Dom pre rodičov vytvoril architekt Tomáš Krištek v spolupráci s manželkou a bratom v ich rodnej obci v malebnom kraji takmer v strede Slovenska.
Nie je to veľká stavba, napriek tomu na svahu vyniká. A nie je to len preto, že stojí na atraktívnom pozemku, keďže sa nachádza na konci dediny, na parcele, ktorý obýva rodina už celé generácie.
Je to kombináciou miesta a zvolenej architektúry. Architekt pri tvorbe využil nielen svoju odbornosť, ale skĺbil ju s poznaním lokality a citovou väzbou k prostrediu, keďže dom navrhol pre rodičov.
"Nie je to žiadna exhibícia architektúry. Je to jednoduchý poctivý dom, ktorý čerpá z minulosti pôvodných domov na tomto území v niekoľkých rovinách – tvaroslovím, zvolením konštrukčného systému a materialitou," hovorí Tomáš Krištek z What architects.
Čo je nemenej dôležité, akceptuje tamojší kolorit okolitého prostredia.
Keď sa rodičia Tomáša Krišteka rozhodli pre stavbu rodinného domu, bolo architektovi jasné, že pri návrhu bude vychádzať z tradičnej architektúry dreveníc, ktorá je im je blízka.
Hoci pri navrhovaní konceptu sa spolu s kolegami inšpirovali v pôvodných výtvarných prvkoch, v kráse dreva, v úchvatných výhľadoch a v tradičnej šikmej sedlovej streche. Výsledkom je stavba, ktorá sa vizuálne výrazne odlišuje od klasického poňatia drevenice.
Jej vzhľad pôsobí prekvapivo moderne a interiér je navrhnutý s puristickou čistotou.
Tam, kde bol niekedy salaš
Proces rozmýšľania o novom rodinnom dome sa začal pred pätnástimi rokmi. "Otec túžil po rodinnom dome. Vždy hovoril, že sa raz presťahuje do domu z dreva," spomína architekt.
Na relatívne veľkom otvorenom pozemku k lúkam a lesom, kde mal nový dom stáť, kedysi pestovali zemiaky. „Z detstva si pamätám, že na lúke stál salaš, búdka so sedlovou strechou, ktorú si valasi každý rok premiestňovali,“ spomína Krištek.
Ľudia v minulosti bývali skromne, v jednoduchých stavbách so šikmou strechou. Neobývali podkrovia, zdržiavali sa na prízemí. A to sa odrazilo aj pri návrhu domu.
Zdalo by sa, že to bola jednoduchá úloha, navrhnúť dom na rozľahlom pozemku s krásnym výhľadom.
„Paradoxne sme sa najviac zaoberali urbanistickým začlenením novej stavby do prostredia. Veľkosťou, otočením miestností, okien, umiestnením terasy,“ vysvetľuje Krištek. „K tomu je potrebné prispôsobiť aj spôsob využívania domu. V dedine je silná komunita, ktorá sa navštevuje a dvakrát denne sa tam pije káva,“ usmieva sa architekt.
Aj to je dôvod, prečo vedľa hlavnej obytnej budovy vznikla ďalšia – kde je priestor pre parkovanie áut a prístrešok na rôzne využitie voľného času, napríklad na pitie kávy so susedmi.
Ak by sme sa pozreli do minulosti, mohla by to byť moderná paralela na pôvodnú hospodársku budovu – maštaľ či stajňu.
Drevo z Čierneho Balogu
Základným stavebným materiálom sa stalo drevo. Tu pomohol druhý syn, ktorý sa ako inžinier zaoberá projekciou a výstavbou drevodomov. Stavba tak vznikala pod taktovkou jednotlivých členov rodiny a známych, čo umožnilo znížiť náklady a sústrediť sa na detaily.
Drevo na výstavbu pripravili v Čiernom Balogu a možno budete prekvapení, ale je to smrek. Druh, ktorý sa nachádza v okolí.
„Vieme, že smrek časom žltne, čomu sme chceli predísť,“ vysvetľuje Krištek. „Preto sme sa rozhodli povrchovo ho namoriť na svetlejší odtieň, tak, aby vynikla kresba dreva.
Svetlý pigment je stály, čím spĺňal nároky Tomáša Krišteka uprednostniť svetlé drevo.
