Od rímskych čias
Kým v barbarskom svete prevládal výmenný obchod, v Rímskom impériu sa už nakupovalo aj v nákupnom centre. Tým najväčším je prednedávnom zrekonštruovaná Trajánova tržnica v Ríme, ktorú na svojom fóre dal v rokoch 100 - 112 postaviť cisár Traján. Obchodný komplex vás aj dnes prekvapí svojou veľkosťou, kde na troch poschodiach sa zo širokých chodieb vchádza do stopäťdesiatich samostatných miestností určených na predaj alebo slúžiacich ako prevádzkové kancelárie. Obchodníkmi boli takmer výlučne muži a za sedemdesiatpäť rokov sa v záznamoch zamestnancov nachádzalo len sedem žien. Trajánova tržnica však nebola jediným miestom, kde sa obchodovalo. Na nákupy slúžili aj ďalšie budovy či uzavreté haly a tovar sa dal kúpiť taktiež v pouličných obchodoch alebo od potulných obchodníkov. Hoci sa predávalo i na ulici, všetok ponúkaný tovar kontrolovali zamestnanci zásobovacieho úradu, ktorí tak plnili funkciu našej dnešnej SOI.Už v najstarších privilégiách sa povoľuje občanom usporiadať jeden deň v týždni trh. Od 15. storočia to bývalo v stredu. Okrem toho sa konal aj pätnásťdňový trh na sviatok svätého Vavrinca, výročný trh v pôstnom období a svätomichalský výročný trh konaný od roku 1474 pred Michalskou bránou. Trhy sa sortimentom postupne špecializovali a na terajšom Františkánskom námestí sa napríklad predávali ryby a chlieb, na Hurbanovom námestí bol uhoľný trh, na dolnom konci Kamenného námestia sa nachádzal hydinový a obilný trh, rybný trh bol tradične na Rybnom námestí. Trhy sa postupne premiestnili za mestské opevnenia a ďalšie trhoviská vznikali aj v okrajových častiach mesta a okolitých obciach. Začiatkom minulého storočia sa postavila krytá tržnica v Starom Meste ako menšia sestra tržníc stavaných koncom 19. storočia v Paríži, Prahe, Londýne, Budapešti a iných európskych veľkomestách. V Starom Meste sa už nachádzajú len zanikajúce trhoviská Jedlíková a Žilinská, pritom väčší záujem je o miesta vyhradené na príležitostné trhy, ktoré sa organizujú najmä pred Veľkou nocou a pred Vianocami.Trhoviská zívajú prázdnotou najmä skoro na jar, keď je sortiment veľmi úzky Budova Mestskej tržnice vyrástla v roku 1910 na mieste trhoviska známeho od 16. storočia ako „chlebový či obilný trh“ v priestore na juhovýchodnom okraji niekdajšieho gotického mesta. Po architektonickej a stavebnej stránke pripomína vtedy moderné oceľové stavby navrhované podľa vzoru slávnej Eiffelovky. Vysoké oceľové piliere a polkruhové oblúky sú typické pre eklektickú architektúru a navodzujú dojem tradičnej baziliky. Tržnica poskytovala miesto takmer pre tisícku predavačov a svojím vybavením patrila vtedy medzi najmodernejšie. Jej sláva trvala päťdesiat rokov. Potom tržnicu komunisti zrušili a budova slúžila na rôzne účely, pričom postupne chátrala. V roku 1986 bola zapísaná do zoznamu technických pamiatok a v 90. rokoch ju zrekonštruovali, aby znovu zažila krátke momenty slávy po svojom znovuotvorení v roku 2000. Hoci sa v nej obchodný život sľubne rozprúdil, po ôsmich rokoch ju opäť zavreli a dnes je jej osud opäť neistý, pretože momentálne nijaký investor nemá o ňu záujem a mesto koketuje s myšlienkou jej využitia na kultúrne účely. Obyvatelia Starého Mesta by z nej mali radšej obdobu viedenského Naschmarkt trhu, ktorý sa okrem nákupov a kvalitných reštaurácií využíva aj ako miesto stretnutí Viedenčanov. Kým ostatné európske mestá si svoje cenné zákutia chránia, uprostred Bratislavy umiera tradícia, a nepomôžu jej ani televízne tancovačky, čo sa v nej v poslednom čase realizovali. Osudy klasických bratislavských trhovísk sú neisté. Zanedlho