máme pristupovať ako k zmenšeným kópiám ľudí?
Keby sme nevedeli, že sa rozprávame s veterinárom, bola by to štandardná debata o chorobách. Niet azda ľudskej diagnózy, ktorá by sa nevyskytovala aj u našich štvornohých miláčikov. Sedíme v ambulancii veterinárnej kliniky MVDr. Vladimíra Pagáča v Bratislave a sledujeme zvieracích pacientov. Najčastejšie sem prichádzajú so zápalmi žalúdka, čriev a hrtanu, rôznymi stomatitídami, bronchitídami, bronchopneumóniami a zápalmi priedušnice. Rovnako často ich trápia zuby, veľkým problémom malých psíkov je paradentóza.
Stále častejšie rakovina
Operuje sa tu každý deň a ak vynecháme zranenia po bitkách či prehltnutia predmetov, musíme smutne konštatovať, že najčastejším dôvodom sú nádorové ochorenia. „Žiaľbohu, posledné roky čoraz častejšie,“ hovorí Vladimír Pagáč. U sučiek je to hlavne rakovina mliečnej žľazy (rovnako ako u žien), u psov prostata, obličky, žalúdok a črevá. Nedá sa povedať, že by sa výskyt nádorových ochorení zvyšoval, skôr to poukazuje na lepšiu diagnostiku. „Záchytnosť je rozhodne vyššia ako v minulosti a hlavne skoršia, čo nám dovoľuje lepšie liečiť,“ vysvetľuje lekár. Na rozdiel od nás zvieratá nemajú stres z operácie a pooperačné stavy znášajú veľmi dobre. Už po dvadsiatich štyroch hodinách sa správajú, ako by sa nič nestalo, a snažia sa plne fungovať.
Tak ako starý človek, aj starý pes má svoje dni. Niekedy len leží a nevníma okolitý svet
Nie sme sami, koho trápia alergie
Šok zo zistenia rakoviny u svojho štvornohého priateľa zažilo už mnoho majiteľov, no zvieratám znepríjemňujú život aj iné, typicky civilizačné ochorenia. Ak vidíte v letných horúčavách pobehovať psa oblečeného do ľahkého kabátika, nie je to rozmar jeho majiteľa. Hoci to znie neuveriteľne, je to pes alergik. Neznáša slnko, vyhadzujú sa mu vyrážky až hnisavé zápaly. Kožné alergie trápia hlavne biele psy, pre dalmatíncov platí, že čím menej bodiek, tým viac problémov. Ak sa v duchu usmievate nad myšlienkou, či by im nepomohol opaľovací krém, máte úplnú pravdu.
Rovnako ako svetlé typy ľudí aj biele a bezsrsté psy by sa mali pred vychádzkou natrieť kvalitným vysokofaktorovým krémom. Horšie to je pri peľových alergiách. Zvieratám slzia oči, tečie im z ňufáčika, kýchajú. Antihistaminiká nezaberajú, rieši sa to podávaním kortikoidov. Potravinové alergie sa prejavujú tým, že pes sa vysype po celom tele a donekonečna sa škriabe. Po tom, čo vylúčite kožné parazity, treba ísť na krv a spraviť mu alergotesty. Zistíte, že mu nerobí dobre hovädzie mäso alebo kuracina, nasadíte celoživotnú hypoalergénnu diétu a problém je vyriešený.
Nedá sa odhadnúť, či kedysi domáce zvieratá menej trpeli chorobami, prípadne, či by ich vo voľnej prírode netrápili civilizačné ochorenia. Svoje určite zohráva mestský smog, najväčšie znečistenie sa drží do výšky sedemdesiat centimetrov nad zemou. Významnú úlohu hrá i vek. Pri dobrej starostlivosti sa pes dožíva až pätnásť rokov, ale na starobu sa u neho začína objavovať množstvo chorôb, čo by bolo v prírode nemožné. Tam stačí malé oslabenie a usmrtí ho predátor. Rakovina nemá šancu prepuknúť.
Doktorka Lucia Kršková vyučuje etológiu na Prírodovedeckej fakulte UK
Staroba - choroba
Napoly žartom sa pýtame, či môže staré psy trápiť aj niečo také ako starecká demencia. „Samozrejme,“ odpovedá Pagáč. Sám je majiteľom pätnásťročnej sučky, ktorá má za sebou dve mozgové príhody a už po prvej na nej spozorovali evidentné zmeny v správaní. „Tak ako starý človek aj ona má svoje dobré a zlé dni. Niekedy ako keby nevnímala okolitý svet, je sústredená len na seba, z letargie ju preberie jedine jedlo. Keď s ňou idem na prechádzku, vlečie sa z nohy na nohu a v parku sa postaví do stredu trávnika a nechce sa pohnúť. Ale príde ďalší deň, ona sa preberie a funguje ako šteňa. Skáče, teší sa. Pritom berie každý deň tie isté lieky,“ hovorí Pagáč.
