Chcelo to veľkú dávku dôvery a predstavivosti, aby sa majitelia rozhodli, že sa pustia do rekonštrukcie tak zdecimovaného bytu.
Istú rolu tu zohrala pravdepodobne aj rozumná investícia a atraktívna lokalita v hodnotnom dome z tridsiatych rokov v bratislavskej časti Staré Mesto. Ale bez odhodlania majiteľov a spolupráce s architektkami by tento priestor upraviť jednoducho nešlo.
"Pôvodný stav bytu bol v dosť žalostnom stave," hovorí jedna z architektiek, Táňa Kuva. "V byte boli zničené drevené podlahy, páchnúce steny a v niektorých izbách už žili holuby."
Niekto by sa otočil na päte, naši majitelia bytu si v ňom vedeli predstaviť svoju budúcnosť. Ich predstavou bolo mať priestor pre mladú rodinu. Nevyhnutne pritom potrebovali pomocnú ruku šikovných architektiek.
Keď chodba chýba
Niektorí architekti priečky búrajú, aby priestor opticky presvetlili a zväčšili, v tomto prípade ich potrebovali postaviť. Zadanie klientov bolo jednoznačné - vytvoriť z dvojizbového bytu trojizbový.
Architektky pracovali s dispozične neštandardnejším riešením. Priamo oproti vstupu sa nachádzala kuchyňa s komorou a menšou izbou, v minulosti možno aj využívanou pre potreby slúžky.
Naľavo sa nachádzali dve priestranné a priechodné izby. Z jednej z nich sa vychádzalo na balkón, ale vstupovalo sa aj do kúpeľne - v dispozícii ako apendix trčiaci z podlhovastej dispozície.
Spočiatku architektky uvažovali, že práve v tejto zóne umiestnia spálňu. "V procese riešenia dispozície sme sa však rozhodli tento priestor ponechať dennej časti, keďže ide o najsvetlejší priestor s prístupom na balkón," približuje prvotné uvažovanie o novej dispozícii jedna z autoriek interiéru, Kristína Tomanová.
V mierne neštandardnom priestore so vstupom do hlavnej kúpeľne tak získala svoj nový domov otvorená kuchyňa s obývačkou.
Najviac sa búracie práce dotkli priestoru pri vstupe. Tam, kde kedysi bola kuchyňa so špajzou, sa dnes nachádza detská izba so šatníkom, vedľa presne uprostred dispozície spálňa.
Pri uvažovaní nad novou dispozíciou bolo prioritou architektiek, aby vyšli v ústrety majiteľom a predložili im koncept funkčného trojizbového bytu, ktorý nepôsobí tmavo. Keďže do dispozície potrebovali zakomponovať komunikačný priestor - chodbu, nechceli, aby miestnosti ako spálňa či detská izba boli priechodné. Od začiatku pracovali s ideou, že to budú samostatné miestnosti.
Priečky z netransparentných materiálov - tehál či pórobetónu by priestor opticky nielen zmenšili, ale stmavili. Preto siahli po niečom odvážnejšom.
Kde je potrebné svetlo, dajme sklobetón
Sklobetónové tvárnice sa zvykli v architektúre využívať s obľubou v osemdesiatych rokoch. Zakomponovávali sa do častí bytu, ktoré bolo potrebné presvetliť. Z tohto dôvodu sme ich ako funkčné riešenie videli aj na fasádach priemyselných budov či schodísk.
Ich najväčšou výhodou je priepustnosť svetla, ak sa použijú umne, stanú sa v interiéri na prvý pohľad atraktívnym doplnkom. Tak ako v prípade tohto interiéru.
Architektky navrhli, aby priečka medzi chodbou a izbami bola postavená z luxferov - sklobetónových tvárnic. Priečka tiahnuca sa naprieč takmer celým bytom nielen funkčne oddeľuje chodbu a vytvára súkromie miestnostiam, ale opticky presvetľuje chodbu a pôsobí ako rafinovaný estetický prvok, obzvlášť ak sa večer v byte zasvieti.
Architektky navyše vybrali polovičný tvar sklobetónových blokov, čo im umožnilo vytvoriť oblú stenu. "Pri vstupe vznikol priestor, ktorý sme pôvodne chceli riešiť oddelením časti izby pre účely skladu," vysvetľuje Táňa Kuva.