bude problém dostať čerstvé ovocie a zeleninu od jej pestovateľov. Nejde o planý poplach. Postupne sa zatvárajú aj trhy s najdlhodobejšími tradíciami. Do konca roka ešte poslúži tržnica na Žilinskej, neistý je aj osud trhových miest na Poľnej vedľa Medickej záhrady. Trhoviská zanikajú aj v ostatných častiach mesta a vlani sa zrušili trhoviská na Brezovskej a na rohu Riazanskej a Kukučínovej ulice. Minulosťou je aj trh v Karlovej Vsi. Scvrkáva sa aj Centrálne trhovisko na Miletičovej ulici, ktoré už nebolo roky opravované a jeho nevyhovujúci stav si vyžaduje rozsiahlejšiu rekonštrukciu. Podobne zle je na tom aj Hlavná tržnica na Trnavskom mýte, ktorá má už lepšie roky dávno za sebou a už neponúka to, čo pred pár rokmi. Jej atraktivitu zvyšuje jedine niekoľko predajní s tradičnými slovenskými syrmi a výrobkami z ovčieho mlieka a jednoduchšie parkovanie, ktoré je neuralgickým bodom ostatných bratislavských trhovísk. V Petržalke sú stále trhoviská na Mlynarovičovej a Vígľašskej; v Novom Meste na Osadnej; v Ružinove fungujú trhy na Herlianskej, Bachovej, Kašmírskej a Martinčekovej, svoje miniatúrne trhové miesta si zatiaľ zachováva aj Dúbravka a Lamač. Dokedy?Ponuka trhovníkov bola najmä v minulosti odrazom ročného obdobia, a kým neboli vyhrievané a osvetľované skleníky a veľkosklady so zeleninou a ovocím z dovozu, všetci boli odkázaní na to isté slnko a na rovnaké vrtochy počasia. Každý mesiac je na trhovisku niečím zvláštny a typický, pričom labužník ocení hlavne výber sezónnych plodín, ktorých konzumácia je najideálnejšia v čase ich prirodzeného dozrievania a zberu. Mŕtvymi mesiacmi obchodovania boli a zostávajú zimné mesiace – január až marec, keď je ponuka zredukovaná na uskladnenú zeleninu a ovocie, kvasené a sušené produkty, pekárenské výrobky, orechy a hydinu. S prvým jarným oteplením sa všetci ponáhľajú na trh s rýchlenými reďkovkami a mladou cibuľkou. Neskúsený pestovateľ, v snahe dosiahnuť peknú úrodu môže ponúknuť peknú dusičnanovú bombu, najmä v prípade konzumácie zelenej listovej zeleniny, ako je špenát alebo šťaveľ. Ani jarná zelenina v hypermarketoch nič negarantuje, pretože hoci naši veľkopestovatelia majú zvyčajne lepšie zvládnuté agrochemické postupy, dodaná zelenina už väčšinou nepochádza zo Slovenska a napokon ani nepodlieha prísnejším alebo častejším inšpekciám ako tá na trhu. Preto ak je to možné, nájdite si osvedčeného pestovateľa so zaručenou kvalitou. Trhovisko zažíva každoročný „boom“ v lete a na jeseň, keď je radosť chodiť pomedzi stánky a vyberať si. Pri nákupe platia rovnaké pravidlá, ako v obchodoch.
Pod kontrolou mesta a štátu
Mestské magistráty Rímskej ríše zvyčajne organizovali týždenné trhy, kde ponúkali tovar najmä výrobcovia a pestovatelia z vidieka. Vo veľkých mestách, najmä v Ríme, už vtedy existovali aj špecializované trhy, kde sa prednostne ponúkal napríklad dobytok, zelenina, ryby, pekárenské výrobky, mäso či víno. Mesto trhy nielen organizovalo, ale dbalo aj na poriadok a čistotu, pričom črepy z použitých prepravných nádob sa vyvážali na dopredu určené smetisko. Časť tovaru predávali pravdepodobne aj samotní výrobcovia, čím sa udržiavali nižšie ceny. Od 4. storočia sa obchod dostáva viac pod kontrolu štátu, ktorý sa snažil regulovať maximálne ceny jednotlivých komodít a služieb, aby sa obchodníci neprimerane neobohacovali. Ceny pre najkvalitnejší tovar však nastavili podľa rímskej kúpyschopnosti, a keďže v menších mestách alebo vo vzdialenejších provinciách si taký drahý tovar nemohli dovoliť kupovať, k slovu sa dostávali lacnejšie napodobeniny – podobne ako dnes „Made in China“.
