Kúpiť lacný med od sympatického predajcu pri ceste sa nemusí vyplatiť. Väčšinou totiž ide o pekne zabalenú a prifarbenú náhradu medu z repného cukru či škrobového sirupu z kukurice.
Ako sa vyrába pravý včelí med a kto sa tomu venuje? Včelári vám to prezradia najlepšie.
Odhalila to kontrola Štátnej veterinárnej a potravinovej správy - z 18 odobratých vzoriek medu bolo 11 falšovaných. V nich bola maximálne „tretinka medu, zvyšok bol len obyčajný cukor," povedal jej ústredný riaditeľ Ján Pliešovský. Takýto „med" nie je podľa neho síce zdravotne nevyhovujúci, chýbajú mu však výživné hodnoty pravého medu.
Ako spoznať pravý med
Cena - príliš nízka cena
ukazuje na pančovaný med.
Etiketa - vyznačenie výrobcu a miesta pôvodu ukazuje
na pravý med.
Bublinová skúška - vzduchová bublina pri otočení pohára stúpa v čistom mede pomaly.
Rozpustnosť - čistý med pri naliatí do vody klesá ku dnu
a ťažšie sa rozpúšťa, med
s pridanými sirupmi sa ľahko rozpustí a neukladá sa pri dne.
Kryštalizácia - čistý med hustne a kryštalizuje.
Farba - falošný, umelo
prifarbený med nemá charakteristickú medovú farbu.
„Normálny včelár med nefalšuje," bráni sa včelár Jozef Vizvári z Kútov. Včelári majú podľa neho problém predať aj pravý med a na falšovanie im chýba aj technika.
Včelárov sa zastáva aj predseda Slovenského zväzu včelárov Ľudovít Gál. Falšovateľmi sú podľa neho skôr spracovatelia, no odhaliť ich je často nemožné. Klasické metódy totiž vystopujú prídavky v mede, len ak ich je nad pätinu.
Pančovaný med odhalí podľa Gála prinízka cena. Kilo čistého medu totiž vyjde približne na štyri až päť eur, priamo u včelárov aj menej - oveľa nižšia cena tak ukazuje na falšovanie. Podozrivý je aj neurčitý pôvod medu bez uvedenia dátumu stočenia. Falšovatelia totiž podľa neho často dovážajú lacný med z Čile, Argentíny či Mexika, ktorý tu len dorobia a zabalia. „Najlepšie je nájsť svojho včelára a od neho kupovať med," odporúča.
Včelár, ktorý chce predávať med „z dvora", totiž musí prejsť skúškami, väčšina má aj ochrannú známku, povedal včelár a tajomník základnej včelárskej organizácie zväzu zo Šurian Ľuboš Vančík. To, že by niekto zo včelárov v ich organizácii falšoval med, nezachytili, povedal.
Kontrola neobišla ani reťazce. Výrobky nespĺňajúce parametre medu sa našli podľa Pliešovského v reťazcoch Tesco, Billa a Kaufland.
„Išlo hlavne o medy, ktoré si dávajú robiť na objednávku a predávajú pod svojím názvom," povedal. Med s pridaným cukrom či sirupom sa môže podľa neho predávať ako náhrada medu, no nie pod názvom med. „Môže sa napríklad volať medovček."
Dva prípady falošného medu priznala Billa: med francúzskej značky, ktorý reťazec už nepredáva. A tiež jednu dodávku medu vlastnej značky. Tá bola z predaja stiahnutá.
Kaufland tieto zistenia poprel, získať odpoveď Tesca sa nám do uzávierky nepodarilo.
