Mačka alebo pes? Rozhodovanie budúceho majiteľa určite uľahčí vtip, ako sa oba druhy odlišujú povahou. Pes rozmýšľa nasledovne: človek ma kŕmi, stará sa o mňa a nosí ma k veterinárovi. To znamená jediné. Človek je boh a ja mu budem nadosmrti zaviazaný. Mačka vidí situáciu inak a z rovnakých premís vyvodí záver: že sa človek o mňa stará, môže mať jediný dôvod. Som preňho bohom, on mačky uctieva.
Ideálne zviera
Uctievania mačky si do sýtosti užili v starovekom Egypte, kde mali svoje miesto v panteóne bohov. Uctievačov mačiek je však dosť aj dnes. Svedčí o tom šesť stoviek miliónov kusov mačiek v domácnostiach po celom svete a mačací boom, ktorý v posledných rokoch z angloamerických krajín dorazil aj k nám. Veterinár Vladimír Pagáč spomína údaj asi spred pätnástich rokov: kým vtedy ošetrili možno dve mačky za týždeň, dnes ich v ambulancii majú takmer rovnaké množstvo ako psov.
Dôvodov na to je hneď niekoľko. „Vychádzajme z faktu, že ľudia chcú mať domáce zviera a rozhodujú, čo si vezmú za druh,“ približuje Vladimír Pagáč. „Mačka má výhodu, že je väčšia ako škrečok či morča. Je príjemnejšia na kontakt ako had alebo jašter, na ktorého sa väčšinu času aj tak iba pozeráte v teráriu.“
Psa zas mačka prekoná spôsobom chovu, ktorý je pohodlný a viac vyhovuje modernému mestskému životu. Mačka naučená na záchod nežiada venčenie, je menej otravná, dokáže sa zabaviť sama a má aj samočistiacu schopnosť (zo slín, ktorými si čistí srsť, vytvára na tele akúsi ochrannú vrstvu). Inými slovami, ideálny živočích do bytu.
Falošné mačky
Nezávislá mačacia povaha však rovnako ako priaznivcov priťahuje predsudky. Mačaciu nepoddajnosť, individuálnosť a fakt, že ju nie je možné sformovať na obraz majiteľa, si mnohí vykladajú inak. Pričítajú jej nevďak, faloš, nedostatok oddanosti. Viniť mačky z falošnosti však nie je celkom fér. Ani mačacia povaha, podobne ako podľa niektorých vedcov povaha človeka, nie je ničím iným ako produktom evolúcie.
Aj v prírode nachádzame viacej sólohráčov medzi mačkovitými ako medzi psovitými šelmami. Vlk loví vo svorke a samotársky život je preňho trestom. Na druhej strane, gepardy, pumy či divé mačky sú dravce zvyknuté spoliehať samy na seba. Niečo z toho prežilo za dverami ľudských príbytkov – mačka domáca mačiatka už po troch- štyroch mesiacoch výchovy nechá ako schopné jedince, aby sa učili samy.
Jazyk prehnutý do „J“ pomáha mačke piť. Ako zistili výskumníci z MIT,
napodiv vodu nechlípe, využíva však zložité zákony hydrodynamiky
Pozor na mozog
Zaujímavý fakt v tejto súvislosti dokázali vedci z tímu Oxfordskej univerzity. Spolupráca medzi jedincami alebo samotárstvo podstatne súvisia s tým, ako sa druhom zvierat vyvíjal mozog. Skúmali päťsto druhov vyhynutých aj súčasných cicavcov a zistili, že spolupráca s človekom alebo so svorkou vyžadovala aj väčší mozog v pomere k telu.
Ten majú sociálnejšie zvieratá ako psy, delfíny, ťavy, alebo kone, kým menej sociálnym druhom – medzi nimi mačkám – sa mozog vyvinul menší. Dá sa z toho súdiť, že mačky sú hlúpejšie tvory ako psy? Z veľkosti jedného orgánu ťažko. Navyše, v iných výskumoch zase mačky psov predstihujú v tom, čo voláme emocionálnou inteligenciou.
Bývalá psychologička Zora Frešová niečo podobné potvrdzuje svojou skúsenosťou registrovaného chovateľa mačiek: „Pre prirodzenú nedôveru vám mačka nikdy nebude oddaná v tom zmysle ako psík. Mačka však, myslím, tromfne psa v tom, čo u ľudí nazývame empatiou – ide o schopnosť vcítiť sa do našich emócií, prežívania a sprevádzať nás bez slov.“
Prvé mačky domáce
Je tu však aj otázka. Ak si potomok šabľozubého tigra tak veľmi potrpí na nezávislosť, ako a kedy sa dostal do príbytku človeka? Zatiaľ to vyzerá, že k tomu došlo neskôr ako pri psoch a čo je zaujímavé, stalo sa to na jedinom mieste na svete. Na rozdiel od vlkov pri ľudských tlupách v praveku, divé mačky sa s človekom začali bratať až potom, ako sa lovci a zberači usadili.
