papričkách. Na balkóne sa darí takmer všetkému – od jahôd, cez paradajky až po hlávkový šalát či baklažán.
Stačí málo, aby ste svoj balkón premenili na zeleninovú oázu. Ak je umiestnený na slnečnej strane a chránený pred silným, nárazovým vetrom, môžete sa pustiť do práce. Na začiatok to bude chcieť trochu príprav. Budete potrebovať držiaky, stojany a police na to, aby ste mali kam umiestniť nádoby a sadbovače so substrátom. V záhradkárskych predajniach nájdete mnoho hotových riešení, šikovné ruky domáceho majstra však dokážu využiť aj tie najmenšie plochy. Riešenia na mieru sú tie najlepšie.
Do čoho sadiť?
Pri výbere sa sústreďte na nádoby, ktoré dokážu využiť priestor čo najlepšie. Nezáleží na tom z akého materiálu sú vyrobené, mali by však byť čo najsvetlejšie a s odtokovými otvormi. Tmavohnedé nádoby možno vyzerajú dobre, ale na prudkom slnku sa prehrievajú a nadmerne presychajú. Okrem obľúbených obdĺžnikových hrantíkov sa poobzerajte po kvetináčoch s hĺbkou 20 až 35 centimetrov a určite neprehliadnite ani igelitové sadbovače pripomínajúce vrecká z hrubej fólie. Ak na víkendy svoj byt pravidelne opúšťate, zvoľte samozavlažovacie riešenia.
Možno o tom neviete, ale veľmi praktickou nádobou na pestovanie listovej zeleniny a byliniek sú aj dažďové žľaby. Pod balkónové okno ich namontujete v troch poschodiach nad sebou a získate tak priestor, ktorý by zostal na ocot. Na mieru vám ich pripravia v klampiarskej dielni. Praktické sú aj hlinené nádoby s bočnými otvormi, kde môžete kombinovať vňaťové rastliny s bylinkami. Nuž a pre popínavú zeleninu môžete použiť závesné kvetináče.
Zabudnite na krtince, myslite na zálievku
Pôda z krtincov síce vyzerá na prvý pohľad ako jednoduchá cesta k naplneniu nádob, v stiesnených podmienkach však pýta zelenina čosi navyše. Investujte do univerzálneho, ľahkého substrátu tvoreného zmesou kompostu, rašeliny a piesku. Je vyzbrojený štartovacou dávkou živín, dobre drží vodu a konštrukciu balkóna nepreťaží. Nebudete sa musieť starať o jeho kyprenie a ak ste dostatočne vysoko nad zemou, máte na celý rok pokoj od pletia.
Ak už kupujete v predajni substrát, nezabudnite na trojzložkové hnojivo a nádobu v ktorej budete skladovať vodu pred tým, ako zeleninu polejete. Chlór z vodovodného kohútika jej síce neublíži, tepelný šok však nie je to, čo rastlinám prospeje.
Čo pestovať?
Bylinky sú v tomto čase už s najväčšou pravdepodobnosťou v plnom raste a môžete sa pochváliť tým, že ste už niekoľkokrát zbierali ich vňať, ktorú priebežne uskladňujete v mrazničke. Druhový výber je pestrý a malé nádoby znesú aj veľké rastliny, akými je kôpor, či ligurček. Kým trpasličie odrody porastú aj za oknom na kuchynskej linke, tie silnejšie si zaslúžia miesto na balkóne. Dobre sa darí aj pažítke, tá však potrebuje po prvom roku zazimovať, aby v ďalšom narástla v plnej paráde.
Listový šalát, špenát, ba ani reďkovka balkónové stanovište neodmietajú. Vypláca sa postupný výsev s časovými odstupmi s hlavnou jarnou a jesennou sezónou. Nie je však pravda, že v lete sa musíte s týmito plodinami rozlúčiť. Do kvetu ich neženie horúce slnko, ale dlhý deň. Ak im ho dokážete čiernou geotextíliou skrátiť, porastú aj v lete.
Plodová zelenina sa práve v týchto dňoch teší hojnej výsadbe zo sadeníc. Vybrať si môžete z rôznych kultivarov paprík, uhoriek či cukiet. Určite neprehliadnite ani paradajky s aromatickými plodmi rodiacimi v strapcoch – či už veľkoplodých, alebo malých „cherri“. Kríčkové odrody sú na balkóne najvďačnejšie, cherri paradajky môžete pestovať v špeciálnych závesných nádobách aj dolu hlavou. 
Nenechajte si ujsť ani baklažány. Nielenže sú dekoratívne, ale horúcom balkóne prekvapia aj vysokou úrodou. Pri všetkých plodových zeleninách myslite na to najdôležitejšie. Sadbovače, alebo kvetináče by mali mať 20 až 30 centimetrovú hĺbku. Ak si môžete dovoliť viac, urobte to.
Deti a maškrtníkov potešia jahody, ktorým sa darí v kvetináčoch s priemerom od 20 centimetrov. Aby ste si zaistili postupnú úrodu po celé leto, zvoľte niekoľko rôznych odrôd, ktoré rodia postupne za sebou. Jahody sú náročné na živiny a tak by ste to nemali s prihnojovaním podceňovať. Podobne ako pri pažítke, aj tu myslite dopredu na to, kde budete sadenice prezimovávať, aby nepremrzli.
Experimentovať môžete aj s hráškom či fazuľkou. Na malej ploche však nemožno počítať s vysokým výnosom. Popínavé druhy patria k bočným stenám balkóna, kde im môžete z drevených latiek vytvoriť oporu až po strop.
Poslednou skupinou sú mikroplodiny, ktoré sa tešia obľube najmä v posledných rokoch. Zužitkujete ich hlavne pri príprave zeleninových šalátov v obdobiach, kedy to majú ostatné zeleniny na vašom balkóne už spočítané. O čo vlastne ide? Zoberte osivo mrkvy, slnečnice, šalátu, reďkovky, šošovice, žeruchy, hrášku, kapusty, cukrovej repy, karfiolu a kalerábu a venujte im niekoľko týždňov času, aby vyklíčili a sformovali v nadzemnej časti rastlinky. Tie zozbierajte a pripravte z nich čerstvý šalát. Vedeli ste o o tom, že mladé rastlinky slnečnice chutia ako oriešky a že mladá mrkvová vňať je chuťovo na nerozoznanie od čerstvo vykopaného koreňa?
Za dobrú starostlivosť bohatá odmena
Aj keď budete pravidelne zalievať svoju mikrozáhradku a zabúdať nebudete ani na prihnojovanie, predsa len môžete naraziť na situácie, ktoré si pýtajú isté skúsenosti a zručnosti. Áno, hovoríme o škodcoch a hubových ochoreniach, ktoré sa možno nevyhnú ani vášmu balkónu. Sledujte našu signalizáciu a ak takáto situácia nastane, budete včas vedieť, akým prostriedkom máte svoje rastlinky ochrániť.
