Kým v starých gazdovských dvoroch boli vo dvore zapustené ploché štiepané kamene, aby boli oporou v blatistom počasí, 70. roky sa niesli v znamení betónových kociek a chodníkov. Dnes máme na výber množstvo materiálov a riešení. Ako nepochybiť pri budovaní a zvoliť najvhodnejší materiál?
Chodníčky a cestičky delia jednoliaty priestor do zón a súčasne sú pod nohami oporou pre pohodlnú chôdzu v každom počasí. Ich vlastnosti sa však rôznia. Niektoré lahodia dizajnérskemu oku, iné udržujú svah pozemku v stupňovitých terasách, alebo iba chránia naše podrážky pred zapadnutím do bahna.
Plánujte dôsledne
Zošliapaný trávnatý koberec, holé cestičky bez porastu či chodníčky vydupané v snehu sú dobrým pomocníkom pri zameriavaní budúcich chodníkov. Počas plánovania však myslite i na to, ako sa vaše požiadavky menia v priebehu ročných období. Kým pilinami vysypaný chodník či ploché nášľapné kamene môžete presťahovať z miesta na miesto kedykoľvek, s betónovým chodníkom už nepohnete. Plánujte s vyhliadkami do budúcnosti.
Aký široký má byť?
Pri občasnom a nie príliš intenzívnom používaní počítajte so šírkou 40 centimetrov. Tá je dostatočná pre prístup ku skalke i do iných zákutí záhrady. 
Pre každodenné používanie však počítajte so šírkou od 60 do 70 centimetrov v miestach, kadiaľ prechádza jediná osoba a 100 až 120 centimetrov v zónach, ktorými prechádzajú skupinky ľudí. Rozšírené chodníčky patria vždy do vstupných zón a na miesta, kde sa manipuluje so zásobami či technikou.
Ak je chodníček vysunutý s priepustným podložím nad úroveň terénu a netvorí súvislú plochu, s odvodom dažďovej vody si hlavu lámať netreba. V ostatných prípadoch treba zaistiť jeho spádovanie a také osadenie v teréne, aby sa ani po zašliapaní do terénu nestal najnižším bodom, v ktorom sa po daždi bude hromadiť voda, ktorá sa v zime mení na ľad. Pri stúpaní terénu nad 12 stupňov je výhodnejšie vytvoriť schody a kaskády ako kopírovať sklon terénu.
Nielen pekný, ale aj praktický
Vyvýšený chodníček sa môže stať bariérou tam, kde kosačkou udržiavame trávnaté plochy. V takýchto situáciách je vhodné zapustiť chodníky tak, aby kopírovali výšku terénu. 
Kosačkou tak možno prechádzať terénom bez prácnej údržby okrajových zón.
Ak smeruje chodníček k dielni, skladu záhradnej techniky či ku garáži, voliť treba hladké a celistvé povrchy, ktoré budú vhodné pre manipuláciu s technikou na kolieskach. Tlačenie cirkuláru či kosačky po kamennom násype nie je veľmi pohodlné. Pri voľbe materiálu a spôsobe jeho kladenia berte do úvahy aj údržbu. Kým brezová metla obslúži akýkoľvek povrch, tlaková čistička sa hodí na celistvé plochy.
Mulč z prírody
Chodníky medzi hriadkami, cestička v sade či cesta vedúca k zadnej bránke môžu byť v prírodnej záhrade vyhotovené nastielaním organických materiálov. Tie zabránia lepeniu blata na topánky bez toho, aby ste museli vykonávať stavebné úpravy.
Stačí iba vziať dostatočné množstvo pilín, hoblín, stromovej kôry, rezanej slamy či sena a bez väčšej námahy vytvoríte mäkký povrch so životnosťou jednej či dvoch sezón. Výhodou je jednoduchá obnoviteľnosť a skutočnosť, že sa postupom času rozložia na hodnotný kompost. Aby ich po uložení v teréne nerozfúkal vietor, zafixujte ich štedrou zálievkou a ušliapaním. Náklady na vybudovanie takéhoto chodníčka sa blížia k nule, pričom zásah do pozemku je minimálny. Nevýhodou je, že postupom času vyšliapete v teréne ryhu, ktorú treba neustále plniť novým materiálom. Inak sa stane zásobárňou zrážkovej vody.
