Plôtik, stará lavička, kŕmidlo pre vtáčatá, kurín či záhradný altánok. Všetky majú čosi spoločné. Sú postavené z dreva, ktorého životnosť závisí nielen od druhu dreviny, ale aj od jeho ochrany.
Drevo je prírodný materiál, ktorý je súčasťou prirodzeného kolobehu bytia. Vyrastá zo zeme rovnako ako rastliny, ktoré neprežijú prvú zimu, a ak príde jeho čas, príroda ho opäť rozoberie na živiny, ktoré sú stavebným materiálom pre ďalšie organizmy. Ak do tohto procesu vstúpi človek, dokáže všetko spomaliť.
Dlhovekosť určuje príroda
Kým živé stromy si s bežnou populáciou škodcov a húb dokážu poradiť, po ich spílení prestanú ochranné mechanizmy fungovať. 
Nezáleží na tom, aká je drevina tvrdá či hustá. Rozhoduje jej chemické zloženie. Kým neošetrené bukové drevo podľahne skaze už v priebehu prvého roka v exteriéri, agátový záhradný nábytok či dubové terasy a schody zostanú bez poškodenia aj po mnohých rokoch.
Najpoužívanejšou domácou drevinou je pre cenovú dostupnosť smrek. Stačí málo, aby sa jeho snehobiela farba vo vlhkom prostredí vplyvom húb zmenila na modrú a rovnako rýchlo prichádza červená hniloba, ktorá spôsobuje jeho rozpad. Ak však obmedzíme kontakt s vodou na minimum, splní svoje poslanie podľa našich predstáv.
Dôležité je vedieť, že akýkoľvek náter či ochrannú chémiu možno aplikovať až po tom, čo bolo drevo dôkladne vysušené. Či už v sušičke, alebo prirodzene, pod strechou. To zaistí nielen jeho nasiakavosť pri náteroch, ale zabráni aj uzamknutiu vlhkosti vo vnútri.
Nohy v suchu, klobúk na hlave
Drevo s vlhkosťou pod 18 percent odolá nájazdu húb a plesní, ktorých spóry sú všadeprítomné. 
Len čo nájdu vhodné podmienky pre život, vyrastú z nich organizmy, ktoré sa živia tkanivom dreva. Zbadáme ich zväčša až vtedy, keď je neskoro. Zoslabené drevo opraviť nemožno - iba vymeniť.
Prístrešok, ktorý chráni drevenú konštrukciu pred zatekaním zo zrážok, a izolácia, ktorá ho chráni pred stykom so zemnou vlhkosťou, sú kľúčové. Ide o konštrukčné prvky, na ktoré treba myslieť už pri samotnej stavbe. Betónové pätky s asfaltovou lepenkou, podložie zo zhutneného lomového kameňa či oceľové papuče ukotvené v zemi chránia drevo pred vodou a mikroorganizmami z pôdy. Rizikom sú zväčša vlhnúce betónové múriky a konštrukcie, ktoré nemožno odrezať od vody. Na styčných plochách podlieha drevo skaze. Zväčša nepozorovane.
Strecha chrániaca pred zrážkami nemusí byť iba krytinou odolnou vode. Ak uvažujeme o dreve samotnom, stačí zaistiť jeho správne vyspádovanie pre okamžitý odtok vody a vyriešiť detaily, ktoré zabránia zatekaniu. 
Voda sa nesmie akumulovať v spojoch a musí odtekať rovnako rýchlo, ako prichádza. Vtáčie búdky so šikmou strieškou, plotové latky so zaoblenými či zrazenými vrchmi či šindľové strechy sú inšpiráciou, ktorá vás nasmeruje k riešeniu.
Kľúčové je odvetranie a pod kontrolou by mal byť každý tesný spoj dvoch drevených dielcov. Tesný styk bráni odparovaniu nahromadenej vlhkosti a práve na takýchto miestach sa huby objavia ako prvé.
Stačí chemická impregnácia?
Na trhu je množstvo prípravkov pre chemickú ochranu dreva a všetky majú čosi spoločné. Dokážu predĺžiť jeho životnosť v podmienkach, pri ktorých je drevo prirodzene chránené pred vodou. Ak však opätovne prichádza do styku s vlhkosťou, dôležité je zabrániť ich vymytiu.
Typickým príkladom sú strešné konštrukcie pod plechovými krytinami. 