Z bytu do domu veľkosti bytu
Architektovi rodičia v Dolnej Lehote vyrastali, no potom sa presťahovali do bytu v neďalekom mestečku. Od začiatku hovorili, že nepotrebujú veľký dom. Stačí im priestor veľkosti bytu, prepojený s exteriérom, kde môžu hostiť nielen rodiny svojich detí, ale sa aj stretávať so susedmi, ktorých poznajú z detstva.
„Dedina má stále blízko ku komunitnej forme života, čo majitelia domu chceli pri návrhu zohľadniť,“ konštatuje architekt.
Ďalšou dôležitou požiadavkou bolo, aby sa celá obytná plocha nachádzala na jednom podlaží a dalo by sa po nej pohybovať bezbariérovo.
Tvar stavby a požiadavka majiteľov predurčili dispozičné riešenie domu. Aj to vychádza z minulosti.
Rodinný dom zasadený do nádhernej prírody rešpektuje kolorit a históriu lokality. (zdroj: Tomáš Krištek)Vnútorný priestor je rozčlenený na tri rovnaké zóny, podľa ich funkcie. Presne tak, ako to bolo v pôvodných dreveniciach. Vošli ste do centrálneho pitvora, na ktorý z jednej strany nadväzovala obytná izba a z druhej časti komora. V modernom dome sú analogicky poňaté jednotlivé zóny – za sebou nasledujú vstupná hala, hlavná obytná časť s kuchyňou a špajzou a spálňa s kúpeľňou.
Architekti sa snažili využiť celý priestor do každého centimetra. Premyslené je nielen uloženie zariadenia, kuchynskej zostavy, ale aj odvetrávací systém či vykurovanie.
O rodinnom dome
Autori konceptu: Ing. arch. Tomáš Krištek, Ing. arch. Ondrej Kurek, Ing. arch. Laura Krišteková Pastoreková, Ing. Jakub Krištek (technické riešenie), Ing. arch. Lenka Gulačová (koncept sadových úprav )
Ateliér: What Architects
Návrh a realizácia: 2017 - 2025
Lokalita: Dolná Lehota
Napriek požiadavke centrovať obytný priestor pre rodičov v prízemnej časti, architekt myslel na to, aby vytvoril miesto na spanie pre príležitostné návštevy. Nad spálňou tak vznikli dve hosťovské izby.
Súčasnosť dispozície tkvie aj v tom, že obytné priestory sú navzájom vizuálne prepojené. Hlavný obytný priestor v strednej časti dispozície je otvorený nielen do exteriéru z dvoch strán, ale aj do podkrovia, čím sa dosiahol pocit vzdušnosti a svetlosti.
Dominantným materiálom v interiéri je drevo. Presnejšie, priznaný skelet, ktorý príjemne rozohráva jednoduchú geometriu stavby.
Kombinácia svetlého dreva, farebných tónov v rôznom spektre bielej až po svetlo sivú, otvorený priestor, obrovské sklenené okenné tabule, pomáhajú vytvárať pokojnú a mäkkú atmosféru, pripomínajúcu severský prírodný štýl.
V bývalej továrni na letecké súčiastky vytvorili štýlové bývanie. Bytu kraľuje čierna Čítajte Teplo vďaka jednej piecke
V lete si domáci vychutnávajú bývanie na terase. V nepriaznivom počasí sa logicky sťahujú do interiéru. O výhľady neprichádzajú ani vnútri. Dodávajú bývaniu neopakovateľnú atmosféru, inú v každom ročnom období.
Ak architekti mysleli na to, aby sa počas letných mesiacov dom čo najviac otvoril do okolitej zelene, v zime naopak, je za oknami príjemne teplo.
Okrem podlahového elektrického vykurovania, ktoré domáci takmer nepoužívajú, stavbu vykuruje jedna piecka v hlavnej obytnej zóne. Teplý vzduch stúpa aj do miestností v podkroví. Dostane sa tam vďaka interiérovým oknám.
V kuchynskej časti je podlaha z hlinených tehál, ktoré akumulujú teplo, čím zabezpečujú dlhodobo pocit tepla.
Majitelia domu si pôvodne síce predstavovali, že budú bývať v rodinnom dome z dreva, nemysleli si ale, že to bude moderná stavba.
Ku konečnému návrhu viedla dlhá cesta, v ktorej sa stretávali tradičnejšie názory rodičov s moderným prístupom architekta.
Dôležité však je, že sa obe strany dokázali stretnúť a výsledkom je tento rodinný dom, ktorý by mohol byť pokojne príkladom pre viacerých, ktorí by si radi uctili pôvodnú architektúru so súčasnými nárokmi na bývanie.
