Mladý architekt Zoran Trpčevski zrekonštruoval storočný byt, v ktorom bývali kedysi jeho starí rodičia a predtým aj prarodičia. Generačný priestor s dvoma izbami premenil na funkčný trojizbový, bez toho, aby ubral na komforte z bývania.
Pri úvahách o novej dispozícii zohrala dôležitú úlohu pôvodná omietka. "Ešte z detstva som si pamätal, ako sme s otcom maľovali byt starých rodičov a pod bielou vrstvou sme našli zaujímavú farebnú maľbu," spomína Trpčevski.
Práve tá sa stala pri novej tvári bytu určujúcou.
Prvé, čo architekt pri rekonštrukcii odhalil, boli pôvodné omietky, aby zistil, na akej veľkej ploche sa dajú použiť. Až potom začal uvažovať o novej dispozícii.
Príliš veľkorysý
Trojpodlažný dom bol postavený pred viac ako sto rokmi. Má dve zobytnené poschodia. Renovovaný byt sa nachádza pod podkrovím, ktoré ešte len čaká na svoju príležitosť.
Zoran Trpčevski poznal tú fázu života bytu, v ktorej žili jeho starí rodičia. Vedel, že kuchyňa, ktorá sa nachádzala vpravo od vstupných dverí, mala vlastnú komoru. Že do spálne sa vchádzalo cez obývačku a hneď vedľa vstupu často stretával čítajúceho starého otca. Mal rád túto veľkorysú verandu, do ktorej ste vkročili hneď od hlavného vstupu.
Detská izba? Tú si architekt pamätá iba z rozprávania. Postieľky pre deti starých rodičov sa nachádzali tam, kde to dovolil priestor. V obývačke alebo spálni.
Táto dispozícia ale nevyhovovala jeho modernému zmýšľaniu. Veľkorysý priestor plánoval preorganizovať tak, aby mal tri funkčne obývateľné izby. Keďže metráž bytu to dovoľovala, architekt sa nebál toho, že by sa ukrátil o komfort priestranných miestností.
Najväčšími zásahmi prešla vstupná časť bytu a zóna, kde sa nachádzala pôvodne kuchyňa s komorou. Architekt ju zmenil na pracovňu s technickou miestnosťou.
Kuchyňu umiestnil na miesto bývalej kúpeľne. No a kúpeľni vyhradil miesto "na verande".
"Do bytu sa vstupuje priamo z exteriéru. Po otvorení dvier ste sa ocitli priamo na verande. Cítil som, že potrebujem vizuálne aj funkčne odizolovať vstupný priestor od zvyšnej časti interiéru," vysvetľuje architekt.
Preto obetoval verandu a nahradil ju menšou uzavretou predsieňou. Takto vznikol nielen vizuálny filter, ale aj funkčný, ktorý zaručuje tepelnú pohodu zvyšku domu, keďže vstupné priestory sú po novom uzavreté dverami.
V tejto vstupnej časti sa nachádza aj schodisko vedúce do podkrovia, ktoré je prístupné z terasy. Tým, že je tam situovaný aj hlavný vstup, pripomína pavlač.
Pôvodné je dobré
Trpčevski považuje za veľký dar a šťastie, že veľa pôvodných prvkov bolo v dobrom stave a dali sa zachovať.
Prvým takýmto svedkom histórie je už spomínaná omietka. "Pomaly som ju zoškrabal, aby som zistil, v akom stave je pôvodný náter," vysvetľuje architekt.
Počas rekonštrukcie však musel viesť nové rozvody elektriny aj na stenách. Poradil si. Kamarát reštaurátor mu poradil, ako zrenovovať starý náter. Zoran Trpčevski si s tým poradil nakoniec sám. Stopy po vedení káblov sú majstrovsky prekryté.

Ďalšie rozvody sú ukryté pod parketami. Pôvodne bola v byte drevená podlaha z parkiet, položená do vzoru rybacej kosti. Architekt ju celú vybral, zrenovoval a položil nanovo, vybral však spôsob do väzby, kde sú jednotlivé vlysy uložené horizontálne alebo vertikálne vedľa seba s presahom.
Podobným postupom prešli aj kachľové pece. Jedna sa nachádza v obývačke, druhá v pracovni. Renovácia pomohla a urobila z nich nielen dekoratívny a estetický prvok interiéru, ale aj funkčný, čo pomáha najmä počas chladnejších dní.
"Počas zimy dokážem kachľami vykúriť celý interiér," pochvaľuje si architekt. Používa najmä tie v obývačke. "Tepelná pohoda a sálajúce teplo kachieľ sú úplne iné, ako pri štandardnom vykurovacom telese, ako je radiátor alebo kozub," konštatuje Zoran Trpčevski.
V kúpeľni a novej kuchyni zostala storočná podlaha. Mnohí by si možno priali, aby mohli mať v byte nestarnúce terrazzo.
O byte
Autor: Ing. arch. Zoran Trpčevski
Štúdio: RAN
Lokalita: Košice
Realizácia: 2022
Plocha bytu: 78 m²
"Dozvedel som sa, že v čase, keď sa staval tento dom, pôsobili v Košiciach tri talianske firmy, ktoré vedeli zhotoviť takúto podlahu. Aj moju podlahu zhotovila jedna z nich," usmieva sa architekt. Pri rekonštrukcii však potreboval jej časť zrenovovať. Podarilo sa to s pomocou tamojších majstrov.
Architekt zachoval aj pôvodnú veľkosť dvojkrídlových dverí.
Kontrastné, a predsa harmonické
Dve najväčšie obytné miestnosti sú obývacia izba a spálňa. Obe sú priechodné. Jedna je modrá, druhá ružová. Nábytok, ktorým ich architekt vybavil, je zväčša vytvorený na mieru. Použil však jemné prírodné tóny, doplnkovo čiernu.
Podľa architekta celý interiér ladí v jednej harmónii, aj napriek výraznejším odtieňom - okrem ružovej a modrej vybral pre kúpeľňu fľaškovo zelenú.
Ak by mal však povedať, čo ho najviac na celej rekonštrukcii nadchýna, okrem presvetlenia a logickejšieho usporiadania dispozície v úvode bytu, okamžite reaguje, že je to veľkorysý priestor spálne a obývačky.
"Každá izba má naprieč päť metrov. Obe spájajú pôvodné dvojkrídlové dvere, ktoré nikdy nezatváram," hovorí majiteľ bytu a architekt v jednej osobe.
"Predstavte si, že ležíte v posteli alebo sedíte na sedačke v obývačke a vnímate ten veľkolepý priestor. Desať metrov nie je zďaleka málo. Naopak dosť na to, aby ste si dokázali uvedomiť rozľahlosť priestoru. Mnohé súčasné interiéry sa takýmto luxusom pochváliť nemôžu," uzatvára náš rozhovor Zoran Trpčevski.