"Nakoniec sme sklobetónovú priečku navrhli naprieč celou dispozíciou, pri vstupnej časti sme ju zaoblili. Majitelia sa do toho detailu tak zaľúbili, že ho logicky uprednostnili," vysvetľuje Táňa Kuva.
Presvetlený priestor v chodbe bol pre majiteľov dôležitý aj pre ich záľubu. Majú radi umenie, obrazy, pre ktoré tak vznikla svetlá galéria.
Čo sa naplánovať nedá
Každá renovácia spojená s odkrývaním zanedbaných či starých priestorov je spojená tak trochu s tajomstvom. Nikdy neviete, na čo pri odhaľovaní natrafíte. Obzvlášť ak ide o tak zdevastovaný byt, ako bol tento.
Na druhej strane, len odborníci so zmyslom pre estetiku dokážu odhadnúť, či to, na čo natrafia, má aj nejakú hodnotu a mohlo by sa stať atraktívnym vizuálnym prvkom v byte.
O byte
Autorky nového konceptu: Ing. arch. Kristína Tomanová, Ing. arch. Tatiana Kuva
Ateliér: diagram studio
Lokalita: Staré mesto, Bratislava
Realizácia: 2025
Plocha bytu: 82 m2
"Vedeli sme že starý podhľad skrýva betónový rebierkový strop, ale nevedeli sme, v akom bude stave. Rovno v dennej časti sme objavili zaujímavé rohové previazanie tejto konštrukcie," vysvetľuje Kristína Tomanová.
Architektkám sa páčila surovosť betónu v kombinácii s tehlami. Ich väzby boli niekde lepšie, inde horšie zachované, ale stálo za to ich priznať.
"Bol to autentický obraz priestoru, ktorý sa rekonštruoval, preto sme majiteľom navrhli, že ho tam priznáme. Neprotestovali," spokojne konštatuje Táňa Kuva.
Priznaná betónová konštrukcia, kde sa betón stretáva s tehlovými väzbami, je okrem sklobetónových tvárnic charakteristickým prvkom v byte.
Farby a cit pre starý nábytok
Architektky si napriek náročnej rekonštrukcii prácu s majiteľmi pochvaľujú.
"Sme rady, že sme sa stretli u majiteľov s rovnakou filozofiou, akú máme aj my," hovorí Táňa Kuva. "Dbáme, aby sme pri obnove interiérov investovali najskôr do kvalitných materiálov, v druhej fáze je potom zariadenie, ktoré sa dá odniesť," vysvetľuje Kuva.
Po stavebných prácach prišlo na rad zariadenie kúpeľní, kuchyne, aj celého priestoru.
"Pre klientov bolo podstatné, aby bol priestor presvetlený a vzdušný, čomu sme prispôsobovali aj materiály a farby interiéru," hovorí Kristína Tomanová.
"Okná sa síce nezachovali, ale klienti boli ochotní investovať do kópie pôvodných. Zachovali sme ich pôvodnú maslovú farbu a k nim prispôsobovali aj farbu dverí a stolárskych výrobkov."
Ako bude vyzerať byt v súčasnosti, rozhodli majitelia pred sto rokmi. Ani o tom netušili Čítajte Žltej sekunduje v kuchyni červená. Architektky vybrali taký odtieň, aby sa obe farby komplementárne dopĺňali.
K mäkkému pocitu prispieva aj podlaha - v chodbe použili marmoleum, v spoločenskej miestnosti opravili pôvodné dubové parkety.
"Celému vzhľadu interiéru veľmi pomohol aj štýl majiteľov," prezrádza Kristína Tomanová.
Do bytu si doniesli z predošlého bývania mnoho nábytku zo sedemdesiatych - osemdesiatych rokov, ktoré podľa odborníčok, tvoria príjemný mix k modernému zariadeniu - napríklad kuchyni, či vysokým dverám.
Majitelia takto zvážili svoje možnosti a prispôsobili sa. Stále je čas v budúcnosti zariadenie vymeniť. Nateraz sa tešia z toho, akou neuveriteľnou premenou prešlo ich nové bývanie.
