Húsenica prezimuje v zámotku umiestnenom v prasklinách kôry na kmeni, prípadne v pôde a pod trsmi trávy. Na jar sa húsenice zakukľujú, motýle sa liahnu približne v polovici mája. Samičky kladú vajíčka jednotlivo na mladé plody alebo listy v ich blízkosti.
Jedna samička nakladie približne 80-120 vajíčok. Po 8-15 dňoch (pri veľmi nízkych teplotách až po 20 dňoch) sa začína liahnutie húseníc, ktoré sa po krátkom povrchovom žere zavrtávajú do plodov. Jedna húsenica poškodí 2-3 plody, pričom v jednom plode býva obyčajne iba jedna húsenica. Po štyroch týždňoch opúšťa plod a zakukľuje sa.
V teplejších oblastiach sa v druhej dekáde júla objavujú motýle druhej generácie a o niekoľko dní aj vajíčka. Vo veľmi teplých rokoch sa vyvinie aj tretia generácia. V nadmorskej výške nad 500 m je obyčajne iba jedna generácia, nad 600 m dokonca ani táto generácia nespôsobuje významnejšie škody.
Obaľovač jablčný má v prírode veľa prirodzených nepriateľov, ktorí obmedzujú jeho veľký reprodukčný potenciál.
Významnú úlohu majú v zime sýkorky ktoré môžu zničiť až 90 percent zimujúcich húseníc, pričom prednosť dávajú väčším húseniciam (ľahšie ich vyhľadávajú).
Podľa niektorých pozorovaní až 40 percent nakladených vajíčok a asi 10 percent húseníc medzi vyliahnutím a ich zavŕtaním sa do plodov môžu zlikvidovať ucholaky a dravé bzdochy čeľadí bzdôškovité a leskličkovité. Približne 40 percent zvyšných húseníc môžu zasa napadnúť bystrušky a drobčíky počas vyhľadávania miesta zakuklenia. Po zakuklení ďalších 15 percent kukiel môže byť parazitovaných lumkom dráždivým.
Spoločným výsledkom činnosti všetkých týchto užitočných organizmov môže prežiť z priemernej znášky 120 vajíčok od jedne samičky len 1 samica a 1,8 samca.
Po pokusnom ošetrení organofosfátom, ktorý obmedzil vplyv užitočných organizmov, sa podiel prežívajúcich jedincov obaľovača dokonca zvýšil a to až 6-násobne.
Z uvedeného vyplýva veľký význam podpory užitočných organizmov (napr. ozelenením medziradí, vyvesovaním vtačích búdok a pod.), čo však treba robiť komplexne, pričom výsledok sa dostaví až po niekoľkých rokoch. Ďalej je veľmi dôležité vyradenie vysokotoxických prípravkov na ochranu rastlín, hlavne širokospektrálnych insekticídov zo skupiny pyretroidov. Naopak, vhodné je zaradenie biologických prípravkov a prípravkov na báze inhibítorov tvorby chitínu, ktoré sú cielené proti obaľovačom a neničia
užitočné organizmy.
Pri nepriamej ochrane je pomerne dôležitá aj priestorová izolácia od liahní motýľov (napr. veľkých sadov , skladov ovocia a pod.).
Na menších plochách je efektívne aj vychytávanie húseníc lapacími pásmi a ich likvidácia. Priama chemická ochrana sa odporúča pri zistení 2 a viac vajíčok na 100 plodoch a im blízkych listoch. Termín ošetrenia sa určuje podľa náletu motýľov do feromónových lapačov. Prípravky na báze inhibítorov tvorby chitínu treba aplikovať ihneď po vyvrcholení letovej vlny motýľov alebo po nájdení prvých vajíčok. Sú vysoko účinné a druhé ošetrenie pri nich nie je potrebné.
Biologické prípravky sa aplikujú tesne, t. j. 1-2 dni pred liahnutím húseníc alebo 3 dni po vyvrcholení letovej vlny motýľov. To však predpokladá kontrolu stavu vajíčok v sade (tesne pred liahnutím sú vajíčka v štádiu tzv. čiernej hlavičky). Ostatné prípravky sa aplikujú v čase hromadného liahnutia húseníc, t. j. 8 dní po vyvrcholení letovej vlny motýľov. Prvú výraznejšiu letovú vlnu treba vždy jednoznačne považovať za vrchol letu, lebo vopred sa nedá stanoviť ďalší priebeh letu motýľov. Opakovanie ošetrenia po 10 - 14 dňoch (pri každej generácii) nie je nevyhnutné.
