Existuje veľa priemyselných hnojív, príroda má však spôsob, ako sa s kolobehom živín vysporiadať čo najlepšie.
Tak ako rastliny dokážu z pôdy zozbierať minerálne látky, aby z nich vybudovali svoje telá, baktérie, červy a hmyz sú schopné opäť ich rozložiť tak, aby mohli byť zapracované do pôdy. V prírode funguje tento mechanizmus automaticky, na vlastnej záhradke mu treba pomôcť. Áno hovoríme o kompostovaní. Pripravili sme pre vás sprievodcu, ktorý vás ušetrí zápachu a zaistí, aby celý proces prebehol počas jedinej sezóny.
Ako založiť zdravý kompost. Návod na kompostovanie Čítajte Kde umiestniť kompost?
Je úplne jedno, či sa odhodláte vybudovať kompostovač z nepotrebných drevených paliet, konštrukcie vyplnenej pletivom, alebo sa rozhodnete pre kúpu úhľadného rýchlokompostovača z recyklovaných plastov. 
Dôležité je, aby steny prepúšťali maximum vzduchu, dná boli otvorené pre styk so zeminou a nechýbala strieška, ktorá zabráni premáčaniu či presušeniu kompostu. Vnútorný priestor musí umožňovať prehadzovanie obsahu vidlami a mať dostatočný objem na to, aby sa dnu vošli všetky vaše bioodpady.
Kompostovač patrí na tienisté miesto chránené pred vetrom. Je dobré, ak nie je ďaleko od domu, aby vám nebolo zaťažko vynášať doň odpadky z kuchyne. Pri vyvážaní oceníte manipulačný priestor v jeho bezprostrednej blízkosti, pretože bez fúrika to akosi nejde. Počítať treba aj s prípadným zápachom. Nájdite mu miesto kdesi v kúte záhrady pod stromami alebo vedľa kurína.
Čo patrí do kompostu?
Baktérie sa v komposte živia všetkým, čo pochádza z prírody. Spracujú pokosenú trávu, burinu, zvyšky rastlín a odrezky zeleniny. Rozložia popadané ovocie, jesenné lístie, drevenú štiepku, ostrihané konáre zo sadu, piliny a nebudú sa brániť ani pred obsahom čajových vrecúšok, kávou či kartónovou lepenkou. Do kompostu patrí aj slama, podstielka hospodárskych zvierat a všetok podobný odpad, ktorý sa nazbiera na záhrade či v domácnosti.
Treba sa však naučiť rozlišovať medzi dvoma druhmi odpadu. Tráva, zelená vňať, ovocie, zelenina a podstielka z chovu sú bohaté na dusík. Ich zásluhou prebieha kompostovanie extrémne rýchlo, baktérie však potrebujú ku svojmu životu aj iný druh odpadu. 
Ide o suchý materiál, ktorý je bohatý na uhlík. Viaže na seba odparujúci sa čpavok, zlepšuje štruktúru kompostu a poskytuje baktériám živiny, bez ktorých by sa nezaobišli.
Oba druhy odpadu treba vzájomne miešať tak, aby vznikla medzi nimi rovnováha. Má to však háčik. Kým hnedý - uhlíkový materiál môžete kdesi na kope skladovať akokoľvek dlho, kým poputuje do kompostu, zelený – dusíkatý tam patrí ihneď. Inak začne kvasiť a nepríjemne zapáchať. Preto je vhodné doplniť kompostovač ďalším úložiskom na hnedý odpad, aby ho bol vždy dostatok. Inak by sa jarná tráva s jesenným lístím či pilinami nikdy nestretla.
Ako na kompostovanie?
Kompost nie je kopou záhradných odpadkov, ktoré niekoľko rokov driemu na kope, kým sa rozložia. Aby bolo kompostovanie efektívne a rýchle, treba baktériám pripraviť vhodnú potravu a prostredie. Ku svojmu životu potrebujú vodu, kyslík a potravu vo forme bioodpadu.
Na spodku kompostovača treba pripraviť drenáž z uhlíkatého materiálu, ktorý bude odvádzať do pôdy nadbytočnú vodu a zaistí zospodu prúdenie vzduchu smerom nahor. 
Následne patrí do vnútra premiešaná zmes materiálu s obsahom dusíka a uhlíka tak, aby bola čo najvzdušnejšia. Pokosenú trávu treba premiešať so slamou, pilinami alebo drevenou štiepkou, zeleninové vňate treba skombinovať so suchým materiálom. Voda sa dostáva k slovu ako posledná. Nemalo by jej byť veľa, aby nevytláčala z hmoty vzduch. Obsah má byť štedro vlhký, avšak nie zmáčaný.
Už o niekoľko dní sa spustí proces rýchleho rozmnožovania baktérií. Kompostovač sa začne rosiť, pri zahrabnutí sa začne uvoľňovať hustá, teplá para. Vo vzduchu cítiť zápach čpavku. Zmes sa zahrieva a nie je zriedkavé, ak teplota prekročí hranicu 50 °C.
Ako využiť kompost?
Naštartovaný proces je možné podporovať pridávaním ďalšieho objemu bioodpadu, ktorý bude dopĺňať zásoby živín pre expandujúcu kolóniu baktérií. Čím viac potravy a vzduchu dostanú, tým viac organického humusu vytvoria. Hneď ako v priebehu niekoľkých mesiacov všetko spotrebujú, kompost začne chladnúť a zmení sa štruktúra mikroorganizmov, ktoré ho osídlili.
K slovu sa dostanú niektoré druhy húb a baktérie, ktoré pracujú pri nízkych teplotách. Kompost osídlia dážďovky, červy a hmyz, ktoré sa postarajú o jeho vyzretie. To môže trvať niekoľko ďalších týždňov. Po tejto príprave je kompost pripravený na použitie.
Späť do pôdy
Test zrelosti kompostu spravíte jednoducho. Zmes odpadu sa premenila na hmotu podobnú zemine, vonia vlhkým lesom a nech sa akokoľvek snažíte, už nedokážete vôbec zistiť, z čoho humus pochádza. Nastal čas naplniť ním kvetináč, zasiať do kompostu semienka zeleniny a po prikrytí fóliou vyčkať, ako sa budú správať. Ak budú rastlinky svieže a zelené, môžete ho použiť. Ak žltnú, baktérie žijúce v komposte konkurujú rastline a odoberajú jej všetok dusík. V takomto prípade treba počkať.
Vyzretý kompost patrí v záhrade do vrchnej vrstvy pôdy a možno ho do hriadok či trávnika zapracovať kedykoľvek. Existujú však situácie, keď je jeho použitie zložité. Do vrchovato naplnených kvetináčov ho nedostanete a problém môže byť aj tam, kde sú porasty prihusté. Tam je možné použiť vodný výluh postrekom na list či formou zálievky.
