za svetom riadne zaostávame.
Biliard sa vyvinul z trávovej hry kriket hranej v 15. storočí v severnej Európe a vo Francúzsku. Hra sa presunula do interiéru a hrala sa na drevených stoloch pokrytých zeleným plátnom pripomínajúcim trávu. Do gúľ sa udieralo drevenými palicami nazývanými „maces“, čo znamená žezlo. Termín biliard je odvodený z francúzskeho slova „billiart“, jednej z drevených palíc alebo od „bille“, čo znamená guľa. Spočiatku sa hralo s dvoma guľami na stole so šiestimi dierami s bránkami podobne ako v krikete. V 18. storočí bránky postupne vymizli a zostali len diery a gule. V roku 1600 sa hra objavila aj v Shakespearovej hre António a Kleopatra a o sedemdesiatpäť rokov neskôr vznikla prvá kniha s pravidlami.Cena nového tága pre začínajúceho hráča sa pohybuje od 70 eur vyššie. Pre pokročilejších hráčov sú tága asi od 120 do 150 eur, no vo vyšších súťažiach sa zvyšujú aj nároky na tágo a tiež aj cena, ktorá je od 700 eur hore. Samozrejme, môžete si kúpiť aj tágo za 1000 až 1500 eur, ale to už ide skôr o dizajnérske kúsky, pozlátené a vyzdobené ornamentmi. Na kvalitu hry to však vplyv nemá. No každý hráč musí investovať ešte do takzvaného „rozbíjacieho“ tága. To je tágo, ktorým otvárate hru a potrebujete trafiť všetkých pätnásť gúľ - hovorí sa tomu rozbitie gúľ alebo rozstrel. Pri tomto úkone by sa bežné tágo rýchlo zničilo. Rozbíjacie tágo stojí okolo 150 eur, ale kúpite ho aj za 70 eur. Pochopiteľne, aj tu sú drahšie varianty, od dvesto do tristo eur. Takisto budete potrebovať puzdro na tága alebo tubus, takže počítajte s ďalšími asi päťdesiatimi až sto sedemdesiatimi eurami navyše.
Tágo sa vyvinulo až po čase a dlho ho smeli používať jedine muži, ženy museli používať „žezlo“, lebo častejšie trhali plátno. Dominantnou biliardovou hrou v Anglicku okolo roku 1770 až do roku 1920 bol tzv. anglický biliard, hraný s troma guľami a šiestimi jamkami na veľkom obdĺžnikovom stole. Anglický biliard je dnes známy ako snooker.
Slušné oblečenie
Slovensko nepatrí medzi krajiny s veľkou biliardovou tradíciou, ale pomaly sa rozbieha aj u nás a zvyšuje sa jeho kultúrna úroveň. „Pokiaľ ide o ligy, celoslovenská súťaž má k dispozícii tri úrovne. Prvá, najzákladnejšia, teda regionálna, je druhá liga, rozčlenená teraz do piatich podsekcií,“ vysvetľuje Tomáš Legerský, spoluzakladateľ biliardového klubu Ružomberok, ktorý práve zastáva funkciu predsedu Dozornej rady Slovenského biliardového zväzu.
„Na druholigovej úrovni sa hrá biliard často ešte krčmovým spôsobom, hráči sú vyslovene začiatočníci, nepoznajú kultúru hry, nie sú do nej ešte takí zasvätení, a hlavne ani herné skúsenosti, ktoré majú, nedosahujú úroveň celoslovenskej súťaže.“ Každý víťaz druhej ligy má možnosť zahrať si prvú slovenskú ligu, ktorá je rozdelená na prvú ligu sever a prvú ligu juh. Tímy, ktoré majú ešte vyššie ambície, sa potom dostanú do našej najvyššej ligovej súťaže, ktorou je extraliga Slovenska.
Tu vidno pokrok a hráčsku kultúru, hráči už nechodia na zápasy v teplákoch alebo v džínsoch, ale sú oblečení v klubových dresoch. Základný klubový dres by mal pozostávať z nohavíc tmavej farby, nie džínsov, k nim patria poltopánky tmavej farby a polokošeľa s polgolierom alebo košeľa, ktorá môže niesť logo tímu alebo družstva. Túto minimálnu kultúru by mal dodržiavať každý hráč pri nastúpení na zápas.
