ž po strop. Fantázii sa v modernom interiéri medze nekladú.
Aj keď sa montáž sadrokartónovej priečky bez trochy šikovnosti nezaobíde, poradíte si s ňou aj sami. Jediné, čo rozhoduje, je presnosť a precíznosť. Keďže priečky nezaťažujú konštrukcie budov, môžete ich vytvoriť, kde sa vám zachce. Bez toho, aby ste na to potrebovali súhlas úradov.
Vymerajte si ich
Keď máte úplne jasno v tom, kam priečka patrí, presné vymeranie je dôležitým odpichom. Na podlahe, stropoch a obvodových stenách si vyznačte os priečky, na ktorú budete montovať profily. Praktickou pomôckou je brnkacia šnúra, kolmosť vytýčite vodováhou. Myslite na to najdôležitejšie – priečka bude mať určitú hrúbku a čiara, ktorú ste nakreslili, môže byť stredovou osou alebo vnútorným, či vonkajším ohraničením. Neraz sa stáva, že centimetre rozhodujú.
Tenká pre oko, hrubá pre úžitok
Základom priečky je konštrukcia z oceľových profilov. Tie kotvia priečku do podlahy, stropu a obvodových múrov a súčasne spájajú sadrokartónové tabule do jedného celku. Hrúbka priečky závisí od toho, akú šírku profilov zvolíte. Najčastejšie sa stretnete s 50-, 75- a 100-milimetrovou. To preto, že do medzipriestoru môžete vložiť zvukovú izoláciu alebo infraštruktúry, ako napríklad elektrické vedenie, vodovod či odpad.
Existujú dva druhy profilov CW a UW, ktorých názvy sú odvodené od ich tvaru. UW profil pripomínajúci žľab vytvára obvodový lem priečky. Spája sadrokartónové tabule so stenami. Pri jeho rezaní môžete použiť nožnice na plech, uhlovú brúsku alebo pílku na železo, pri kotevní do steny ušetríte čas použitím natĺkacích rozperiek. Kotviace body by od seba nemali byť vzdialené viac ako 80 centimetrov.
CW profil použijete na vytváranie zvislých rebier priečky, ktoré slúžia pre upevnenie sadrokartónových tabúľ. Profily narežte pre jednoduchú manipuláciu o niekoľko milimetrov kratšie a voľne pozasúvajte do konštrukcie bez skrutkovania. Ich odstup závisí od šírky tabúľ. Pri 120-centimetrovom formáte umiestnite každú stojku so 60-centimetrovým osovým odstupom, pri 125 budú rozstupy 62,5 cm. Znamená to, že do profilu budete upevňovať každú tabuľu na jej okrajoch a v strede.
Potrebné množstvo profilov si spočítate hravo. Aj keď s odpadom počítať netreba, v predajni sa budete musieť prispôsobiť výrobným dĺžkam.
Opláštenie vyberte podľa potreby
V označeniach sadrokartónových tabúľ sa môžete jednoducho stratiť aj napriek tomu, že existuje iba niekoľko základných druhov s rôznymi hrúbkami, veľkosťami a tvarovaním hrán. Pri kúpe majte teda jasno, do čoho idete.
Pri stavbe priečok sa najčastejšie používajú tabule hrubé 12,5 milimetra so šírkou 120 resp. 125 cm a výškou dva metre. Pri priečkach do vlhkého prostredia si priplaťte za úpravu impregnáciou, ak plánujete na priečku vešať ťažšie predmety alebo máte vyššie nároky na zvukovú izoláciu, priplaťte si za 15- či 18-milimetrovú hrúbku. Zakúpením tabúľ s výškou 250 centimetrov si zjednodušíte prácu pri tmelení. Odpadnú vám horizontálne spoje.
Aby ste správne odhadli spotrebu, načrtnite si priečku s jej rozmermi a dopredu naplánujte, ako budete tabule montovať. Na konštrukciu patria smerom na výšku so striedaním spojov tak, aby sa nikde nekrížili horizontálne spoje s vertikálnymi. Počítajte s odrezkami a odpadom.
