Na užitočný kompost možno premeniť všetky organické odpady z dvora, záhrady aj domácnosti. Nepodliehajte starým mýtom o tom, že materiál treba vrstviť. Naopak – čím lepšie ho premiešate, tým budú živiny pre baktérie dostupnejšie.
Aj keď na každej záhradke nájdeme kôpku s burinami, pokosenou trávou, zhrabaným lístím a inými organickými odpadmi, iba málokomu sa podarí premeniť ich na kompost už počas jednej sezóny. Nie je to však nemožné. Ak majú baktérie pre svoj život vhodné podmienky, kvalitný kompost dokážu vyrobiť počas niekoľkých mesiacov. A to stačí na to, aby mohol už na jeseň skončiť v pôde.
1. Prečo používať kompost
Je to práve kompost, ktorý dokáže vylepšiť kvalitu pôdy. Kým v ťažkej ílovitej pôde odľahčí jej štruktúru a obmedzí tvorbu prísuškov, v piesočnatej poslúži ako zásobáreň vlahy a živín, ktoré sa z nej rýchlo vytrácajú.
Čím viac kompostu v pôde je, tým viac prospešných baktérií spolunažíva s rastlinami, ktoré pestujeme. Bez ohľadu na to, či ide o ozdobný kvetinový záhon, trávnik alebo zeleninové hriadky.
2. Zužitkovať možno takmer všetko
Na kompost možno premeniť všetky organické odpady z dvora, záhrady aj domácnosti. Baktérie v komposte zužitkujú takmer všetko. Zvyšky pokrmov s výnimkou mäsa a tukov, kartónovú lepenku bez potlače, zhrabané lístie a pokosenú trávu, zeleninové vňate, burinu, prezreté plody ovocných stromov, ale aj piliny, slamenú podstielku s výkalmi hospodárskych zvierat, perie, seno, znehodnotené krmivo či piliny a drevenú štiepku.
Čím jemnejšia bude štruktúra tohto materiálu, tým rýchlejšie sa baktérie prepracujú k jeho jadru. Pohrabané lístie stromov rozdrobí na kúsky kosačka so zberným košom, s konármi z rezu stromov si poradí štiepkovač a slamu možno pred podstielaním narezať rezačkou. Jemnejšia štruktúra nielenže zrýchli rozklad, ale aj zjednoduší manipuláciu s kompostom.
3. Nie je odpad ako odpad
V čom sa líši pokosená tráva od spadaného lístia? Pre kompostové baktérie hlavne v chemickom zložení. Kým šťavnatá tráva je plná dusíka, ktorý pri raste načerpala z pôdy, suché lístie je zásobárňou uhlíka, pretože dusíkaté látky sa pri odumieraní z pletív uvoľnili. Všetky bioodpady majú rozdielny obsah dusíkatých a uhlíkatých látok. Na dusík sú bohaté všetky zelené časti rastlín, ich plody, kuchynské zvyšky a výkaly hospodárskych zvierat, maximum uhlíka je v lepenke, slame, drevnej štiepke a pilinách. Aby mali baktérie dostatok oboch stavebných živín, potrebujú, aby bola v komposte ich rovnováha.
Nadbytok dusíkatých odpadov spôsobuje kvasenie a anaeróbne hnitie sprevádzané nepríjemným zápachom a množstvom hmyzu. Naopak, ich nedostatok zastavuje aktivitu baktérií a kompost stagnuje. Preto je dôležité odpady kombinovať. Prebytok uhlíkatého bioodpadu možno vyriešiť jeho dočasným uskladnením mimo kompostu, prebytok čerstvej pokosenej trávy možno vyriešiť jej presušením na horúcom slnku. Nepodliehajte starým mýtom o tom, že odpady treba vrstviť. Naopak – čím lepšie ich premiešame, tým budú živiny pre baktérie dostupnejšie.
4. Bez kyslíka a vody niet kompostu
Kompostové baktérie potrebujú k svojmu životu nielen dostatok živín z bioodpadov, ale aj neustály prísun vzduchu a dostatok vlhkosti. Ak im pripravíme vyvážené prostredie, začnú sa množiť rýchlym tempom a studená kopa odpadkov sa počas niekoľkých dní premení na živú horúcu hmotu, z ktorej vychádza množstvo pary.
Aby bola v bioodpade dostatočná zásoba vzduchu pre baktérie, dôležité je dohliadnuť na jeho štruktúru. Utuženiu nahromadeného materiálu zabráni dostatočný obsah slamy a hrubšej drevenej štiepky. Pomôcť si možno aj vlnitou lepenkou. Aby však bolo možné zásobu vzduchu obnovovať, steny kompostéra musia mať vetracie prieduchy a neraz treba siahnuť aj po záhradnom náradí. Vidlami možno kopu nadľahčiť vždy, ak aktivita baktérií poklesne. Ak máte dostatok priestoru, nie je na škodu prehádzať kopu z jedného kompostéra do druhého.
Voda je pre baktérie kľúčová a do kompostu sa dostane s bioodpadom iba v obmedzenom množstve. Keďže cez prieduchy kompostér vysychá a unikajúca para so sebou tiež odnáša značný podiel vody, treba ju neustále dopĺňať. Správne množstvo vody možno zistiť iba rukou. Ak z materiálu možno vytlačiť iba niekoľko kvapiek vody, všetko je v úplnom poriadku.