K biliardu si môžete obliecť, čo len chcete, ak hráte na vyššej úrovni, dôležité je
spoločenské oblečenie. Napríklad táto dáma, modelka Vlada Rosljaková, si obliekla
kostým od dizajnérky Stelly McCartney. Aj napriek tomu,tágom netrafila ani jednu guľu
Hráčov pribúda
Tento rok je bohatý na počet účastníkov súťaží, je ich najviac v histórii nášho biliardu, lebo sa konečne podarilo zaktivizovať aj východ Slovenska. Donedávna sa vraj biliard končil v Liptovskom Mikuláši.
Spomedzi najlepších ligových hráčov, najlepších hráčov Slovenského pohára a víťazov majstrovstiev Slovenska sa vyhodnotí najlepší hráč sezóny, kde už niekoľko rokov kraľuje Jaroslav Polách. Žije v Komárne a na juhu a západe Slovenska sa biliardu najviac darí.
„Je to preto, že biliardová tradícia v Maďarsku a Rakúsku bola dlhšia ako na Slovensku, preto je najviac rozšírený v Bratislave, Štúrove, Komárne a Nových Zámkoch,“ vraví Tomáš Legerský. Jaroslav Polách je niekoľkonásobným majstrom Slovenska, najlepším hráčom sezóny, víťazom Slovenského pohára a má na konte veľa ďalších úspechov.
„Bohužiaľ, nemáme prostriedky na to, aby sme vysielali hráčov na majstrovstvá sveta, darí sa nám ich však vysielať aspoň na majstrovstvá Európy, kde sa Jaroslav Polách bežne prebojuje do šestnástky najlepších.“ Slovensko je vraj biliardovým trpaslíkom v porovnaní s veľmocami v tomto športe, ako sú Anglicko, Nemecko, Fínsko, Rusko, Holandsko, no netreba zabudnúť ani na Maďarov a Poliakov. Veľké rezervy máme najmä v ženskom biliarde.
Farba peňazí (Colour of Money, 1986) je športová dráma z biliardového prostredia,
v ktorej si vo vedľajších postavách zahrali najväčšie biliardové esá osemdesiatych
rokov. Film je voľným pokračovaním podobného filmu z roku 1961 Hazardný hráč
(The Hustler), v ktorom si tiež zahral ešte mladý Paul Newman
Pekné hobby
K najlepším svetovým hráčom patria Nemci Oliver Ortman a Ralf Fouquet, Američan Earl Trickland, alebo z filipínskej komunity sú to Francesco Pustmante, Ronny Alcano a Efren Reyefs. Základné členenie biliardu je na snooker, pool a karambol. Snooker je to, čo môžeme často vidieť napríklad na televíznej stanici Eurosport. „To sú tí uhladení páni v košieľkach, vestičkách, ktorí hrajú s mnohými červenými guľami a niekoľkými farebnými,“ vraví Tomáš Legerský. Ďalej sa hráva pool, čiže klasický biliard, ktorý sa hrá aj na Slovensku, a napokon je to karambol, ktorý mnohí považujú za gulečník. Ten sa hrá bez dier. Karambol sa hrá prevažne s troma guľami a pointa je, že guľou, ktorou hráte, musíte trafiť ostatné dve, čím získavate jeden bod.
Pool
Pool sa člení na hru číslo 8, hru číslo 9, hru číslo 10 a hru číslo 14. Osmičku pozná takmer každý, kto niekedy v živote biliard hral - hrá sa so všetkými guľami, hráči si rozdelia gule na takzvané polovičné a celé a na konci sa „schováva“ čierna guľa. Pointa je trafiť čiernu guľu. Jediný rozdiel oproti krčmovému biliardu je ten, že neplatí, ako si „krčmoví“ hráči myslia, že sa hrá do tej istej jamky, ako sa hrá posledná guľa, alebo naopak do protiľahlej, ide o to, že každú guľu, ktorú hráte, musíte „pomenovať“, teda povedať jej číslo a musíte ju „zahlásiť“.
