m viac od nej možno očakávať.
Za hlivou netreba chodiť do lesa ani do supermarketu. Vypestovať si ju môžete aj doma. Aby ste nemíňali peniaze za naočkovaný substrát vo fóliovom vrecku, poradíme vám, ako si ju zo sadby môžete namnožiť doma. Čím viac miesta máte k dispozícii, tým väčšiu úrodu môžete očakávať. Je nenáročná.
Pripravte jej potravu
Hliva ustricovitá je drevokaznou hubou a v prírode rastie na rôznych listnatých drevinách. Živí sa lignocelulózou a svoj životný rytmus prispôsobuje vlhkosti a teplotám. 
Je chladnomilná a preto nie je prekvapením, že jej plodnice možno v lese nachádzať od jesene do jari. Ak jej zaistíme vhodné podmienky, dokážeme ju pestovať po celý rok.
Existuje mnoho zdrojov lignocelulózy, ktoré sú pre pestovanie hlivy vhodné. Medzi najdostupnejšie patria drevo listnatých stromov, slama, kukuričné šúpolie a klasy zbavené zrna. Vhodné je pripraviť ich tak, aby bol povrch materiálu čo najväčší a pri nahustení vo vreci zostal priestor pre prerastanie podhubia.
Drevo sa osvedčilo používať vo forme hoblín s doplnkovým podielom pilín, slamu je výhodné na stroji narezať na malé kúsky a kukuričné klasy zošrotovať cez sito s veľkými otvormi.
Žiadnu z týchto surovín na substrát nekúpite ani v chovateľských potrebách, ani v hobby predajni. Bez väčšieho úsilia ich však získate u stolára pracujúceho s masívom na píle či farme vo svojej blízkosti. Ich hodnota sa v množstve, ktoré potrebujete, blíži k nule.
Sadbu hlivy možno zakúpiť v záhradkárskej predajni alebo objednať cez internet. Za liter zaplatíte približne tri eurá a vystačí na zaočkovanie dvoch veľkých vriec substrátu.
Očkovanie bez injekcie
Hliva je huba kultúrna a iba málokedy zvíťazí nad svojimi rivalmi. Preto terba piliny či slamu zbaviť zárodkov všetkých húb a plesní, ktoré sú v nich prirodzene prítomné.
Najdostupnejším prostriedkom je horúca voda, ktorou treba materiál zabariť. Priamo vo vreci z hrubej fólie, v ktorej bude substrát prerastať podhubím. Horúce vrece sa zvykne roztiahnuť do šírky a jeho obsah chce vždy plávať na hladine. Skrotiť ho možno uložením do vane a s množstvom vody to netreba preháňať. Stačí, ak dosiahne nad polovicu jeho výšky. Zvyšok vysterilizuje horúca para. Vrch vreca však priklopte, aby nové výtrusy húb a plesní nemohli dnu.
Trvá niekoľko hodín, kým voda vychladne, aby bolo možné pokračovať v práci. Na rad prichádza odrezanie spodných rožkov vreca, aby voda mohla von. Po jej stečení nasleduje očkovanie. Do každého vreca patrí pol litra sadby, ktorú treba čistými rukami zamiešať do obsahu vreca. Vyplatí sa dôkladne vyumývať ruky až nad výšku lakťov, aby sa substrát nekontaminoval.
Nie je dôležité, či bude sadba v substráte zamiešaná rovnomerne, alebo nie. Huba si nájde cestu do všetkých zákutí. Dôležité je, aby bola očkovacia sadba čerstvá a vitálna. Ak bola skladovaná v teplom prostredí a zostarla, očkovanie sa nevydarí. Na žiadnom balení nechýba informácia o dátume použiteľnosti.
Prerastanie v teple
Po zaočkovaní treba venovať pozornosť riadnemu zaviazaniu vreca, aby k obsahu priliehalo čo najviac. Tesné uzavretie zaistí v budúcnosti bezproblémovú tvorbu plodníc, vnikajúci vzduch by mohol neskôr spôsobovať problémy. Zaočkované vrecia potrebujú približne mesiac na to, aby pri izbovej teplote prerastali podhubím. Už o 24 hodín vidno v okolí očkovacích zrniek, ako vznikajú biele chumáče podhubia, po týždni sú zreteľné biele ložiská a po troch je podhubím prerastené celé vrece. Prerastanie je pri izbovej teplote nad 20 °C rýchle a stačí mesiac, aby dostatočne vyzrelo.
Prerastanie môže prebiehať aj v úplnej tme, dôležitá je iba teplota. Ak bude nižšia ako izbová, namiesto jedného mesiaca si vyčkáte dvojnásobok času.
Chlad a čerstvý vzduch prinášajú plody
Hliva pri svojom raste produkuje oxid uhličitý, ktorým je naplnené celé vrece. Tým si značí svoje teritórium pre podhubie. Aby sa začali vytvárať plodnice, treba zaistiť tri dôležité zmeny v jej doterajšom prostredí.
Prvým je prísun čerstvého vzduchu na miesta, kde majú plodnice vyrastať. Na vreci treba vytvoriť niekoľko dvojcentimetrových zárezov v tvare T alebo otvorov s priemerom 5-10 milimetrov. Čím menej ich bude, tým budú plodnice väčšie. Desať či pätnásť otvorov bude dosť. Len čo podhubie zaregistruje znížené množstvo oxidu uhličitého, určí miesto pre svoje rozmnožovanie.
Dôležitá je zmena teploty, ktorá by mala poklesnúť približne na 13 °C. Vhodným miestom je pivnica, špajza alebo vodomerná šachta. Tepelný šok vyburcuje podhubie k tomu, aby sa postaralo o svoje potomstvo. To uskutoční nasadením plodníc, v ktorých sa tvoria výtrusy. A presne to chceme.
Pre ich rast treba zaistiť prísun mäkkého, rozptýleného svetla a zvýšenú vlhkosť vzduchu. To dosiahnete jednoducho. Malé okienko prepustí denný svit a rozprašovač naplnený vodou pri rannej a večernej prehliadke zásobuje vlahou drobné, vyrastajúce plodnice.
Tie sa ukážu najprv ako čierna hrčka, ktorá postupne naberá na objeme a mení svoju farbu za svetlejší odtieň. Po dvoch dňoch rozoznať jednotlivé plodnice, ktoré každý deň zdvojnásobujú svoju veľkosť. Trvá približne týždeň, kým začnete zbierať úrodu. Každý trs je vtedy pripravený na konzum, keď sa najväčší z klobúkov začne vyrovnávať. Treba ho vykrútiť z otvoru vcelku, hoci aj s kusom substrátu.
Zmena teploty vyvolá cyklus
Hliva rodí vo vlnách a po každom zbere potrebuje týždeň či dva odpočinku. Môžete ju na pár dní preniesť späť do prostredia s izbovou teplotou, alebo ju nechať odpočívať v pivnici a schladiť v noci mimo domu.
Nová vlna plodníc sa objaví vtedy, ak substrát prejde do nižšej teploty a podmienky sa späť vrátia do normálu, v ktorom rodí. Tieto cykly sa budú opakovať dovtedy, kým podhubie nevyčerpá všetky živiny. Substrát zmäkne a vy viete, že treba zaočkovať ďalšie vrecia.