Neustále kondenzujúca sa vlhkosť lacnú chemickú ochranu rýchlo vyplaví a zostane po nej iba indikačné farbivo, ktoré preniklo niekoľko milimetrov pod povrch. Aby sa tak nestalo, siahnuť treba po prípravkoch, ktoré zostanú v dreve fixované. V tomto prípade je ich úlohou preklenúť čas, ktorý je potrebný pre opätovné vyschnutie dreva. Nie je preto prekvapením, že sa často používajú ako podklad pod nátery a povrchové úpravy dreva, aby zmiernili ich nedokonalosti.
Ani tlakovo napustený drevený kôl však nedokáže vzdorovať hubám, ak bude zabitý do voľnej zeminy alebo bude v nepretržitom kontakte s vlhkosťou. Impregnácia nezachráni vlhkú drevenú stavbu ani napadnuté záhradné sedenie. Mnoho prípravkov je však účinných proti drevokaznému hmyzu, ktorý pácha škody nielen na surovom a mokrom dreve, ale aj na suchom.
Povrch, ktorý vodu neprepustí
Plôtiky, záhradné sedenia, preliezačky či iné drevené objekty na rozdiel od malých drevených stavieb nemožno chrániť strechou a tak po chemickej impregnácii prichádzajú na rad povrchové úpravy, ktorých cieľom je uzavrieť póry dreva a znížiť tak jeho nasiakavosť. Odnepamäti na to používame rôzne druhy napúšťacích olejov, voskov a parafínov, ktoré sú populárne dodnes. Na druhu oleja však záleží. Kým kuchynský slnečnicový sa z drevených dosák vymyje už po niekoľkých dažďoch, ľanový prenikne po zahriatí hlboko do dreva, aby ho chránil.
Omnoho väčšej popularite a jednoduchosti použitia sa však tešia lazúry. Lazúrovacie moridlá napúšťajú drevo zvnútra a počítajú s tým, že pri každom kontakte s vlhkosťou drevo pracuje. Mení svoj objem, zosychá a každá prasklinka je cestou pre zatekanie. Svojím zložením sa nápadne podobajú na oleje, navyše však obsahujú aj farbivá. Lazúrovacie laky majú odlišnú stratégiu. Vytvárajú na povrchu ochranný film, ktorý chráni drevo pred poveternostnými podmienkami. Vhodné sú však iba na tie druhy drevín, ktoré svoj objem nemenia. Inak popraskajú a ochrana nefunguje.
Ako zistiť, či treba obnoviť minuloročný náter lazúry či napúšťanie olejom, alebo nie? Všetko odhalí kvapka vody, ktorú spustíte po drevenej ploche nadol. Ak sa vpíja, póry dreva sú otvorené. Ak nie, môžete renováciu odložiť na ďalšiu sezónu.
Škody pácha aj slnko
Aj keď nie je nič krajšie ako sivé drevo spálené slnkom s hlbokým reliéfom letokruhovej kresby, nie všade je priznanie veku vítané. Za všetko môže ultrafialové žiarenie, ktoré nepretržitým pôsobením rozrušuje lignín dreva a za spolupôsobenia ostatných živlov prírody spôsobuje jeho starnutie. Biela farba dreva sa rýchlo mení na žltú, nastupujú hnedé odtiene a napokon prichádza sivá.
Ochranu ponúkajú laky s filtrom pre ultrafialové žiarenie alebo farby na drevo, ktorých účinnosť stúpa s intenzitou ich pigmentu. 
To by ste mali brať na vedomie obzvlášť vtedy, ak máte v obľube lesklé nátery. Čím svetlejšia farba je, tým skôr sa bude na priamom slnku po ukončení životnosti odlupovať. Kým pomaly schnúce olejové farby sú na ústupe, pri novších, modernejších si všímajte obsah alkydových živíc. Čím viac ich v náterovej hmote je, tým je trvácnejšia.
Existuje však jeden skvelý pomocník, ktorý dokáže chrániť drevo na severných, tienistých stranách pred tým, aby naň vyrastala populácia rias, machov a lišajníkov. Ak povrch očistíte drôtenou kefou, a sanujete ľubovoľným z chloramínových prípravkov, ochranu dreva poskytne náter vápenným hydrátom. Zmena pH odstaví nevítanú zeleň na vedľajšiu koľaj. Majte však na pamäti, že drevo musí byť suché, aby sa na ňom vytvorila rovnomerná ochranná vrstvička.