Dajte šancu drevu
Z latiek a prírezov pospájaných drôtom či pevným povrazom možno vyhotoviť chodníčky, ktoré roznášajú váhu a v medzerách umožňujú prerastať vegetácii. Sú praktické a možno ich premiestňovať z miesta na miesto. 
Ich životnosť závisí od druhu použitého dreva, jeho hrúbky a spôsobu ošetrenia. Agát či dub vydržia bez úpravy desiatky rokov, lacný smrek treba hĺbkovo napustiť. Atraktívna je aj priečne prerezaná guľatina zbavená kôry. Chodníčky majú prírodný vzhľad, po daždi sa však môžu stať šmykľavými.
Stabilnejšie a pevnejšie chodníčky možno zapustiť do priepustného podložia z piesku či kameniva, ktoré znížia kontakt dreva so zemnou vlhkosťou. Ak je kamenivo zhutnené, siahnuť možno aj po priečnych rezoch guľatiny, ktoré dodajú cestičkám jedinečný ráz. Najpevnejšie chodníčky možno vyrobiť z drevených roštov umiestených na pevnom podklade. Vytvárajú stabilnú plochu, ktorá si nájde svoje uplatnenie pred hospodárskymi stavbami, králikárňami či vo výbehoch. Ak na vytvorenie roštu využijete rôzne odrezky s kôrou, výsledok bude dekoratívny. Trvácnym materiálom sú vyradené železničné podvaly a telefónne stĺpy, ich bremenom sú však chemické napúšťadlá, ktoré sú aj po desaťročiach vyplavované do okolia a sprevádzané typickým zápachom.
Sypké, avšak suché
Piesok, brizolit, antuka, štrk či hrubé ostrohranné kamenivo nasypané v lôžku vytvárajú spevnený povrch, ktorý bezpečne odvádza zrážkovú vodu. 
Aby sa však materiál nemiešal so zeminou z okolia, treba ho oddeliť geotextíliou a obrubníkmi, ktoré zamedzia roztláčaniu do strán. Výhodou je neustále suchý povrch, bariérou pohlcovanie nečistôt z okolia a nestálosť povrchu. Čím je kamenivo väčšie a ostrohrannejšie, tým je povrch pevnejší. Na to by ste mali myslieť v prípade, že má byť zjazdný.
Jemné štrkové násypy sú populárne nielen vo dvore, ale aj v záhradkách s vyvýšenými záhonmi, ktoré nepodliehajú pravidelnému jesennému rýľovaciemu rituálu. Ak sa po rokoch usporiadanie záhonov zmení, vďaka podkladovej geotextílii ich možno odstrániť a uložiť na nové miesto.
Skaly pod nohami
Majú mnoho tvárí a vždy treba siahnuť po tých, čo sú dostupné v bezprostrednom okolí. Voľne ukladané ploché nášľapné kamene, chodníčky ukladané na nespevnenom povrchu, kameninovom zhutnenom podloží či pevne fixované v suchom betóne s následným škárovaním. 
Všetky majú spoločné chladné čaro a dlhodobú životnosť. Sú praktické, masívne, avšak vybudovanie so sebou nesie značnú námahu. Tony neživého materiálu treba prepraviť a uložiť ich na správne miesto. V spojení s múrikmi a terasami nimi možno vytvoriť architektonické prvky.
Tvárnice majú stále zelenú
Zatrávňovacie tvárnice, zámková dlažba či ostro pálené tehly, ktoré odolajú poveternostným podmienkam a mrazu, sú populárnymi vďaka jednotnosti tvaru. Stavebnica s pevne danou geometriou má však pre kladenie prísne pravidlá stanovené výrobcom. Ten určuje nielen kvalitu podložia, ale aj spôsob ukladania a fixovania v závislosti od únosnosti a hrúbky materiálu. Obzvlášť v prípade, ak má byť cesta oporou aj pre automobily. Z módy nevychádzajú ani čadičové a žulové kocky ukladané do pieskového lôžka.
Aj betón môže pri kreatívnom spracovaní stratiť svoju uniformitu. Na súvislé plochy možno využiť šablóny a raznice, ktoré na povrchu vytvoria štruktúrovaný vzor. Pozornosť pritiahnu aj betónové tvárnice, ktoré si môžete na mieru odliať v rôznych tvaroch priamo na mieste. Stačí, ak na terén poukladáte drevené debnenia jednotlivých dielcov, umiestnite dnu výstuhy a vylejete betónom. Po odformovaní a vytvrdnutí sa samy zašliapu do terénu tam, kde ste ich vytvorili.