Čiže môžete ju hrať kamkoľvek, len ju musíte zahlásiť. To isté pravidlo platí aj pre čiernu guľu, vôbec nie je určené, do ktorej jamky ju musíte hrať. „Vyberiete si jamku, do ktorej ju budete hrať, musíte to zahlásiť a v prípade, že ju tam zahráte, partiu získavate vo svoj prospech. V prípade, že ju tam nezahráte, pokračuje súper. V prípade, že ju zahráte do inej, ako hlásenej jamky, znamená to prehru v partii,“ vysvetľuje Tomáš Legerský.
Sen milovníkov biliardu – vlastná biliardová miestnosť so všetkým pohodlím
a vymoženosťami pre hráčov. Bar je mimo záberu, bez neho by to totiž nebolo ono
Hra číslo 9
Hra číslo 9 a hra číslo 10 sú veľmi podobné, deviatka sa hrá iba s deviatimi guľami a pointa je v tom, že sa „schovávajú“ alebo „potápajú“ gule od čísla 1 až po číslo 9 v poradí. Hráči bežne používajú termín „schovať“, „potopiť“ alebo „zahrať guľu“. „Schováte jednotku, potom musíte ísť na dvojku, trojku a tak ďalej, až končíte deviatkou. Partiu získava hráč, ktorý schová deviatku. Je veľmi pravdepodobný paradox, že hráč, ktorý začína partiu, schová jednotku, dvojku, trojku až osmičku a guľu číslo 9 netrafí, čo znamená, že na stôl nastúpi jeho súper a ak guľu číslo deväť schová, stáva sa víťazom partie, hoci trafil iba túto jedinú guľu. Mnohí to považujú za nespravodlivé, no je to veľmi spravodlivá hra, pretože na európskej alebo už na celoslovenskej úrovni sa jednoducho nesmú robiť chyby.“
Talent, šťastie a trpezlivosť
S biliardom asi každý začína v krčme, so žetónovými stolmi. No hráči, ktorí v sebe objavia nadanie na tento šport, sa presúvajú do herní alebo klubov, kde už je úroveň stolov vyššia. Ak hre prídete na chuť, po čase zistíte, že potrebujete vlastné tágo, lebo to, ktoré ste si obľúbili, nemusí byť vždy voľné. Čo ešte potrebujete na biliard? Istú dávku talentu, šťastia ako v každom športe a veľa trpezlivosti. Oficiálny čas na každý strk je 45 sekúnd, partia sa však môže ťahať aj veľmi dlho. Takisto musíte pravidelne každý deň dve - tri hodiny päťkrát do týždňa trénovať. Trénovať neznamená ísť si zahrať s kamarátom o kávu či o päť eur, ale venovať sa špeciálnym trénovacím pozíciám, ktoré vám pripraví tréner, alebo ich nájdete na internete. Ak zanedbáte tréning, vyjdete z cviku.
Alex "Hurricane" Higgins je vyslúžilým biliardovým profesionálom a dvojnásobným
svetovým šampiónom. Preslávil sa okrem iného aj tým, že počas turnajov rád
pil aj fajčil. Na kvalitu hry to však nemalo vplyv, ale na jeho zdravie áno
Relax
Biliard sa už stal olympijským športom, aj keď stále čaká na svoje zaradenie na olympiádu. Každé mesto nad tridsaťtisíc obyvateľov by podľa Tomáša Legerského malo mať vlastnú herňu s minimálne šiestimi stolmi, takéto herne sú však u nás iba štyri – v Bratislave, Ružomberku, Nitre a v Trenčíne. A čo je na biliarde fascinujúce? Pre Tomáša Legerského, ktorý ho hrá už trinásty rok, je to predovšetkým neskutočný relax popri každodenných povinnostiach. „Fascinuje ma tiež potreba presnosti, dokonalého sústredenia a hlavne spoľahnutia sa na seba samého. Za neúspech klubu v ligovej súťaži samozrejme nesie bremeno viny celý klub, ale na turnajoch jednotlivcov, čo si pokazím, to nevyhrám. Čo si zahrám dobre, to vyhrám. Ak mám svoj deň, úspech je len môj a dokážem si ho vychutnať. Keď si to pokazím sám, sám sebe musím spytovať svedomie a poučiť sa z chýb, nemôžem to vyčítať nikomu inému. To sa mne na biliarde páči absolútne najviac.“
Tágo