Montujte pomaly, s rozvahou
Pre montáž sadrokartónových tabúľ na priečku sa používajú samorezné skrutky s ostrým hrotom nesúce označenie TN. Ich dĺžka závisí od hrúbky tabúľ. Pri štandardných 12,5-milimetrových budú stačiť 25-milimetrové. Aby ste pri skrutkovaní mali kontrolu nad tým, ako hlboko ich vnoríte do tabule, vyplatí sa investovať do jednoduchého hrotu s obvodovým dorazom. Zaistí, aby skrutky boli tesne pod úrovňou povrchu bez toho, aby prerazili papierový povrch.
Rezanie tabúľ je hračkou, obzvlášť ak máte pomocníka. Ulamovacím nožom prerežte papier na lícnej časti tabule, sadrové jadro prelomte a prerežte papierovú, rubovú vrstvu. Je to, akoby ste si ulamovali cez hranu stola z tabuľky čokolády. Ak treba sadrokartónové tabule spájať aj na krátkych stranách, kde chýba originálna papierová hrana, lícnu stranu tabule je nutné zrezať tak, aby vo výsledku vznikla „V“ drážka pre jednoduché tmelenie.
Pri montáži tabúľ sa snažte pracovať presne. Tabule napájajte bez zbytočných škár, skrutky uťahujte tak, aby nepretŕčali. Skrutky patria po obvode tabule a stredovej osi s rozostupom približne 20 centimetrov. Keď dokončíte montáž jednej strany priečky, môžete sa pustiť do druhej. Ak vkladáte do medzipriestoru zvukovú izoláciu, spravte tak až potom, čo je jedna strana hotová.
Tmelenie vyžaduje trpezlivosť
Aj keď je po opláštení sadrokartónová priečka po funkčnej stránke hotová, predsa len jej k dokonalosti ešte čosi chýba. Tabule treba zjednotiť do jednoliatej plochy materiálom im vlastným – sadrovým tmelom. Existujú dva druhy – práškové na báze sadry, ktoré vytvrdzujú chemickou cestou, a vopred zarobené pasty vo vedre, ktoré tuhnú odparovaním vody.
Pre základné tmelenie sa používajú tmely práškové. Sú pevné a spolu s výstužnou páskou tvoria dokonalý spoj. Zarobený tmel nanášajte jemne širokou nerezovou špachtľou tak, aby nikde nič nepretŕčalo. Myslite na to, že tento tmel je tvrdý a veľmi zle sa brúsi. Špachtľou zahlaďte po vložení výstužných pások spoje tabúľ a nezabudnite ani na skrutky.
Keď tmel vytvrdne, môžete sa pustiť do jemnejšej práce. Pri tuhnutí sa tmel zatiahne a stratí časť objemu. Jemným vrchným tmelom opäť pretmeľte všetky spoje a skrutky. Ak to bude nutné, po zaschnutí prácu zopakujte.
Na rad prichádza brúsenie. Zvoľte čo najjemnejšiu mriežku a neponáhľajte sa. Tmel je potrebné zahladiť na úroveň papiera bez toho, aby ste povrch sadrokartónových tabúľ poškodili. Jemné a dlhé ťahy sú istotou úspechu, pre kontrolu použite bočné svetlo. Bez prachu to jednoducho nejde.
Môže sa stať, že pri tmelení obvodových hrán ste nedosiahli výsledok, ktorý by vás presvedčil o dokonalosti. Pomôcť si môžete akrylovým tmelom, ktorým vytmelíte obvodové línie. Voľte pretierateľný tmel, aby ste neskôr nenarazili na problém.
Hoci je práca hotová, predsa len ešte bude treba aj vymaľovať. Aj keď budete mať pokušenie nanášať farbu priamo na povrch, siahnite po predpísanej penetrácii. Zjednotí nasiakavosť podkladu a zlepší krytie farby.
