.
Vinohradníci ho nazývajú „vincúr“. Je to veľmi pekný chrobák rôzneho sfarbenia a to zelenej alebo modrej, prípadne aj červenej alebo žltej farby s kovovým leskom. Pri vyrušení znehybnie a po dotyku padá na zem. Nosánik môže výnimočne škodiť skoro na jar pri pučaní viniča, keď vyžiera púčiky. Takéto poškodenie však spôsobujú aj mory, ktoré žerú iba v noci.
Dokáže poškodiť iba niekoľko púčikov, nanajvýš krov, takže toto poškodenie je bezvýznamné, i keď pre konkrétny ker znamená zničenú úrodu a aj zoslabenie v podobe rastu iba náhradných letorastov.
Oveľa známejšie, viditeľnejšie a typickejšie sú poškodenia počas vegetácie. Samičky nahrýzajú stopky listov, ktoré vädnú a stáčajú sa do typických „cigár“, do ktorých kladú vajíčka. Vajíčka sú biele, oválne, asi milimeter veľké. Uschnuté listy zostávajú na viniči krátky čas, neskôr opadávajú. Medzitým vyliahnuté larvy pomaly zožierajú uschnutý list.
Početnosť je nízka
Ich vývin trvá približne mesiac. Dospelé larvy sa premiestňujú do pôdy, aby si v neveľkej hĺbke urobili okrúhlu kolísku a v nej sa zakuklili. Časť vyliahnutých chrobákov opúšťa pôdu ešte koncom leta.
Väčšina však zostáva v pôde na prezimovanie. Škodca má jednu generáciu do roka. Početnosť nosánikov je nízka a pomerne stabilná. Aj na väčších plochách je niekedy ťažké nájsť aspoň niekoľko skrútených listov.
Vzhľadom na intenzívnu chemickú ochranu si nosánik nevyžaduje osobitné zásahy. Práve naopak, jeho výskyt naznačuje, že vinohradník si nepomáha len chémiou, ale k ochrane proti chorobám pristupuje uvážlivo a šetrne vo vzťahu k životnému prostrediu.
Výskyt širokého spektra organizmov (najmä užitočných a vyskytujúcich sa v divej prírode) je indikátorom integrovaného a komplexného prístupu k obhospodarovaniu pôdy a výrobe čo najzdravšej a bezchybnej úrody.
