Ide o ekologické palivá s vysokou obnoviteľnosťou. Keďže sú dostupné z lokálnych zdrojov, odpadajú náklady na ich dopravu.
Aj keď sú svojim charakterom až príliš podobné, predsa sa svojimi vlastnosťami líšia. Pri každom z nich sú iné nároky na skladovanie, prípravu a rôzni sa aj pohodlie pri kúrení. Najmenej praktická je drevná štiepka, najvyšší komfort ponúkajú pelety.
Palivové drevo je najobľúbenejšou biomasou v podhorských oblastiach Slovenska. Pre potreby regiónov je ho dostatok. Možno aj preto, že množstvo lesov je v osobnom vlastníctve alebo v podielovom vlastníctve urbárov. Na kúrenie putuje drevo z mŕtvych stromov, náletov, kalamít a preriezok, ktoré nie je vhodné na iné, ušľachtilejšie spracovanie. Ak by zostalo v lese, prekážalo by, alebo by podporilo premnoženie škodcov.
Drevo po samovýrobe v hore vyžaduje napílenie na siahovicu, jeden až dvojročné sušenie a ďalšiu úpravu na veľkosť, ktorá je vhodná pre konkrétny kotol. Za sezónu minie domácnosť v rodinnom dome 12 až 15 metrov kubických paliva v závislosti na tom, z akého druhu stromov pochádza. Hotové palivové drevo je možné zakúpiť aj ako palivový polotovar od Štátnych Lesov, alebo od komerčných firiem priamo na paletách, pripravené na kúrenie.
Pre spaľovanie palivového dreva sa používajú jednoduché liatinové alebo oceľové kotly na pevné palivo, kozuby, krbové kachle, ale aj modernejšie drevosplyňujúce kotly s vysokou účinnosťou. Tie drevo predhrievajú aby sa z neho uvoľnili horľavé plyny, ktoré sú podstatou drevnej masy. O palivovom dreve sa hovorí, že zahreje dvakrát. Raz pri pílení a kálaní, po druhý raz pri kúrení.
Štiepka pre veľké kotolne
Z odpadového dreva pri priemyselnom spracovaní, náletov, konárov a drevnej hmoty rastúcej mimo lesa sa štiepkovačom vyrába drevná štiepka. Výhrevnosť a kvalita závisí od použitej suroviny, vo všeobecnosti však rodinný dom za sezónu potrebuje približne 25 kubíkov tohto paliva. Výhodou je rýchle schnutie, ktoré je podstatne kratšie ako pri kusovom dreve.
Nevýhodou je nemotorná manipulácia a vysoké nároky na skladovanie. O tomto palive sa v súvislosti s ekológiou hovorí čoraz častejšie. Smeruje však skôr do veľkých centrálnych kotolní, ako do rodinných domov. Jeho prikladanie je možné v takýchto prevádzkach automatizovať dopravníkom. Pre vysokú účinnosť však treba kotly, ktoré majú vysokú teplotu ohniska. Iba tak možno minimalizovať intenzívne dymenie.
Brikety môžu byť aj zo slamy
Brikety sú tlakovo lisované piliny a hobliny, ktoré vznikajú ako odpad v drevárskom priemysle. Existuje viacero druhov, ktoré sa líšia nielen podľa materiálu z ktorého sú vyrábané, ale aj tvarom a veľkosťou. Kým v supermarketoch často narazíte na kvádre v tvare tehly určené pre kozuby, pri zásobovaní na vykurovanie rodinných domov ide najčastejšie o valce s otvorom vo vnútri pre lepšie horenie.
Brikety sa jednoducho skladujú, netreba ich sušiť, nezaberajú veľa miesta a pri horení produkujú minimum dymu a popola. Použiteľné sú vo všetkých peciach, ktoré sú určené pre kúrenie kusovým drevom, vrátane splyňujúcich. Drevené brikety sú palivom, ktoré je v obľube tam, kde kusové drevo nie je lokálne dostupné.
