Začnite obhliadkou detailov
Bez kvalitného tmelenia a brúsenia spojov to jednoducho nejde. Aj keď vám majstri za sebou nechali naoko dobre odvedenú prácu, ešte predtým, ako sa rozhodnete pre maľovku, skontrolujte si dôležité detaily. Tmelené spoje musia byť v rovine s plochou sadrokartónu a zahladené tak, aby ich povrchová štruktúra zodpovedala papierovému povlaku. Ak nebude povrch jednotný, na maľovke sa vykreslí každý nedostatok.
Ryhy po brúsnej mriežke vám prezradia, že majstri nemali mnoho trpezlivosti, aby spoje prebrúsili ako sa patrí. Problematické miesta môžete opraviť brúsnou mriežkou s najvyššou hustotou zrna. Jemný tlak a citlivý prístup nič nepokazia. Ak sú ryhy hlboké a materiálu je málo, spoj bude nutné natiahnuť ďalšou vrstvou vrchného tmelu a po zaschnutí prebrúsiť.
Zodratý papier sadrokartónu v okolí tmelu prezradí, že majstri brúsili viac, ako mali. Takéto prešľapy sa iba s ťažkosťami odstraňujú bez toho, aby problém po maľovke nebol viditeľný. Ak vlákna papiera nie sú príliš nachlpené, skúste na povrch citlivo natiahnuť tenkú vrstvičku vrchného tmelu a po zaschnutí ho zahlaďte. Ak je miesto v blízkosti svetelného zdroja, lepšie je riešiť problém radikálne – výmenou poškodenej tabule.
Veľkú pozornosť venujte súvislým pohľadovým plochám, ktoré sú v okolí svietidiel, či okien. Bočné svetlo prezradí, kde tmel vytvoril bubny, ktoré vrhajú tiene. Odstráňte nedostatky ešte pred maľovaním, neskôr to už nepôjde. Nič nezamrzí viac, ako pohľad na chyby z pohovky čerstvo zrekonštruovaného interiéru.
Pozor na akrylový tmel
Výrobcovia ponúkajú pre výplň styčných rýh s murivom pretierateľné akrylové tmely, s interiérovými farbami sa však príliš neznášajú. Aj keď tmel kvalitne vyhladíte a počkáte, kým vyzrie, jeho povrch zostáva mastný, farebný náter praská a opakovane tmavne.
Ak majstri zahladili tmel k plnej spokojnosti, nič nenechávajte na náhodu. Siahnite po plechovke základnej syntetickej farby a povrch tmelu po prečistení pretrite. Náter oddelí tmel od maľovky a matný povrch bude dobre pretierateľný bez toho, aby bol podklad viditeľný. Prax ukazuje, že sa to vypláca.
Povrch treba zjednotiť a pripraviť
Papier a sadrový tmel sa správajú odlišne. Majú rôznu štruktúru povrchu, nasiakavosť a maľovka sa na oboch materiáloch správa odlišne. Preto treba siahnuť po penetračnom nátere, ktorý pripraví podklad tak, aby farba lepšie kryla a jej spotreba bola čo najnižšia.
Úlohou penetrácie nie je premeniť povrch podkladu na nenasiakavé sklo. Práve naopak. Nevhodne volená penetrácia, alebo opakované nátery vytvoria šmykľavý povrch, na ktorom farba nekryje ani po opakovaných náteroch. Je to, ako by ste maľovali na sklo.
Nepoškuľujte po všezázračnom duvilaxe BD-20, ani po hĺbkovej penetrácii na betón. Vhodnou voľbou je Jub akrylátová emulzia, HET P-Grunt alebo hĺbková penetrácia pre sadrokartóny Duvilax BD-31. Dodržiavajte pokyny z technologického listu a nenanášajte vrstvy opakovane. Nezabúdajte na to, že pred prvým farebným náterom musí prejsť dostatok času na to, aby penetračný náter zaschol.
Pri maľovaní dodržujte pokyny výrobcov
V prípade, že sa chystáte na sadrokartón aplikovať sýte odtiene farieb, pripravte sa aj na základný náter. 
Na penetráciu naneste zriedenú farbu zmiešanú v pomere 1:30 s penetráciou. Dôležité však je, aby boli obe chémie identické. Akryl miešajte výhradne s akrylom, neexperimentuje s jeho primiešavaním do hlinkových , či vápenných farieb.
Ak sa púšťate do bielej, môžete rovno postupovať tak, ako radí výrobca farby. Jednu riedenú vrstvu prekryte dvoma vrstvami finálnymi. Farbu nerieďte viac ako káže výrobca, pri zarábaní použite čisté miešadlo. Pri maľovaní patria rovnaké pravidlá ako pri iných povrchoch. Ťahy štetky, štetca alebo valca smerujú k oknám, ďalšie vrstvy sa nanášajú až preschnutí pôvodných.
Investície do náradia sú pri výmaľbe sadrokartónu minimálne. Všetko sa točí okolo krátkeho vlasu, ktorý je na hladké povrchy ideálny. Valček ušetrí mnoho času, pred štetkou môžete uprednostniť plochý štetec. Pri malých miestnostiach a všade tam, kde je nedostatok svetla nezabúdajte na to, že nie je biela, ako biela. Výrobcovia udávajú belosť farieb v percentách, takže s drahšou farbou môžete dosiahnuť lepší výsledný efekt ako s lacnejšou.