5. Správny kompostér urýchli rozklad
Dobre navrhnutý kompostér nielenže ušetrí miesto na záhradke a ulahodí očiam, ale dokáže aj urýchliť kompostovnie. Jeho úlohou je vytvoriť z bioodpadu masu, ktorá udrží teplo vytvorené baktériami a ochráni materiál pred pôsobením okolitej klímy. Kým v daždi bráni vyplavovaniu živín, v horúcich a veterných dňoch zabraňuje vysychaniu.
Plast, drevo alebo jama?
Plastové kompostéry
Kompostéry z plastu dostanete kúpiť v hobbymarketoch. Ich čaro je v kontrolovanom vetraní a jednoduchej manipulácii. Prehádzanie kompostu je otázkou desiatky minút. Ľahký kompostér možno preložiť na nové miesto a nahádzať doň uvoľnenú kopu, aby sa prevzdušnila.
Ceny plastových kompostérov sa začínajú pri sume okolo 40 eur (270-litrové), pri vyšších objemoch (720 litrov) sa vyšplhajú na sumu okolo 90 eur.
Drevené kompostéry
S minimálnou investíciou ich možno vyrobiť (ale aj kúpiť za zhruba 40 eur) z odpadového materiálu a prispôsobiť ich tvarom a veľkosťou na mieru. Keďže sa však v ničom nelíšia od bioodpadov, časom nastane ich rozklad.
Murované kompostovisko a jama
V obľube sú aj murované kompostoviská a pri dostatku priestoru aj kompostové kopy. Všetky však musia mať čosi spoločné. Dno musí byť otvorené, aby kompost prichádzal do styku so zeminou. Iba tak sa otvorí cesta baktériám, červom a hmyzu. Steny majú nielen držať materiál pohromade, ale zaisťovať aj vetranie. Čím viac štrbín a otvorov v nich je, tým je prísun vzduchu lepší. Je vhodné, aby bol kompost prikrytý strieškou. Tá zabráni znižovaniu obsahu živín a premočeniu kompostu. Vždy však treba myslieť na to najdôležitejšie. Pohodlie pri plnení, prehadzovaní a vyberaní hotového kompostu.
Ako na to
Založiť kompost nie je zložité. Podmienkou je mať dostatok materiálu z dvora či záhrady.
Na spodok kompostéra patrí hrubá drevená štiepka, ktorá zaistí odtekanie prebytočnej vody a prívod vzduchu. Na ňu patrí zmes bioodpadov. Čím pestrejšie je jej zloženie a vzdušnejšia štruktúra, tým lepšie.
Kompost možno založiť iba vtedy, ak máte na dvore či v záhrade dostatok materiálu. S jedným vedrom to nemá cenu. Zbierajte uhlíkatý materiál a počkajte si na prvé veľké kosenie alebo výmenu podstielok hydiny, králikov či iných domácich zvierat. Po doplnení vody začnú baktérie pracovať.
Stačí 24 hodín na to, aby teplota kompostu stúpla a baktérie začali rozkladať materiál. Teraz už treba iba sledovať, či má kompost dostatok vody a vzduchu a pri každom pridávaní nového obsahu je vhodné premiešať ho vidlami do vrchných vrstiev materiálu, ktorý je už v rozklade.
Drevený kompostér si vyrobíte aj sami
Zostali vám z rekonštrukcie domu strešné laty alebo už roky obchádzate kopu použitých dosiek? Vyrobte z nich kompostér.
Vlastnoručne vyrobený drevený kompostér svojimi vlastnosťami síce nebude môcť súperiť s plastovými rivalmi z recyklovaného materiálu, svoju úlohu však splní bez obmedzení.
Kým urobíte návrh
Je iba na vás, akú veľkosť pri návrhu dreveného kompostéra si zvolíte. Aby však mal dostatočnú pevnosť bez toho, že by ste museli riešiť zložitejšie technické detaily, jeho objem by sa mal pohybovať okolo 1000 litrov.
Budete potrebovať
Pripravte si materiál:
štyri hranoly dlhé 120 centimetrov,
laty narezané na dĺžku jedného metra,
hrsť klincov, kladivo a chuť do práce.
Postup:
V prvom kroku treba vyrobiť z dvojice hranolov a lát palety, ktoré budú tvoriť bočnice kompostéra. Pre prekonanie nerovnosti terénu sa vyplatí nabiť spodnú latu desať centimetrov od konca a medzi každou latou vynechať päťcentimetrovú medzeru pre prúdenie vzduchu.
V ďalšom kroku treba bočnice spojiť štyrmi latami tak, aby vznikol rám budúceho kompostéra. Kým zadnú stranu vybijete latami v plnej výške, pri prednej treba vynechať vrchnú tretinu, aby bolo kadiaľ vkladať materiál dnu.
Hotovú konštrukciu teraz už treba iba prikryť starým plechom či dreveným vekom, ktoré zabráni vnikaniu dažďovej vody. Ak očakávate väčší objem kompostu a máte dostatok miesta pre jeho uskladnenie, takýchto boxov môžete vedľa seba umiestniť niekoľko.
Náš tip
Trik pre vašu záhradu
Koľko kompostu je vo vašej pôde, zistíte starým gazdovským trikom. Vysušenú zeminu treba v plechovici či inej nádobe zahrievať v ohni, kým všetky organické súčasti nezhoria. Úbytok hmotnosti vám prezradí, aká je zásoba humusu v pôde. V úrodnej obrábanej ornici môže dosahovať až tretinový podiel, vo výkopovej zemine pod ňou môže byť obsah nulový.