Heidy má svoj dávkovač liekov, sedemdňovú komôrku, ráno jedna kôpka, večer druhá. Berie geriatrikum (zlepšuje periférne prekrvenie, lepšie jej pracuje srdcový sval, lepšie dýcha, vidí, počuje), kĺbovú výživu (má artrózu), preparát na podporu mozgovej činnosti (pre mozgovú ischémiu) a reumatiká.
„Vo všeobecnosti máme medzi starými psami veľmi veľa kardiakov,“ hovorí veterinár. Niektoré psy začnú byť na starobu vyslovene agresívne, no nesúvisí to s ich povahou, ale s bolestivými stavmi. Často sú za tým zuby, majitelia už nechcú psa trápiť ošetrením, boja sa, že by to neprežil. Ale z bolesti zubov sú psy nervózne a baktérie z ústnej dutiny sa šíria do organizmu, spôsobujú problémy so srdcom a podobne.
Kabátiky nie sú vždy len o rozmaroch majiteľov. Bezsrstnaté psy chránia pred chladom,
alergikov pred slnečným žiarením.
Majú aj emócie?
Po toľkej príbuznosti ľudských a zvieracích chorôb sa logicky natíska otázka psychického prežívania zvierat. Aj v tom sa tak podobáme? Naše spolužitie prešlo určitým historickým vývojom. V minulosti boli zvieratá často vnímané skôr ako fungujúce strojčeky, mohli ste s nimi robiť čokoľvek a ich prežívanie či emócie nikto neriešil. Až v tridsiatych rokoch minulého storočia vznikla etológia, vedný odbor zaoberajúci sa správaním zvierat. Jej základy položil rakúsky zoológ Konrad Lorenz, nositeľ Nobelovej ceny za fyziológiu a medicínu.
Dnes sú už niektoré emócie zvierat vedecky potvrdené a vieme, že fungujú na rovnakej báze ako u človeka. Na tých základných sa zhodne väčšina biológov a etológov. Radosť a strach sa dajú totiž zmerať. „Ľudia majú veľkú tendenciu odčítavať emócie z tváre zvierat. U psa alebo šimpanza si vieme predstaviť, že prežívajú radosť, ale napríklad u hada, ktorý nemá vyvinuté mimické svaly, žiadne emóciu nepredpokladáme,“ hovorí doktorka Lucia Kršková z Katedry živočíšnej fyziológie a etológie na Prírodovedeckej fakulte UK.
Aj ryby sa radujú
Radosť podľa nej dokáže prežívať každé zviera, hoci jej prítomnosť by sme napríklad u takej ryby neočakávali. Pokusy na tomto obyvateľovi vodnej ríše dokázali, že ak použijeme atrapy rybičiek čističov, ktoré pri čistení škrabkajú väčšie ryby, navodíme testovaným rybám stav nápadne podobný ľudským pocitom blaha a radosti. Ryby dokonca falošné čističe samy vyhľadávali a slastne sa nimi nechávali škrabkať. Po spracovaní údajov veci zistili, že ryby vylučovali tie isté hormóny šťastia (endorfíny) a v mozgu bolo dráždené to isté centrum radosti ako u človeka. Podobne je to aj pri pocitoch strachu. Správame sa prakticky rovnako a do činnosti sa nám zapájajú tie isté mozgové centrá.
Aj pes má svoje potreby. Ak si ich neuspokojí, môžu uňho vzniknúť rôzne poruchy
správania. Na snímke pomôcka, ktorú reálne dostanete kúpiť, takže váš psík sa
bude zabávať s ňou a nie napríklad s nohami vašej návštevy.
Vernosť až za hrob
A čo láska? Humánni psychológovia zvraštia čelo, podľa nich je to cit prináležiaci čisto ľudskej rase, ale v podstate je to len hra so slovami. Ak chcete, môžeme hovoriť o náklonnosti. V behaviorálnej rovine sa prejavuje rovnako, po fyziologickej stránke sa v našom i zvieracom tele vylučuje oxytocín, hormón lásky a dôvery. Pri druhoch, ktoré žijú v sociálnych skupinách, vzniká veľmi silná väzba, pri monogamných pároch tiež. Až osemdesiat percent hrabošov prériových (Microtus ochrogaster) si v prípade, keď im uhynie partner, už iného nenájde a ostáva žiť osamote.
O láske materinskej nepochybuje nikto. Fantastickým rodičom je napríklad potkania samica. Vedcov okrem jej vzornej starostlivosti prekvapila aj neuveriteľná podobnosť s ľudskými matkami. Každá má svoju vlastnú výchovnú metódu, nájdete medzi nimi ‚ustráchané‘ matky, ktoré svoje mláďatá stále kontrolujú a prenášajú, alebo ‚pohoďáčky‘ s voľnou výchovou. Mimochodom, potkany sú mimoriadne čistotné zvieratá, medzi chovateľmi pomerne obľúbené. Potvrdil nám to aj veterinár Vladimír Pagáč, ktorého syn priniesol raz domov potkana. Po počiatočnom zhrození celej rodiny - babka odmietla vstúpiť do bytu, sa z neho stal rodinný miláčik a nadšená babka si tiež jedného obstarala.
