevahu nad prirodzenou črevnou flórou králikov, siahnuť možno po dvoch riešeniach. Prvým je zmena pH. Šťava z citróna podávaná namiesto vody dokáže premnoženie kokcídií včas zvrátiť, ak obmedzíte kŕmenie výhradne na seno. Preventívne možno vo vlhkom počasí okysľovať vodu jablčným octom či inými potravinárskymi kyselinami. Druhým pomocníkom sú probiotické baktérie, ktoré možno pridávať do vody alebo kŕmenia. Ak siahnete po prípravku propoul či prorabbit, ste na správnej ceste.
Každej klietke osoží pravidelná dezinfekcia chlórovým vápnom rovnako ako miskám a napájačkám.
3. Očkovania môžu zachrániť život
Existujú tri zákerné ochorenia, ktorým môžu králiky podľahnúť aj pri tej najdôslednejšej starostlivosti. Prevenciou je očkovanie, ktoré treba opakovať v predpísaných intervaloch rovnako ako človek u svojho obvodného lekára.
Králičí mor a myxomatóza sú smrteľné a bez upozornenia dokážu zmeniť úspešný chov na krutú tragédiu. Prenášajú sa z poľných králikov a zajacov v obdobiach šírenia epidémií hmyzom a vzduchom. 
Keďže trvá niekoľko týždňov, kým sa v organizme vytvoria potrebné protilátky, v čase ohrozenia chovu je na očkovanie neskoro. Každého králika treba po prvýkrát očkovať už vo veku osem týždňov a zaistiť jeho opakovanú vakcináciu.
Pasteurelóza je neliečiteľné onemocnenie, pri ktorom možno antibiotiká použiť iba na stabilizovanie stavu. Prejavuje sa úbytkom hmotnosti, zápalmi dýchacích ciest a očných spojiviek. Často sa na rôznych miestach tela tvoria hnisavé ložiská, ktoré sa pri liečbe opakovane objavujú. Králiky treba očkovať už vo veku sedem týždňov s následnými revakcináciami.
4. Keď prestanú rásť, tučnejú
Každý králik rastie dovtedy, kým nepresiahne hranicu dospelosti. Pri zdrobnených plemenách je to vo veku šesť mesiacov, pri stredných a veľkých osem. Nie je pravda, že z trpaslíka narastie obor iba preto, že ho prekrmujete. Pre každé plemeno je typický iba malý rozptyl veľkosti a hmotnosti, ktorý je opísaný vo vzorníku plemien králikov Slovenského zväzu chovateľov. 
Tie najmenšie majú v dospelosti iba 1,2 kilogramu, najväčšie presiahnu hranicu sedem kilogramov.
Tetovanie v oboch ušniciach a rodokmeň s menom chovateľa, výpisom predkov a pečiatkou SZCH je jedinou zárukou toho, že dopredu viete, čo z vášho králika vyrastie. Mnohí nadšenci sú sklamaní, ak ich domáci miláčik narastie väčší ako očakávali, alebo ich úžitkový chov nechce priberať na váhe. Chovateľský spolok je otvorený pre všetkých záujemcov a tak má každý chovateľ možnosť registrovať a tetovať svoje odchovy. Pre potešenie seba aj iných. A odtiaľ je už iba krôčik k výstavám, kde králiky dostávajú body za svoje kvality.
5. Za zlozvyky môže zväčša chovateľ
Králiky, ktoré neustále ohrýzajú klietku, hľadajú zúfalo pre svoj organizmus látky, ktoré im v kŕmení chýbajú. Najčastejšie ide o soľ. Tú možno primiešavať v malom množstve do krmiva, podávať ju raz týždenne rozpustenú vo vode alebo králikom dopriať kamennú soľ na lízanie. Ak nekvalitnému senu chýbajú iné dôležité prvky, dohnať to možno vitamínovým prípravkom. Najčastejšie sú dostupné vo forme prášku pre dávkovanie do krmiva, zriedkavejšie ako tekutý koncentrát do vody. 
Králiky, ktoré oblizujú pletivo, zvyčajne oznamujú nedostatok vody.
Králik, ktorý je ustajnený v príliš malej alebo nie veľmi čistej klietke, snaží sa udržať si poriadok. Najčastejšie siahne po miske na kŕmenie alebo vodu, aby si z nej vyrobil WC. Nie je nezvyčajné, že sa z príležitostného signálu stane trvalý zlozvyk. Od neho králika odučíte iba s ťažkosťami.
Ušiaci sú obozretní a v nezvyčajných situáciách prepadajú strachu. Búchanie miskami pri kŕmení, hádzanie podstielky do klietky, či odhadzovanie králika od misky pri kŕmení môže po čase vyústiť premeniť jeho obranné postavenie na útočné. Ak králik už vopred tuší, že ho opäť čaká čosi nepríjemné, reagovať môže pri každom príchode chovateľa hryzením, vrčaním, škrabaním či dokonca močením cez pletivo. Stresom preňho môže byť aj príliš aromatická kozmetika.
6. O mláďatá sa postarajú bez pomoci
Dobrá králičia matka sa po pripustení postará o svoje mláďatá bez akejkoľvek pomoci človeka. Po uplynutí 31 dní pripraví z podstielky, sena a srsti hniezdo, uloží doň holé a slepé mláďatá, ktoré niekoľkokrát denne napája mliekom. Po piatich dňoch sa im začnú vzpriamovať ušká, po desiatich sa im otvoria očká a drobná jemná srsť naberá na hustote. 
Trvá osem týždňov, kým sa mláďatá stanú úplne samostatnými a nezávislými od matky.
Aj keď sú králiky spoločenské tvory, ktoré žijú v prírode v skupinovej hierarchii, doma ich chováme oddelene. Možno tak predísť vzájomným poraneniam pri súbojoch, plánovať ich rodičovstvo a zamedziť príbuzenskej plemenitbe. Na malom životnom priestore v umelom prostredí niet inej možnosti, ako im dopriať pokoj.
