skate aj čosi navyše. Úsporu, ktorá sa prejaví vo vašom rodinnom rozpočte.
Vyhrievaná podlaha izby neprekuruje. Keďže na rozdiel od radiátora má podstatne väčšiu plochu, stačí ju zohriať na teplotu, ktorú očakávate v interiéri. Najviac tepla sa sústredí pri zemi, o málo chladnejšie bude pod stropom. Pri klasickom radiátorovom vykurovaní to býva úplne naopak. Zohriaty vzduch letí nahor a nohy zostávajú v chlade. Technológia však so sebou nesie aj obmedzenia. Podlahu možno zohriať iba na takú teplotu, aby sa vám po nej chodilo príjemne. Podlahovka je preto vhodná iba pre domy s nízkymi tepelnými stratami. Bez doplnkového kúrenia by ste nezateplený dom pri veľkých mrazoch nevykúrili.
Na podlahovku treba myslieť s predstihom
Teplovodné podlahové kúrenie je ako sendvič, ktorého hrúbka sa pohybuje od 11 do 20 centimetrov. Ak takúto rezervu pri rekonštrukcii domu vo výške miestností nemáte, s myšlienkou na podlahové kúrenie sa môžete rozlúčiť. Nejde iba o výšky stropov. Pri zvýšení podlahy sa ocitnú v nepohodlnej výške okná, nanovo treba osadiť aj zárubne či niektoré rozvody.
Spodnú vrstvu sendviča tvorí tepelná izolácia. Tá zabraňuje tomu, aby teplo unikalo nesprávnym smerom mimo miestnosť. Na nej sa nachádzajú plastové alebo medené rúrky, ktoré špirálovite tvoria vykurovaciu plochu. Čím hustejšie sú uložené, tým vyšší výkon podlahové kúrenie má. V podchladených častiach pod oknami a okolo obvodových stien ich možno nahustiť, pod nábytkom ich naopak možno vynechať.
S betónom aj bez neho
Aby mala podlaha akumulačnú funkciu, tento systém je potrebné zaliať betónovou mazaninou, alebo anhydridovým poterom. Vznikne tak kompaktná doska, ktorá sálaním odovzdáva teplo do interiéru. Voľba nášľapnej vrstvy je iba na vás. Využiť však možno iba také materiály, ktoré sú dobrými vodičmi tepla. Keramická dlažba je ideálna, použiť však možno aj laminátové a drevené podlahy.
Podlahové kúrenie je možné vybudovať aj suchou cestou. Bez nalievania betónu či poteru. Ide o modulárnu stavebnicu, ktorá nezaťaží konštrukcie s obmedzenou nosnosťou. Využíva sa hlavne pri rekonštrukcii domov s drevenými, štukátorovými stropmi. Systémová doska s rúrkovým rozvodom sa prekryje veľkoplošnými podlahovými tabuľami, na ktoré patrí konečná nášľapná vrstva. Hrúbka takéhoto systému je od 8 do 12 centimetrov.
Keďže podlahové vykurovanie je nízkoteplotné, túto požiadavku musí spĺňať aj technológia ohrevu. Voda má na vstupe do podlahy teplotu približne 50 stupňov a na meter štvorcový vykurovanej plochy jej pripadá približne pol litra. Ideálnym tepelným zdrojom je kondenzačný plynový alebo elektrický kotol, ktoré môžu mať podporu solárneho vykurovania, či tepelného čerpadla. Kotly pre pevné palivá či biomasu vo väčšine prípadov vypadávajú z hry. Zapojiť ich možno efektívne s akumulačnými nádržami, alebo s horšou účinnosťou pomocou zmiešavacích armatúr.
Ide to aj elektrinou
V nízkoenergetických domoch alebo pri rekonštrukciách kúpeľní v starších stavbách nemusia byť teplovodné rozvody ideálne. Nahradiť ich môžete elektrickým podlahovým vykurovaním, ktoré splní rovnakú úlohu. Zdrojom tepla nie sú teplovodné rozvody, ale odporové vodiče alebo rohože. V systémoch s tepelnou izoláciou a akumulačnou vrstvou má štvorcový meter takéhoto vykurovania príkon od 80 do 160 wattov s ročnou spotrebou približne 100 kWh. Ak ide o kúpeľňové vykurovanie bez izolácie, ktoré sa skrýva tesne pod dlažbou, príkon je vyšší – od 160 do 200 wattov na štvorec so spotrebou 0,4 kWh za hodinu prevádzky.