Láska k deťom
Na to, aby sa v tele začal produkovať oxytocín, potrebujeme určité podnety. Stačí nám, aby sme sa pozreli do kočíka, uvideli milú tváričku, veľké očičká a nastúpia prejavy materského správania. Alebo aby sme zobrali do rúk malé šteniatko. U zvierat to funguje rovnako. K ľudským mláďatám sa správajú inak ako k dospelým. Za všetko hovorí príklad doktorky Krškovej z jej vlastnej obývačky. „Mali sme sučku dalmatínca, ktorá k sebe nepustila cudzích a nikto, koho nepoznala, ju nemohol pohladkať. Raz k nám prišla návšteva s malým dieťaťom, báli sme sa, aby sa nestalo niečo škaredé. Na naše prekvapenie Lýra nechala chlapčeka, aby si na ňu ľahol, prstom jej pichal do tváre a ona sa ani nepohla. Rovnako sa neskôr správala k našim deťom. Bola síce potvora, vedela, že im ľahko ukradne hocijakú maškrtu, ale keď im ju brala z rúk, papuľa sa jej triasla, robila to pomaly a jemne, len aby sa nedotkla prstíkov. Samec by vo väčšine prípadov prišiel a chňapol.“
Konrad Lorenz (1903 - 1989), významný rakúsky zoológ, pri pozorovaní
správania husí divých. V tridsiatych rokoch minulého storočia založil vedný
odbor etológiu, ktorý študuje správanie živočíchov.
Je mi z teba zle
Keď sme pri samcoch, výber správneho partnera je nesmierne dôležitý. Vedci zdokumentovali prípad v jednej zoologickej záhrade, kde vybrali medvedici nevhodného medveďa. Krátko na to, čo ho pustili do ohrady, sa u samičky objavila porucha správania vo forme dávenia. Samec na ňu vyvíjal psychický tlak, jeho negatívny vplyv sa nedal obmedziť, pomohlo jedine oddelenie. Keď ich neskôr skúsili dať znovu dokopy, problém s dávením sa vrátil.
Ak teda máte pocit, že vaša mačka neznáša hádky, pes sa na vás pozerá smutnými očami a škrečok má z nudy depresie, možno sa nemýlite. Tí, čo vám neveria, v živote nežili v jednej domácnosti so zvieraťom. Antropomorfizácia, čiže prenášanie ľudských vlastností, je u majiteľov spoločenských zvierat úplne bežné. A možno nie až také nesprávne. Ako inak by mohli u zvierat fungovať homeopatické prípravky, Bachova terapia či humánne psychofarmaká?!
Dostupné lieky pre zvieratá
Homeopatiká – oficiálna veterinárna medicína ich nemá v zozname liekov, ale mnohí veterinári s nimi majú dobré skúsenosti a poradia vám pri ich výbere. Môžete si kúpiť hromadne vyrábané prípravky (značka Boiron vyrába homeopatiká aj pre ľudí, aj pre zvieratá) alebo si necháte namiešať kvapky u lekárnika. Používajú sa na upokojenie, pôrodné, dýchacie, tráviace ťažkosti, na utlmenie sexuálnej žiadostivosti... na každý problém, s ktorým sa stretnete. 
Tinktúra Valeriána – klasické valeriánske kvapky, ktoré sa kedysi používali v prírodnej lekárni na upokojenie. Na mačky pôsobia priam euforicky. Často sú nimi napustené mačacie hračky, preto ich tak priťahujú a upokojujú.
Feromónové preparáty – predávajú sa vo forme aplikátorov do zástrčky. Vymeniteľný zásobník obsahuje účinnú látku, ktorá sa uvoľňuje do ovzdušia. Zviera upokojuje, je to ideálny pomocník, keď sa sťahujete alebo idete na dovolenku so zvieraťom. Mačka ako typicky teritoriálne zviera neznáša zmenu prostredia, dostane sa do stresu, môže močiť po celom byte alebo ostať agresívna. Feromóny pôsobia prísne druhovo – vyrábajú sa špeciálne pre mačky (Feliway), psy (D.A.P.) alebo ošípané, takže sa nemusíte báť, že by ovplyvnili vaše správanie.
Bachova terapia – bylinné esencie z divo rastúcich rastlín. Primiešava sa pár kvapiek do pitnej vody, harmonizujú a odstraňujú negatívne stavy mysle. Určené sú pre ľudí, ale majitelia zvierat majú s nimi veľmi dobré skúsenosti. Pomáhajú napríklad pri ceste autom, ktorú mnohé zvieratá neznášajú.
Psychofarmaká – predpisujú ich veterinári, hoci majitelia, ak im dá lekár na výber, radšej siahnu po homeopatikách. Zvieracie psychofarmaká ovplyvňujú neurotransmitery v mozgu, fungujú na tom istom princípe ako humánne, vyrábajú ich tie isté spoločnosti. Dokonca vedci skúšali účinky antidepresívneho lieku prozac na papagájovi, ktorý si vytrhával perie, a problém vymizol.