To sa stalo na území dnešného Blízkeho východu v oblasti známej ako úrodný polmesiac. Práve tam ľudia ako prví opustili túlavý život. Začali pestovať rastliny, chovať hospodárske zvieratá, tvoriť trvalé sídla a s nimi zárodky civilizácie. Ovce, prasce, hydinu či ošípané chovali pre mäso, vajcia, mlieko a vlnu. Čím bola užitočná mačka? Iste, hubila hlodavce.
Nie je však veľmi pravdepodobné, že by ľudia urobili prvý krok a nasadili divé mačky na škodcov pri sýpkach. Iniciatíva skôr vychádzala od mačiek. Ako sa začali prekrývať ich teritóriá, mohli ľudia objaviť, že toto spolužitie nie je celkom bez výhod.
Londýnsku Downing Street okrem britského premiéra Davida Camerona
obýva kocúr Larry. Na slávnu adresu ho nasadili po hanbe, keď tu pred
televíznymi kamerami pobehoval hlodavec
Mačacie plemená
Že sa tak neudialo kdekoľvek po svete, dokazuje analýza DNA stoviek mačiek domácich z celého sveta. Ak nejakú vlastníte, môžete byť právom hrdí. Aj ona pochádza z jednej z pätice starodávnych mačacích línií z dnešného Blízkeho východu. Z tých sa migráciou a vzájomnými kríženiami v regiónoch ustálil genotyp – genetický kód.
Ten dáva vznik viditeľným znakom a na základe neho vznikali mačacie plemená. „Vývoj ovplyvňovali predovšetkým tri oblasti,“ vysvetľuje chovateľka Zora Frešová. „Z Afriky pochádza felis libica, z ktorej sa vyvinula väčšina krátkosrstých mačiek. Tie majú jemnejšiu kostru a stavbu tela. Mačky zo strednej Ázie mali zase polodlhú srsť a robustnejšiu kostru.
Do tretice, dôležitým predkom bola európska divá mačka.“ Plemien dnes poznáme desiatky a základné rysy majú spoločné, i keď sa líšia správaním aj povahou. Akoby nezávislosť mačka ukázala aj v génoch. Aspoň čo sa týka kostry, nepoznáme v plemenách mačiek extrémne rozdiely ako medzi pudlom a dogou v ríši psov.
Mačky a veda
Pri mačkách a vede však prekvapuje ešte niečo iné. Článok v Psychology Today si všíma, že, na to, že mačky nájdeme v dvoch tretinách amerických domácností, je zarážajúce, ako dlho vedci tieto zvery obchádzali. Čísla sú výrečné. Od roku 1998 v médiu Animal Cognition vyšlo spolu tridsaťšesť vedeckých článkov o psoch, no iba tri o mačkách. Resty sa plnia až v poslednom desaťročí a objavy nie sú bez prekvapení.
Príklad? Až do minulého roku nenapadlo nikomu skúmať, ako mačky pijú. Všeobecne sa predpokladalo, že vodu jednoducho chlípu ako pes alebo kôň. Až detailné videá výskumníkov zo americkej Massachusetts Institute of Technology (MIT) ukázali, že mačka je rafinovanejší tvor, ako sme si mysleli. Pritom sme mali objav po stáročia pod nosom – mačka totiž nad miskou vody využíva komplikované zákony prúdenia kvapalín.
Jazýček prehnutý do tvaru J neslúži na naberanie vody. Mačka ním rýchlo a opakovane udiera do hladiny. Vzniknutý stĺpec kvapaliny, predtým, ako sa ho zmocní gravitácia, smeruje do úst, bez toho, aby vodu chlípala alebo dotýkala sa hladiny bradou. Kmitaním jazyka teda mačka elegantne udržuje rovnováhu dvoch fyzikálnych síl a čo viac, nezabúda pritom piť.
Mačka nechýba v kruhu prvej japonskej rodiny. Na snímke
japonský korunný princ Naruhito a princezná Masako s ich
dcérou, princeznou Aiko, v rodinnej rezidencii v Togu
Záhada pradenia
Podobnou záhadu pre vedcov predstavoval spôsob, akým mačka pradie. Spokojné vrčanie vychádza odkiaľsi z mačacích útrob vo chvíľach, keď mačku hladkáte, škrabete a vôbec, keď sa cíti príjemne. Otázka najprv bola, či mačka pradie aj inokedy než v prítomnosti človeka.
