Schody na terase ako v malom amfiteátri, fasáda z plechu. To sú dve najtypickejšie črty rodinného domu, ktorý vyrástol v príjemnej časti Bratislavy, romanticky nazývanej Líščie údolie.
Nie je to štvrť, ktorá je typická iba novostavbami. Naopak, je to rokmi obývaná časť hlavného mesta.
„Keď za nami klienti prišli, mali predstavu o rodinnom bývaní prepojenom so záhradou a v rukách projekt renovácie starého domu,“ spomína architekt Henrich Korec na začiatky spolupráce s mladou rodinou.
Ukázalo sa však, že táto predstava sa z dôvodu schátranej stavby realizovať nedá.
Úloha architektonického štúdia a3um ateliér sa zmenila a namiesto renovácie architekti rozmýšľali, ako na existujúcom pozemku navrhnúť nový rodinný dom.
Z dvoch projektov jeden
Navrhnúť rodinný dom tak, aby spĺňal predstavy klientov, sa nepodarí vždy na prvýkrát. V tomto prípade sa k spokojnosti klientov dopracovali architekti na druhý pokus.
„V prvom návrhu sme veľkorysejšie pristúpili k suterénu a garáži, čo sme následne aj s majiteľmi vyhodnotili ako zbytočné zaberanie pozemku, preto od toho nakoniec ustúpili,“ vysvetľuje Henrich Korec.
V druhom návrhu sa tieto priestory suterénu zmenšili a integrovala sa do nich aj garáž. S priestormi na bývanie sa nehýbalo.
Spojením prvého a druhého návrhu vznikol projekt, s ktorým sa majitelia bez výhrad stotožnili.
„Pri navrhovaní sme vychádzali z predstáv majiteľov – vytvoriť na prízemí spoločenskú zónu s hosťovskou, ktoré budú čo najviac prepojené so záhradou. Na poschodí sme umiestnili miestnosti ako spálňa či detské izby. Manželia majú tri deti, pre každé bola navrhnutá samostatná izba. Momentálne, kým sú ešte malé, spia všetky v jednej izbe a druhé dve izby, zatiaľ prepojenej do jednej, využívajú ako veľkorysú herňu,“ vysvetľuje autor konceptu Korec.
Amfiteáter na záhrade
Pôvodná stavba sa nachádzala na mierne vyvýšenom pozemku. Architekti museli vymyslieť, ako prepojiť obývaciu zónu, ktorá sa tiahne takmer naprieč celým domom so záhradou tak, aby zmiernili výškové stupne.
Prišlo im na um, že vytvoria pohodlné schody, na ktorých sa dá sedieť. „Takto vzniklo dosť priestoru nielen pre domácich, ale aj pre návštevy, usmieva sa architekt.
Netradičný prvok pripomína malý amfiteáter. Namiesto kina však sediac na schodoch sledujú domáci s priateľmi šantenie detí na záhrade. Priestor pod schodmi je zároveň využitý na odkladanie záhradného náradia.
O rodinnom dome
- Koncept: Ing. arch. Ladislav Jurík, Ing. arch. Henrich Korec
- Štúdio: a3um ateliér
- Lokalita: Líščie údolie, Bratislava
- Realizácia: dokončená v roku 2024
- Plocha pozemku: 519,42 m²
- Zastavaná plocha: 160,36 m²
- Podlažná plocha: 321,05 m²
Okrem netypického posedenia v záhrade je dom unikátny aj svojou fasádou.
„Naše štúdio je typické tým, že navrhujeme domy s prevetrávanými fasádami – či už využívame pri tom drevené dosky, panely, preglejky, cementové panely a podobne,“ vysvetľuje architekt Korec.
Jedna z možností je použiť aj plechový obklad. Dovtedy tento materiál nevyužili, preto si povedali, že to vyskúšajú.
Nešlo iba o náhodný nápad. Tým, že plechový materiál navrhli architekti na strechu či fasádu, stavba získala jednotný minimalistický vzhľad.
A reakcia domácich? Neprotestovali. Návrh akceptovali nielen pre výnimočnosť, ale aj pre funkčnosť a praktickosť.
„Napríklad na rozdiel od omietky, je plechová fasáda bezúdržový materiál. Kým omietku o päť rokov máte špinavú a potrebujete ju umyť alebo prefarbiť, plechová fasáda vydrží navždy, vysvetľuje Korec.
Architektky premenili zničený byt na domov s dušou. Nájdete tu galériu, ale aj netypickú chodbu Čítajte Industriálny dizajn
Ďalším typickým rukopisom architektonického štúdia je použitie surového betónu v interiéri.
„Stretávame sa s tým, že klienti, ktorí k nám prichádzajú, už vnímajú, že v našom štúdiu radi navrhujeme priestory v industriálnom dizajne. Radi v interiéri pracujeme s pohľadovým betónom či neomietnutými tehlami,“ konštatuje architekt. S klientmi sa potom rýchlejšie zhodnú aj na vkuse pri tvorbe vzhľadu vnútorných priestorov.
V tomto rodinnom dome zašli ešte ďalej a použili aj neomietnuté debniace tvárnice.
Drsný a surový výraz priznaných materiálov v kombinácii s hliníkovými oknami zmäkčujú architekti použitím dreva. Mäkké drevo na nábytku a podlahe je kontrastom k betónu a prispieva k príjemnejšiemu a teplejšiemu výrazu interiéru.
Architekti od začiatku plánovania rodinného domu pracovali s informáciou, že do domu sa okrem manželov prisťahujú aj ich tri deti. Túto vedomosť pretavili v interiéri do hravého prvku.
„S kolegom sme rozmýšľali, či by sme do návrhu nevedeli zakomponovať nejaký vtipný prvok, kde by sa deti mohli vyblázniť,“ usmieva sa Henrich Korec.
Architektom napadlo nad vstupný priestor, ktorý sa tiahne výškou cez dve podlažia, umiestniť sieť.
Sieť vizuálne naznačuje hranicu detských izieb na druhom podlaží, zároveň slúži na hranie detí. Priznajme, ktorú ratolesť by nepotešilo mať doma vlastnú sieť, do ktorej si môže kedykoľvek len tak s radosťou skočiť?
K príjemnej atmosfére domu patrí aj moderne riešený vykurovací systém – podlahové vykurovanie v celom dome, v kombinácii s tepelným čerpadlom.
Rodinný dom na pohľad nepôsobí ako okázalá veľká stavba. Je to skôr jednoduchšia, klasickejšia architektúra so sedlovou strechou s asymetrickým sklonom, ktorý zabezpečil lepšiu podchodnú výšku a tým pohodlnejšiu chôdzu, výhľad do záhrady a aj lepšie využitie priestoru.
„Čo sa nám však podarilo pod strechu schovať, je relatívne veľký priestor na bývanie,“ konštatuje architekt Korec, ktorý tento fakt považuje za jeden z najsympatickejších znakov tejto stavby.
Je to zároveň výborná správa pre rodinu, ktorá dom užíva viac ako rok. Nielenže si môže vychutnať bývanie v interiéri na ploche približne 300štvorcových metrov, za priaznivého počasia má k dispozícii záhradu, chránenú pred zrakmi okoloidúcich. Mať atraktívne a funkčné bývanie s vlastnou zeleňou je dnes na nezaplatenie. Najmä v hlavnom meste Slovenska.