Stredoveké trhy u nás
Rozvoj remeselnej a poľnohospodárskej výroby v mocnejúcich stredovekých mestách si vyžadoval aj zabezpečenie predaja týchto produktov a napriek tomu, že časť odbytu sa vyvážala do priľahlých i vzdialenejších oblastí, ich predaj závisel najmä od miestnych trhov a jarmokov. Právo ich organizovania udeľoval kráľ a ich počet sa rozrastal s objemom miestneho obchodu a hospodárskou silou miest. Kým začiatkom 16. storočia si napríklad Levoča alebo Kežmarok museli vystačiť s jedným-dvoma týždennými trhmi a jedným ročným jarmokom, čoskoro sa ich práva rozrástli na niekoľko jarmokov za rok, pričom niektoré z nich trvali aj vyše týždňa. Nebolo dňa, aby sa niekde na okolí nekonal jarmok a remeselníci a gazdovia tieto termíny starostlivo sledovali a ich kalendáru sa prispôsobovala výroba, zber i spracovanie. Počet a dátumy konania trhov sa však menili počas vojen a epidémií, keď sa striktne zakazovala účasť cudzincom a pohyb tovaru, remeselníkov i obchodníkov sa obmedzil na minimum. Trhy boli vítanou príležitosťou aj pre obce nachádzajúce sa na dôležitých obchodných cestách, ktoré zriadili stanice na výber mýta a nepotrebovali na to ani dnešné zdeformované tendre.
Hoci londýnska tržnica Covent Garden už dávno nie je klasickým farmárskym
trhom, jedinečnú atmosféru vytvárajú drobné obchodíky, stánky a kaviarničky.
Miestni mali vždy podporu
Trhovisko sa stalo srdcom mesta, pričom na týždenných trhoch mohli predávať iba lokálni majstri, čím sa priamo podporoval odbyt miestnych výrobkov. Cudzí mali možnosť ponúkať svoje výrobky len na jarmokoch. Tam prichádzali obchodníci nielen z okolia, ale aj z okolitých krajín, a obchodníci z Ruska, Poľska, nemeckých krajín, či dokonca z Turecka alebo z Flámska obohacovali sortiment o luxusné textílie, výrobky zo vzácneho dreva, ryby, južné ovocie či koreniny. Cudzích obchodníkov často ohrozovali zbojníci už cestou na trh a ďalší ich čakali na mieste, kde museli platiť poplatky za účasť. Rôzne príkoria zažívali aj počas jarmokov - od nepripustenia na trh, osočovania až po hrubé urážky. V niektorých prípadoch sa nezhody končili na súde alebo v krajnom prípade aj fyzickým vyhnaním z trhoviska. Ak nezhody pokračovali, remeselníci sa dohodli na bojkotovaní trhov v inom meste, dokonca sa stávalo, že obyvatelia mali na základe mestského nariadenia zakázané pod hrozbou pokuty zúčastniť sa na trhoch v „znepriatelenom“ meste.
Na trhu musel byť poriadok
Napriek občasným šarvátkam a sporom sa väčšina diania na trhu riadila trhovým poriadkom, ktorý určovala miestna rada, respektíve magistrát. V ňom sa stanovovali termíny trhov a jarmokov, aktualizovali sa pravidlá predaja, určovali sa riešenia sporov. Zadefinované boli aj spôsoby kontroly tovaru, najmä jeho pôvodu a kvality. Pritom zistenú nekvalitu trestali hneď na mieste zhabaním tovaru, pokutou alebo aj dodatočne – prípismi adresovanými cechom a miestnym úradom, odkiaľ obchodník pochádzal.
Vďaka tomu sa nám zachovali sťažnosti Kežmarčanov, že slede z Gdanska, čo v mimoriadne teplom februári v roku 1496 priviezli na jarmok pri príležitosti sviatku Očistenia Panny Márie, veľmi „nevoňali“. Kontrolovala sa aj správnosť mier a váh, čo bolo do zavedenia modernej metrológie na Slovensku dosť ťažké a pomohlo až zriadenie 11 úradov na overovanie mier a váh v roku 1876. Kupujúcim však aj tak väčšinou stačili pomerné veličiny a kým nepoznali meter a kilogram, vystačili si s hrsťou, palcom, lakťom, piaďou, holbou, siahou. Alebo si kúpili niečoho za hrnček, gbel, či rovno celú fúru – tak, ako to dokázali vizuálne zhodnotiť a doma už nemali možnosť prevažovať a potom zúriť, že ich zase niekto ošmekol.