Rovnako ako piliny a hobliny, do tvaru brikiet sa lisujú aj poľnohospodárske prebytky a iné agromateriály. Bežné je spracovanie slamy, ale aj výliskov z olejnín, kukurice, rašeliny, či kalu z čističiek odpadových vôd. Takéto brikety síce je možné spaľovať v bežných kotloch na pevné palivá, pre vyššiu efektívnosť však vyžadujú upravenú konštrukciu, pri ktorej sa dosahuje vyššia teplota v ohnisku. Iba tak sa dosiahne vyššia účinnosť a slabšie dymenie.
Pohodlné pelety
Ak sa materiály spracujú do formy granúl či malých šúľkov, hovoríme o peletách. Od brikiet sa líšia iba vysokým komfortom pri kúrení. Kotly určené pre pelety sú vybavené malým ohniskom, do ktorého sú pelety dávkované dopravníkom podľa potreby. Znamená to, že kotol sa o prikladanie paliva postará automaticky. A to buď z násypníka s kapacitou na 7 až 14 dní, alebo zo sila, ktoré stačí naplniť pred vykurovacou sezónou. Peletové kotly ponúkajú rovnaký komfort, ako kúrenie plynom či elektrinou, možno ich dokonca riadiť termostatom. Lepšie vybavené modely sa postarajú aj o zapaľovanie, tie investične úspornejšie vyžadujú rozkúrenie vždy na začiatku cyklu. Spotreba je identická s briketami. Rodinný dom za jednu sezónu spotrebuje 7 až 8 kubíkov tohto paliva.
Skrotiť možno aj živly
Energia sa skrýva aj v nízkoteplotnom potenciáli vody, vzduchu a pôdy. Šikovnými technológiami a krotením živlov je možné získavať energiu kdekoľvek bez toho, aby bolo nutné pracovať so skutočným palivom. Ak zjednodušíme pohľad na túto energiu, môžeme ju prirovnať k slnečnej. Je to doplnkový energetický zdroj, ktorého potenciál dokážeme využiť vďaka tepelným čerpadlám. Ide o energiu ekologickú, počiatočná investícia je však vysoká. Pohybuje sa za hranicou 8000 eur.
Tepelné čerpadlo pracuje na princípe termodynamického chladiaceho obehu. Mechanizmus funguje presne naopak, ako chladnička. Kým jej úlohou je ochladzovať výparníkom potraviny a odobraté teplo odvádzať zadnou vetracou mriežkou, tepelné čerpadlo pracuje naruby. Teplo odoberá z prírodných zdrojov tým, že ich ochladzuje. Získaná energia sa využíva na vykurovanie.
Na to, aby energia cirkulovala je potrebné, aby čerpadlo napájané elektrinou hnalo nosné médium, ktoré sa v uzavretom systéme odparuje a opäť kondenzuje. Tým prenáša energiu z teplejšieho miesta na chladnejšie. Podstatou tepelného čerpadla je, že sústredí v obydlí viac tepla, ako minie elektriny.
Najlepším zdrojom nízkopotenciálneho tepla je pre tepelné čerpadlo voda. Tú vstupnú je potrebné čerpať zo studne alebo vrtu, a následne ju ochladenú odovzdávať do druhého vrtu, vsakovacieho. Voda s potrebnou výdatnosťou však nie je dostupná všade, kde si zmyslíme. Teplotný potenciál energie akumulovanej v pôde je možné využiť všade. Energiu, ktorá sa v pôde uloží počas leta do dvojmetrovej hĺbky je možné čerpať pomocou potrubnej infraštruktúry, ktorá je s obehovým médiom zakopaná pod jej povrchom.
Podobne ako pri vrtoch, aj tu treba počítať s vysokými investíciami pri zriaďovaní. Energiu je možné čerpať aj zo vzduchu, jeho potenciál je však v zimných mesiacoch prislabý. Aby sa zvýšil geotermálnou energiou z pôdy, možné je nasávať ho cez zemný register, kde sa zohreje.
Aj keď tepelné čerpadlá nie sú typickým energetickým zdrojom, ich používanie bude v budúcnosti narastať. Investície sú síce vysoké, kalkulácie však ukazujú že sú návratné.
