Voška maková prezimuje vo forme vajíčok väčšinou na bršlenoch v okolí lesov, prípadne na kalinách. V apríli sa liahnu takzvané zakladateľky, ktoré predstavujú základ oveľa väčšieho počtu niekoľkých nepohlavných generácií.
Na hostiteľoch
V máji okrídlené jedince prelietajú na letných hostiteľov, teda aj na poľnohospodárske plodiny. Na nich pokračuje rýchle nepohlavné rozmnožovanie, čo vedie koncom mája k veľkému prírastku populácie vošiek. V nepriaznivých podmienkach alebo pri veľkom premnožení môžu vznikať aj v lete (v júni) ďalšie okrídlené formy a nastáva „sekundárny prelet“ na susedné rastliny.
Na jeseň pohlavná generácia prelieta na buriny a ďalej sa sťahuje späť na zimných hostiteľov, kde kladie oplodnené zimné vajíčka. Vošky svojím cicaním na listoch hostiteľských rastlín spôsobujú ich skučeravenie alebo stáčanie a zaostávanie rastu.
Na spodnej strane listov možno nájsť 1,5 až 5 milimetrov dlhé čierne vošky. Vyskytujú sa každoročne na všetkých hostiteľoch, škody však nie sú vždy rovnaké a tým aj hospodársky významné.
Pri silnom napadnutí môžu znížiť úrody do 30 percent. Pri cukrovej repe sú ohrozené porasty najmä do fázy 10 listov. Pretože prenášajú mnohé vírusové choroby, významná je najmä ochrana množiteľských porastov.
Voška maková, podobne ako ostatné druhy vošiek, má v prírode veľa prirodzených nepriateľov. Je to hlavne lienka sedembodková, parazitické blanokrídlovce a larvy pestríc a zlatoočiek. Veľký význam majú entomopatogénne huby, ktoré významne obmedzujú masové premnoženie.
Ochrana rastlín
Nepriama ochrana spočíva v zaistení dobrého vývoja rastlín dobrou prípravou pôdy, dôkladnou sejbou a podľa možností skorším termínom sejby.
Je vhodné podporovať užitočné organizmy zámerným ponechaním rôznorodej vegetácie na okrajoch polí, medziach a na lúkach. V každom roku je však potrebné počítať aj s chemickou ochranou povolenými insekticídmi. Treba vyberať selektívne pôsobiace prípravky určené špeciálne proti voškám a tie, ktoré neničia prirodzených nepriateľov.
Dávku treba voliť v najnižšej hranici dávkovania, čím sa aspoň čiastočne zaistí vyrovnávací efekt voči užitočným organizmom. Pri cukrovej repe sa ošetruje pri 2– a viacpercentnom napadnutí, počas sekundárneho preletu pri 20–percentnom napadnutí.
Pri bôbe pestovanom na zrno sa prvýkrát ošetruje po ukončení jarného preletu a pri 5– a viacpercentnom napadnutí.
Pri maku a fazuli na zrno je hranicou na ošetrovanie 5– a viacpercentné napadnutie.
Opakované ošetrenia sú potrebné pri opätovnom náraste populácie vošiek. Množiteľské porasty sa všeobecne ošetrujú pri nižšej hranici napadnutia a viackrát, aby sa minimalizoval prenos vírusových chorôb.
Uvedená voška maková už v tomto roku škody nenarobí. No pestovateľov obilnín upozorňujeme, že teplá, suchá a dlhá jeseň praje prenášačom viróz obilnín, takže sa predpokladá potreba ošetrenia proti voškám v ohrozených lokalitách, prípadne aspoň okrajov porastov.