Slovenské vidiecke trhy
Okrem ekonomického rozmeru malo trhovisko odjakživa aj komunikačný rozmer - tu sa ľudia stretali a spoznávali, tu sa šírili novinky a „zaručené zvesti“ a budovalo sa sociálne vedomie. Na trh chodili buď priekupníčky, ktoré skupovali po dedinách tovar a prebytočné produkty, alebo si naň vyhradili čas aj samotní remeselníci či pestovatelia. Tak ako doma, aj na trhovisku mali muži a ženy svoje nezameniteľné povinnosti a funkcie.
Kým muži sa väčšinou starali o dopravu na trh, ženy predávali doma dorobené poľnohospodárske produkty. Na trh sa nosila hydina, maslo, syry, vajíčka, ryby, huby, zelenina a ovocie, med alebo alkoholické nápoje – podľa toho, čo trhový poriadok umožňoval. Muži zase predávali kožu, obilie, slamu, palivové a stavebné drevo či uhlie. Pri predaji hovädzieho dobytka, oviec alebo koní bývali spravidla obaja manželia, ale peniaze mala pod kontrolou žena. Pod kontrolou musela zvyčajne mať aj svojho muža, aby sa nezabudol v krčme a na „borg“ (na dlh) neminul viac, ako zarobili.
Sortiment tržníc sa mení. Zelenina, ovocie, kvety a pekárenské
produkty sú na ústupe, pribúda lacné oblečenie a obuv
Atmosféra novodobých trhov
Boli časy, keď si všetky mestá dávali mimoriadne záležať na kvalite a úrovni trhov a jarmokov, lebo okrem zárobku boli aj zrkadlom ich sily a úrovne. V Bratislave vznikla tradícia mestských trhov v polovici 15. storočia a s nimi sa začali zakladať aj verejné studne na námestiach a trhoviskách. Voda sa z nich čerpala ručne a tieto verejné studne okrem trhovísk zásobovali vodou aj okolité domy, pretože prvé jednoduché vodovody sa začali v meste zavádzať až o päťdesiat rokov neskôr. A tak dovtedy si museli vystačiť s dobrým vínom a pivom.
Veselo bolo hlavne na výročných trhoch, hodoch a jarmokoch, keď si na svoje prišli starí i mladí aj vďaka atraktívnym kolotočom, strelniciam, kúzelníkom a sviatok nastal, keď tam so svojou maringotkou zavítal aj kinematografista. Ak mal smolu a v dedine alebo v tej časti mesta ešte nebola zavedená elektrina, ľudia sa museli uskromniť s divadelnou hrou alebo bábkovým predstavením. Koncom 19. storočia začali trhoviská nahrádzať krytými tržnicami – tie sa postavili vo všetkých väčších mestách v Európe vrátane Bratislavy. Ich osud sa však v mnohých prípadoch už naplnil.
Trhoviská v ohrození
Trhoviská sú dodnes miestom, kde sa nielen predávalo, ale kde sa aj žilo, komunikovalo, žartovalo a prekáralo, miestom, kde sa stretávali rodiny, známi i neznámi. Tu sa dalo podebatovať o spôsobe chovu, pestovania, získať recepty na ideálnu úpravu alebo návod na správne zaváranie, prípadne mrazenie kúpeného ovocia a zeleniny. Sortiment sa časom mení a dnes už nikto nepríde na trh predávať uhlie, surové kože alebo seno, ale v ponuke je zase viac priemyselného tovaru, drogérie, oblečenia alebo obuvi.
Na jednotlivých trhových miestach klesá počet stánkov so sezónnou zeleninou a ovocím a stále menej starších dedinčanov sa unúva prísť do mesta predať kvety, vajíčka alebo bylinky. Zmena ponuky súvisí aj so zmenou správania sa kupujúcich, ktorí uprednostňujú istotu nižšej ceny ponúkanú v hypermarketoch, pred neistotou vyššej kvality, ktorú možno získajú kúpou na trhu. Trhoviská sa často nachádzajú na lukratívnych pozemkoch blízko mestských centier a sila peňazí developerov je často aj pre mestských poslancov silnejším argumentom ako tradície. Trhoviská sa potom likvidujú alebo sťahujú do menej zaujímavých lokalít, kde sa už ľudia nenaučia chodiť, a tak tam aj postupne zaniknú.
