Pretože je počasie už dva týždne teplotne mierne nadpriemerné, urýchľuje sa tým začiatok vegetácie. Preto je uplynulá signalizačná správa pre najnižšie polohy Slovenska v súčasnosti aktuálna aj pre ostatné, severnejšie položené nížiny či teplejšie kotliny.
S postupným otepľovaním sa prebudia aj jadroviny, pri ktorých je prvým ošetrením predjarný postrek, hlavne pri jabloniach. Predjarné ošetrenie sa má vykonať až v období, keď sa už neočakáva príchod silnejších mrazov. Je veľmi vhodné, ak sa robí po dlhšom súvislom oteplení, keď sa predpokladá aktivizovanie väčšiny prezimujúcich škodcov.
Dobrá účinnosť je pri teplotách aspoň 10 °C, spoľahlivejšia nad 15 °C. Ošetruje sa od pokročilého „myšieho uška“ do fázy ružového kvetného púčika.
Z povolených prípravkov sa používa Vektafi d A. Pri vyšších teplotách a vo vyššom štádiu pučania možno použiť aj prípravky Calypso 480 SC, Ceon 5 CS, In-sek, Karate zeon 5 CS, Karate so zeon technológiou 5 CS, Lambdol a Mospilan 20 SP a v malospotrebiteľskom balení Vošky stop.
Je vhodné použiť väčšie množstvo postrekovej tekutiny (okolo 1 000 l/ha), čím sa zabezpečí vyššia účinnosť postreku. Predjarný postrek sa neopakuje. U veľkopestovateľov, najmä v lokalitách s vlani potvrdenými výskytmi spály jadrovín, odporúčame preventívny postrek v období od pučania do začiatku kvitnutia stromov meďnatými prípravkami a to pre jablone Cuprocaf aro, Funguran a Kuprikol 50 v 0,05-0,1-percentnej koncentrácii.
Prípravok Kuprikol 50 je povolený aj pre hrušky v koncentrácii 0,1-0,2-percentnej a Cuprocaf aro v škôlkach jabloní a hrušiek v 0,3-percentnej koncentrácii.
Pre pestovateľov s výskytom tejto karanténnej choroby je toto ošetrenie v podstate povinným preventívnym opatrením.
V prípade opakovaných hospodársky významných poškodení jahôd roztočíkom jahodovým možno vykonať ochranu prípravkami Apollo 50 SC (0,4 l/ha), Ortus 5 SC (2,0 l/ha) alebo Vertimec 018 EC (1,0 l/ha). Prvé ošetrenie sa vykonáva pri pučaní, druhé pred začiatkom tvorby kvetných pukov. Tento škodca spôsobuje deformácie a zakrpatievanie srdiečkových listov.
Prezimuje v srdiečkach rastlín. Preventívne pôsobí výsadba zdravého výsadbového materiálu a výber nenapadnutých plôch.
Na cesnaku škodí háďatko zhubné. Viac sa vyskytuje na ťažkých pôdach. Okruh hostiteľských rastlín je veľmi široký, osobitne sú ohrozené cibuľa, cesnak, hrach, fazuľa, mrkva, zeler a repa, menej okrasné rastliny. K hospodársky významným škodám dochádza hlavne v rokoch s vlhkou a chladnou jarou. Na zamorených pozemkoch nie je vhodné pestovať akékoľvek hostiteľské rastliny aspoň 4 až 6 rokov.
Ak vysádzame jarný cesnak, možno sadivo proti nemu moriť prípravkom Sulka v 5-percentnej koncentrácii počas približne 6 - 12 hodín. Morí sa iba sadivo napadnuté alebo z napadnutia podozrivé, zdravé sadivo sa takto neošetruje.
Namorené strúčiky sa môžu ihneď vysádzať, prípadne najneskôr do 7 dní po namorení a následnom osušení.
Na porastoch hlavne ozimného cesnaku škodí mucha fúzavka cesnaková. Vylieta skoro na jar pri teplotách nad 10 °C a následne kladie vajíčka, teda v tomto období sú už takmer určite nakladené. Postrek má význam iba v lokalitách s pravidelnými výskytmi a to prípravkami Ceon 5 CS, In-sek, Karate zeon 5 CS, Karate so zeon technológiou 5 CS, Lambdol alebo Reldan 40 EC, ktorý sa robí po prvom oteplení nad 10 °C a o 14 dní sa zopakuje.
