Domy s príbehom majú zvláštne čaro, najmä ak na ich konci stoja spokojní obyvatelia. Príbeh domu, ktorý vám predstavujeme, písal architekt Jan Žaloudek spolu s manželkou Jolantou Trojakovou, ktorá je historičkou umenia a spisovateľkou.
Obaja hľadali v okolí Prahy miesto s históriou, kde by mohli neobmedzene tvoriť, ale aj oddychovať. Nájsť nehnuteľnosť s potenciálom sa snažili dosť dlhý čas, no keďže sa nedarilo, pátrania sa vzdali.
„Zrazu však prišiel kolega, ktorý mi povedal, že pre mňa niečo našiel,“ spomína Jan Žaloudek. Keďže architekt vedel, že kamarát pozná jeho vkus a cítenie, vybrali sa s manželkou ponúkanú parcelu so stavbou pozrieť.
V tomto prípade je „nehnuteľnosť“ silné slovo. Uprostred pozemku v záhrade, ktorá kedysi patrila k zámku, stála schátraná baroková stodola. Manželia okamžite vedeli, že našli to, čo hľadali.
Ešte v ten deň zložili zálohu a stali sa majiteľmi novej nehnuteľnosti. Zároveň stáli na začiatku nového príbehu, ktorý má svoje nádherné zákutia, v závislosti od toho, v ktorej časti príbehu alebo domu sa práve nachádzate.
Keď chýbajúca tehla neprekáža
Jan Žaloudek od začiatku vedel, že to, čo bude navrhovať, by malo fungovať nielen ako moderný dom, ale výrazovo by malo zapadať do kontextu blízkeho okolia a krajiny. Nechcel, aby stavba zatienila zámok, zároveň chcel, aby vychádzala z tvaroslovia miestnych hospodárskych budov. Rozpadnutá stodola bola totiž súčasťou hospodárskeho dvora susediaceho zámku.
Preto má nový dom tvar jednoduchej stavby so sedlovou strechou. Napriek svojmu minimalistickému tvaru je výnimočný.
„V minulosti sa na zvýšenie priepustnosti svetla a vzduchu do stavby využívali otvory. Vytvorili sa jednoducho tak, že sa pri murovaní vynechala tehla,“ vysvetľuje Jan Žaloudek. „Nielenže sme sa inšpirovali týmto prvkom, my sme sa ho rozhodli povýšiť,“ usmieva sa architekt.
Kým v minulosti sa takýchto dier vytvorilo pár, pri tomto dome ich vzniklo v murive niekoľko stoviek. Pravidelné, okrúhle otvory sú typickou črtou stavby zvonku. Sú použité nielen na murive, ale aj na drevených clonách.
Ak sa v interiéri večer zasvieti, dom začne doslova žiariť. V lete drevené clony fungujú zasa ako slnolamy, chrániace interiér pred preslnením. Perforácia zároveň vytvára v interiéri efektnú hru svetla a tieňa.
Dom stojí uprostred záhrady, jeho viditeľnosť podčiarkuje to, že je na miernom kopci a tiež aj čistá biela štuková omietka.
Inšpirácia barokom a sakrálnymi motívmi
Stavba prekvapí aj v interiéri. Je vidieť, že sa architekt pohral s riešením priestoru tak, aby na pohľad pôsobil veľkoryso a vznešene.
„Inšpirácia prišla opäť z neďalekého zámku,“ hovorí Jan Žaloudek. Sakrálne motívy viedli k navrhnutiu veľkorysého, klenutého, sedemmetrového stropu v hlavnej spoločenskej miestnosti. Priestor zdobí aj výrazný okrúhly otvor, ktorý perforovaným dekorom pripomína efekt vitráží v chrámoch.
Sakrálne motívy vnímame aj v kuchyni. Keď sme Janovi Žaloudkovi povedali, že kuchyňa pripomína oltár, len sa pousmial.
„Nie ste vo svojich úvahách ďaleko. Zámerne sme ju navrhli ako priestor, ktorý môže tento pocit vzbudzovať. Tento pocit umocňuje aj drevené zariadenie na mieru, usporiadané v oblej nike, a ostrovček z indickej žuly, ktorý je stredobodom kuchynských denných rituálov.“
Všadeprítomné oblé niky a otvory do stien pochádzajú z inšpirácie barokom a znásobujú pocit výnimočného priestoru.
Pri istej dávke predstavivosti sa môže zdať, že sa zvonka pozeráte na modernú kaplnku.
O dome:
Autor: MgA. Jan Žaloudek
Lokalita: Kamenná Lhota pri Borotíne
Realizácia: 2025
Plocha domu: 159 m²
Moderný život v podzámku
Napriek inšpiráciám z histórie je interiér riešený moderne a maximálne funkčne. Na prízemí sa nachádza okrem spoločenskej zóny a kuchyne spálňa, hygienické zázemie a technická miestnosť.
Architekt sa snažil, aby každá izba bola čo najviac prepojená s exteriérom. Zo spálne sa tak napríklad dá pozerať na vychádzajúce slnko.
Poschodie je riešené ako samostatné bývanie, menší apartmán s ateliérom. Majitelia totiž využívajú dom na občasné bývanie s možnosťou prenajímania. Aj preto sa snažili o čo najväčší používateľský komfort – vykurovanie je podlahové s čerpadlom, nosné murivo je zateplené, preto sa stavba charakterizuje ako nízkoenergetická. Domáci majú vlastnú studňu a čističku vody.
Umenie ako súčasť bývania
Navrhnutý dom je už svojím spôsobom umelecká stavba. V tejto línii je zariadený aj interiér. Je vidieť, že umenie hrá v živote domácich dôležitú rolu. Umelecké diela nájdete v celom interiéri: nájdete tu rôzne sochárske objekty, obrazy, ale aj zariadenie navrhnuté ako umelecké predmety.
Všadeprítomné umenie však nepôsobí ako galéria, je príjemnou dekoráciou sofistikovaného interiéru.
„Vedeli sme, že na stene v obývacej hale chceme atraktívny textilný prvok. Natrafili sme na koberec, ktorý je vyrábaný v Indii s novozélandskej vlny. Presne vystihoval to, čo sme si predstavovali,“ vysvetľuje architekt.
Indické dekoratívne prvky nie sú v interiéri náhodou. Nevyhnutnou súčasťou života Jolanty Trojakovej je totiž joga. Rada cvičí, medituje a má svoje pravidelné rituály. Majitelia majú blízko k východným kultúram.
A to bola aj úloha manžela architekta Jana Žaloudka: navrhnúť dom, ktorý by odrážal ich život. Ponúkol by im priestor, kde sa dá relaxovať, povznášal by ich náladu, ale bol by aj zdrojom inšpirácie a kreativity. Zároveň by bol otvorený smerom k exteriéru alebo prichádzajúcim návštevám, no po uzavretí by zabezpečil dostatok súkromia a priestoru na regeneráciu.
„Bolo zvláštne tvoriť dom pre seba,“ smeje sa architekt. „Zistil som, že najnáročnejším na celej tvorbe boli nároky klienta, teda seba samého.“
Našťastie, táto etapa je dávno preč. Pred majiteľmi je už len úvaha, či sa do domu nepresťahujú navždy.