Podpora miestnych
V niektorých krajinách sú trhoviská súčasťou národného koloritu miest a obcí, a tak napríklad vo Francúzsku (zatiaľ) ich neredukovali ani pod vplyvom obchodných reťazcov, hoci generácia prvovýrobcov a trhovníkov (často v jednej osobe) výrazne starne. Mnohé národy majú zdravý zákaznícky patriotizmus a väčšina je natoľko uvedomelá, že si prednostne kúpi ovocie, zeleninu a mäso pochádzajúce z domácich fariem, čím spätne podporuje svojich výrobcov, miestnu ekonomiku aj svoje zdravie. Tam, kde sa úspešne podarilo trhoviská zdecimovať (Veľká Británia, Česko), robia dnes drahú kampaň na podporu nových „farmárskych trhov“, aby prinavrátili kvalitné a čerstvé miestne produkty ľuďom.
Vo Francúzsku si na čerstvé a kvalitné potraviny potrpia. Preto sa neunúvajú zájsť
na trh. V prímorským mestečkách sú samozrejmosťou rybie trhy, kde ponúkajú
čerstvo vylovené ryby a morské potvory
Nejasná perspektíva
My sa zjavne uberáme českou cestou a pochybujem, že zvládneme tento proces zvrátiť. Ale aj keby sme do rána všetci zmúdreli alebo nejakým interným nariadením vyfaulovali zahraničných dovozcov z trhu, už by nám to vôbec nepomohlo, pretože domácej zeleniny je dnes nedostatok. Výrazne sa zredukoval počet veľkých i malých pestovateľov, ktorých nikto nezdružuje, nekoordinuje, nezastupuje ani vo vzťahu k obchodným reťazcom alebo k zákazníkom. Neexistujú minimálne výkupné ceny zeleniny a pestovateľ netuší, za aké ceny svoju produkciu predá, a tak nevie odhadnúť, čo sa mu oplatí pestovať. Pritom naša spotreba zeleniny je v porovnaní s vyspelými štátmi EÚ zhruba polovičná, čo zdraviu našich občanov nijako nepridá.
Aj keď časť obchodu sa prenáša na internet, zatiaľ doba nedozrela na to, aby ste si zeleninu, ovocie, králika či sliepku kúpili od obľúbeného farmára on line. O obľúbené trhoviská a tržnice ľudia bojujú aj v cudzine, vytvárajú skupiny na sociálnych sieťach, získavajú podporu úradov, ako aj známych osobností. Nebuďme nevšímaví a angažujme sa za zachovanie a rozvoj našich trhovísk, aby ich jedinečná atmosféra neprežila len v spomienkach.
Bratislavské trhoviská a tržnice
Stará tržnica
Nová tržnica, Miletička, Žilinská...
Sezónna ponuka trhovísk
Predávajúci je vždy povinný pri predaji vydať doklad o zaplatení.
Aj na tovar kúpený na trhovisku platí dvojročná záruka.
Ak ovocie a zeleninu predáva na trhovisku súkromná osoba ako prebytky vlastnej produkcie, na tovar sa nevzťahujú európske normy – nariadenia Európskej únie ohľadom obchodnej kvality platia len vtedy, ak ich predávajú podnikatelia.
Každý trh má svoje pravidlá predaja a tovar, ktorý sa môže a nesmie predávať stanovuje správca.
Príklad zákazu predaja z Trhového poriadku trhoviska na Žilinskej ulici v Bratislave
zbrane a strelivo,
výbušniny a pyrotechnické výrobky,
tlač a iné veci, ktoré ohrozujú mravnosť,
tabak a tabakové výrobky (okrem stánkov s celoročnou prevádzkou určených na predaj tlače),
lieh, destiláty a spotrebiteľsky balené alkoholické nápoje,
geneticky modifikované potraviny
jedy a psychotropné látky,
lieky,
automobily, motocykle, ich súčiastky a príslušenstvo,
chránené druhy živočíchov a nebezpečné živočíchy,
chránené rastliny,
živé zvieratá s výnimkou trhových konzumných rýb
