Uprostred stromov, popri potoku stojí drevená stavba, ktorá majiteľom ponúka luxus, na aký si len môžete pomyslieť. Celé to pôsobí rafinovane. V tomto prípade ale luxusom nevnímame iba atraktívne navrhnutý interiér, no celý priestor, okolie a najmä nezvyčajnú strechu, odkiaľ kúpajúc sa vo vírivke pozeráte na hviezdy.
"Viete ako vyzerá zrub?" pýta sa architekt Pavol Pokorný, autor návrhu chaty v Demänovskej doline. Rozprávali sme sa o tom, ako vznikol nápad vytvoriť v danej lokalite minimalistickú stavbu.
"Uprostred vzrasteného lesného porastu pri potoku Demänovka stála zrubová stavba z konca 80. rokov 20. storočia na konci svojej technickej a prevádzkovej životnosti," spomína Pokorný.
Dokonca bola natretá na belaso. Mala malé okná, napriek tomu, že naokolo boli samé krásne výhľady.
Rozhodnutie nahradiť pôvodný objekt novostavbou nebolo náhodné. Kľúčové bolo zachovať genius loci - jedinečnú atmosféru miesta. Zároveň architekti využili existujúcu infraštruktúru, čo znížilo ekologickú záťaž.
Nový objekt je postavený technológiou montovanej drevostavby. Vďaka nej sa dalo vstúpiť do prírodného prostredia s minimálnym zásahom a maximálnou šetrnosťou.
Výsledná podoba rezidencie Demänovská dokumentuje historickú premenu od „rekreačnej chaty“, ktorá slúžila ako ochrana pred nepriaznivým počasím, prípadne miestom na prespatie až po komplexný a luxusný „retreat“.
Anglické slovo retreat v preklade znamená niečo ako útočisko, a podľa architekta vystihuje nový objekt asi najvernejšie. "Prípadne ju môžeme nazvať aj rezidencia. Niečo medzi tým," uzatvára autor stavby.
Popri potoku
Predstavy o minimalistickej stavbe boli od začiatku jasné. Aj tak však vzniklo niekoľko štúdií, s viacerými návrhmi umiestnenia domu.
Pri navrhovaní tohto domu bol hlavným inšpiratívnym prvkom potok Demänovka, ktorý tečie hneď vedľa pozemku. Jeho vizuálna a zvuková kvalita bola pre architektov kľúčová.
Dom má jednoduchý tvar hranola a je navrhnutý tak, aby sa nenápadne ukryl medzi stromami. Architekt ho umiestnil paralelne s potokom, čím dosiahol maximálne prepojenie s prírodou.
Vďaka veľkým oknám na prízemí si obyvatelia môžu vychutnať nádherný, neustále sa meniaci pohľad na vodu z hlavnej obývacej izby.
Rovnaký princíp použili aj na poschodí. Všetky tri spálne, každá s vlastnou kúpeľňou, sú orientované tak, aby ponúkali vizuálne aj akustické prepojenie s potokom alebo s okolitou prírodou.
Inšpirácia diamantovou klenbou
Koncept netradičnej reliéfnej strechy sa vyvinul postupne a paradoxne vychádzal z interiéru. "Už som mal navrhnutý dom vrátane priestorového riešenia," spomína Pavol Pokorný.
"Majitelia ešte rozhodovali o konečnej dispozícii izieb na poschodí, ja som sa popri tom zamýšľal nad tým, ako ešte zatraktívniť interiér. Chcel som, aby miestnosti na poschodí nemali strohý plochý strop.
Inšpiráciu našiel v Kremnici, v objekte, kde sa každoročne usporadúvajú koncerty v dramaturgii husľového virtuóza Petra Michalicu. Podujatie sa koná v jednom z najkrajších stredovekých domov v Kremnici, v Dome komorského grófa č. 542/3. V interiéri je pôsobivá diamantová klenba.
Odkaz na túto inšpiráciu nájdeme v interiéri v miestnostiach na poschodí.
O útočisku
Autori konceptu: Ing. arch. Pavol Pokorný
Spolupráca: Ing. arch. Veronika Michalíková, Ing. Michal Diviš, Ing. arch. Michal Kadnár
Štúdio: Pokorny architekti
Lokalita: Demänovská dolina
Realizácia: 2024 - 2025
Úžitková plocha: 153 m²
Zastavaná plocha: 114 m²
Strop s lomeným tvarovaním následne ovplyvnil aj tvarovanie strechy z exteriéru, kde lomené plochy slúžia ako oddychové plochy pri vírivke.
"Takto vymyslená strecha jemne zmenila celý výzor stavby, ktorá nepôsobí ako 'škatuľa'. Je zaujímavejšia a stále kontextuálne zapadá do okolia," vysvetľuje.
Vírivka na streche
Niežeby bol pobyt na streche uprostred lesa málo podmanivý. Keď sa autor s majiteľmi zamýšľal nad tým, že na strechu budú chodiť relaxovať, dospeli k návrhu, že by si čas spríjemnili aj oddychom vo vírivke.
Tak nejako vznikla myšlienka umiestniť na strechu vírivku, čomu bola staticky prispôsobená nosná konštrukcia domu. Viac ako päť ton vážiacu vírivku naplnenú vodou držia štyri oceľové stĺpy, ktorých časť je priznaná aj v dennej zóne na prízemí.
Zvyšok stavby je drevená stĺpiková konštrukcia. Interiérové povrchy stien a stropov sú kombináciou masívneho dubu v kombinácii s dyhou. Vizuálna dominancia dreva je doplnená mikrocementovým poterom na podlahách.
Mikrocementový poter je použitý aj na tvarovo zaujímavom kuchynskom ostrove.
V exteriéri dominuje drevená fasáda z opaľovaného dreva, ktoré je vyrobené tradičnou japonskou technológiou yakisugi. Ide o špeciálnu metódu, pri ktorej sa povrch dreva opáli, čím získa sýtu čiernu farbu a jedinečnú textúru. Tento proces nielenže vytvára vizuálne pôsobivý vzhľad, ale zároveň výrazne predlžuje životnosť dreva a chráni ho pred vplyvmi počasia.

Bohaté zákutia v interiéri
Zvonka pôsobí stavba minimalisticky a stroho. Ak ju vôbec objavíte ukrytú medzi stromami. Keď však domáci zasvietia vnútri, objavia sa rôzne scenérie ich života. Vnímate, kde sa varí, kde sa debatuje, ale aj oddychuje.
"Mám rád, ak návštevník, ktorý vchádza do interiéru, postupne objavuje jednotlivé zákutia domu," vysvetľuje Pavol Pokorný. Každá miestnosť alebo zóna funguje ako samostatná scéna, ktorá odhaľuje svoj príbeh až vtedy, keď do nej vstúpite.
Tento princíp gradácie a prekvapenia robí priestor živým a pútavým. Jednotlivé zóny na prízemí sú zámerne skryté alebo oddelené tak, aby ste ich plne vnímali až po prekročení prahu. Je to ako divadlo života, kde sa každá scéna odkrýva až v správnom momente.