Pleseň cibuľová, často nazývaná aj perenospóra, v dôsledku predčasného poškodenia vňate znižuje úrodu o 15 až 20 percent. Jej šírenie podporuje predovšetkým vysoká vzdušná vlhkosť.
Najvhodnejším pestovateľským stanovišťom sú preto slnečné miesta, kde je dostatočné prúdenie vzduchu a rastliny sa odporúča pestovať vo voľnejšom spone. Zalievanie alebo rosenie na list, najmä neskoro poobede či večer, nie je vhodné.Vo vlhkých polohách sa jej pestovanie nezaobíde bez chemickej ochrany.
Treba si uvedomiť, že použité postreky iba zabraňujú vzniku infekcie, ale nevplývajú a neobmedzujú už priebeh choroby v rastlinách, ktoré sú infikované.
Vzhľadom na to, že listy cibule majú na svojom povrchu voskovú vrstvičku, ktorá značne znižuje priľnavosť látok, do postrekov kvapalín pridáme zmáčadlá. Pre potreby záhradkárov dobre poslúži Jar či Pur v koncentrácii mililiter na 10 litrov postrekovej kvapaliny.
Ešte by sme mohli pripomenúť, že rozvoju perenospóry, ako aj výskytu iných viróz, prispieva nadmerný obsah dusíka v pôde.
Prúžkovitosť cibule
Prúžkovitosť cibule identifikujeme podľa žltých pásikov na liste, ktoré sú často sploštené a poprehýbané. Nákaze treba predchádzať a v žiadnom prípade ju nemožno liečiť.
Významným opatrením sú postreky prípravkami proti voškám, ktoré sú prenášačmi tohto ochorenia. V záhradkách pri postrekoch ovocných drevín proti týmto škodcom postriekame aj porasty cibule. Ďalšia hubovitá choroba, ktorú môžeme spomenúť je antraknóza.
Rastliny sa infikujú plesňovým ochorením počas rastu. O tom, či cibuľa bude hniť a v akom rozsahu, rozhoduje priebeh počasia na konci vegetácie a počas zberu. Najvhodnejšie je cibule zbierať v čase sucha, keď sú byle poľahnuté, ale kŕčik je ešte šťavnatý. V tomto období ju zo zeme vyťahujeme i s vňaťou a na záhone necháme 7 až 10 dní. Po vysušení a očistení ju uložíme na zimné skladovanie. Vlastná hniloba väčšinou prepukne až počas skladovania.
Zo živočíšnych škodcov, ktorí spôsobujú škody na cibuliach, považujeme v niektorých oblastiach aj kvetárku cibuľovú.
Je to olivovosivá mucha, ktorá vajíčka kladie na báze rastliny a má do roka 2 až 3 generácie. Smotanovožlté larvičky dlhé až 8 milimetrov spolu s inými patogénmi spôsobujú hnilobu a listy postupne odumierajú.
Za určitých okolností prepukne hniloba až počas zimného skladovania a sprevádza ju typický zápach. Účinná ochrana proti tomuto škodcovi sa nezaobíde bez chemickej ochrany, ktorú zväčša robíme vo forme zálievky ku koreňom.
V posledných rokoch robí pestovateľom problém háďatko cibuľové. Mušky nalietavajú, hneď ako rastlina vystrčí listy spod zeme. Keď sa na nich objavia svetlé bodky po vpichu, robíme postrek prípravkami, ktoré sú určené na likvidáciu tohto škodcu.
Autor: Pavol Országh