Dlho sa ponášala na zenovú hádanku („Aký zvuk vydáva padajúci strom v pustom lese?“), kým záznamy ukázali, že mačka nielenže pradie, ale robí to aj vo chvíľach, keď je zranená, znáša bolesť a trpí.
To bol dôvod na názory, že vibrácie s nízkou frekvenciou môžu pôsobiť liečivo – tíšiť mačke bolesť, spevňovať jej kosti. Rovnako sa zistilo, že pradú aj slepé mačence po narodení, čo nahráva verzii, že pradenie pôvodne fungovalo ako signál mačacej matke („som v poriadku“).
Mysteriózne na pradení však bolo, že prebieha cez celý dýchací cyklus, teda cez nádych aj výdych. Aktuálne správy vyvracajú že by pradenie súviselo s prúdením krvi v mačacej aorte. Britský denník Guardian píše, že najnovšie vedci pradenie pripisujú hrtanu a svalom hrtana.
Byt alebo ulica
Mačky domáce dnes žijú na piatich kontinentoch, a to ako túlavé, chované v príbytkoch, prípadne niečo napoly. Bežne sa majiteľom mačiek v bytoch vyčíta obmedzovanie mačacej slobody. Romantické filmy o prírode kódujú predstavu, že jedine zviera na slobode, najlepšie vo voľnej prírode, dokáže byť skutočne šťastné. Nie je to také čierno-biele. Nie každá túlavá mačka v meste má dobrodincov.
Často býva odkázaná na odpadky z kontajnerov. To, že voľne žijúca mačka priemerne dosahuje oveľa nižší vek, potvrdzuje aj veterinár Vladimír Pagáč: „Na ulici určite hrozí viac ochorení, otráv a zranení. Stane sa, že je za nimi človek. Ani nepočítam, koľkým mačkám sme z tela vyberali diabolky či ihly.“
Mačka je výsostne teritoriálne zviera. Nemá rada zmeny prostredia, nerada cestuje. „Ak sa narodila, žije zavretá v byte, a nikdy nežila vonku, pokladá byt za svoje teritórium. Po inom spravidla netúži,“ vysvetľuje chovateľka Zora Frešová. Ideálne pre ňu je, ak má byt balkón, pavlač či terasu, zabezpečenú napríklad ochrannou sieťou. Dôvod?
„Akokoľvek lenivá domácka mačka je stále dravcom a jej lovecký pud prevláda nad pudom sebazáchovy. Letiaci holub pre mačku znamená korisť, bez ohľadu na to, či je práve sýta a či sa po ňom vrhá z terasy v dvanástom poschodí.“ Problém v byte môžu robiť mačky v permanentnej ruji a kocúry značkujúci svoje teritórium močom. Vtedy sa odporúča sterilizácia, respektíve kastrácia. Inak mačka v byte väčšinou netrpí a býva spokojná. Napokon, aj tak denne dvanásť až šestnásť hodín v krátkych intervaloch prespí.
Vyše polovice dňa mačka prespí. Vyhľadáva pri tom mäkké
a vyvýšené miesta. Ak v jednej domácnosti spolu vychádzajú
mačka a pes, výsledkom je elegantné zvieracie zátišie
Mačkopes
Dali by sa vyvracať mnohé ďalšie mýty o mačkách. Animované seriály generáciám vštepili vieru o mačkách a psoch ako principálnych nepriateľoch. Je to celkom inak. Dokázali to opäť vedci, z univerzity v Tel Avive. Cez dve stovky majiteľov psov a mačiek ponúklo svoje domácnosti videokamerám. Vyplynulo, že v dvoch tretinách z nich obe zvieratá nažívali bez problémov, niekde dokonca v ukážkovo harmonickom vzťahu. Recept je známy. Najprv si zadovážte mačku, až po nej psa.
Ak budú mladí, máte šancu, že sa v budúcnosti znesú. Ak predsa nastanú problémy, vo veci je zrejme odlišný komunikačný slovník. Príklad – podobným vztýčením hlavy mačka kóduje agresiu, kým pes vyjadruje submisívny postoj. Zvláštny objav hovorí, že v spoločnej domácnosti majú mačka aj pes sklony tieto slovníky navzájom zladiť.
Mačka je skrátka ešte v mnohom záhadou. Nič o tom nesvedčí lepšie, ako keď slávny vedec Erwin Schrödinger potreboval ilustrovať zákony modernej fyziky, ktoré sa vymykajú predstavivosti. Zobral si na pomoc mačku, nie psa. Ten príklad vošiel do dejín – Schrödingerova mačka sedí v zavretej škatuli, pričom je napoly živá a napoly mŕtva. Ako je to možné? Zopakujme ešte raz: mačka je mystérium.
