Mladý pár sa chcel inšpirovať škandinávskym štýlom, architektka im ponúkla aj japonský minimalizmus

Mladá rodina z centra Brna potrebovala nový domov, ktorý im ponúkne priestor na upokojenie a harmóniu.

Architektka Kateřina Horych hneď pochopila, že inklinujú k severskému štýlu, ktorý nachádza podnety v prírodných materiáloch a jemných farebných tónoch.

Páčil sa im funkčný, na pohľad uprataný priestor s minimálnym množstvom dekoratívnych prvkov. Ale nadchli sa aj surovým betónom, ktorý videli ešte na rozostavanej stavbe. Neprekážali im ani výraznejšie kontrasty v podobe kombinácie čiernej a svetlých prírodných tónov.

„Rozlúčili sme sa s tým, že vymyslíme niečo, čo najviac zodpovedá inšpiráciám, ktoré sme si spoločne pozerali,“ spomína Kateřina Horych na začiatky spolupráce s mladou rodinou.

Jasné predstavy doviedli architektku k štýlu japandi, ktorý je zmesou severskej estetiky a japonského minimalizmu.

Interiér v štýle japandi je navrhnutý pre mladú rodinu s jedným dieťaťom. (zdroj: Ing. arch. Jan Martinek)

Drevo a kameň

„Severský štýl má prírodnejší charakter – používa béžové tóny vrátane sivej, zelenej a modrej. Volia sa materiály podčiarkujúce útulnosť a mäkkosť ako napríklad drevo, koža, vlna či textil,“ vysvetľuje autorka interiéru.

Keďže v Škandinávii nie je dostatok prirodzeného svetla, interiér je prevažne biely s dostatkom kvalitného osvetlenia.

Svojou jednoduchosťou má blízko k japonskému minimalizmu, ktorý tiež využíva prírodné materiály, okrem dreva aj kameň. Z farebnej palety sú preň typické tak tlmené nevýrazné tóny vrátane bielej, ktoré sa používajú v kontraste s čiernou.

Spojením oboch štýlov vznikol japandi, ktorý sa v zahraničí teší minimálne takej obľube ako japonský či severský minimalizmus.

Stal aj vzorom pri zariaďovaní nového rodinného domu v menšej obci neďaleko Brna.

Interiér inšpirovaný štýlom japandi (22 fotografií)

Architektku zavolali v poslednej chvíli

Manželia investovali do developerského projektu, architektonický návrh nevznikal na mieru požiadavkám majiteľov. Pri zariaďovaní interiéru si však povedali, že si na pomoc vezmú odborníka, ktorý im prispôsobí interiér ich požiadavkám.

„Ozvali sa v pravý čas. Na stavbe práve osádzali okná a plánovali sa pustiť do vnútorných rozvodov,“ hovorí Kateřina Horych.

Bolo to práve v čase, keď architekti mohli zasiahnuť do dispozície a všetky prípravy v interiéri sa už diali v koordinácii s architektonickým štúdiom. Doladili sa siete, rozvody, rozmiestnenie sanity aj výber podláh.

Architekti začali s izbami na prízemí, kde sa okrem kúpeľne a pracovne nachádza otvorená spoločenská zóna s kuchyňou, jedálňou a obývačkovým sedením.

„Dalo sa očakávať, ako budú umiestnené jednotlivé zóny, to ale neznamenalo, že sa nebudeme hrať s viacerými variantmi umiestnenia kuchyne,“ smeje sa architektka. Takto najskôr vyhradili priestor pre jedáleň bližšie k vstupu a kuchyňu bližšie k obývačke. Neskôr sa však rozhodli kuchyňu s jedálňou prehodiť.

V obývačkovej časti mal byť pôvodne kozub umiestnený oproti sedačke. Menší priestor rozhodol, že kozubu nakoniec našli nové miesto.

„Našou ideou bolo začleniť kozub do jednej línie s televízorom. Problém bol, že by bol príliš blízko vedľa elektronického zariadenia,“ vysvetľuje Horychová. Museli by posunúť aj televízor, to by už nebolo v centre zorného uhla.

Z pôvodnej myšlienky zostal len kovový úložný priestor, ktorý sa dnes využíva na umiestnenie dreva.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Lúka v obývačke, les v interiéri. Dizajnérka preniesla okolitú prírodu do bytu Čítajte 

Harmónia, striedmosť, prírodné tóny

Klienti od začiatku upozorňovali, že majú radi priestor, ktorý nie je zbytočne zaťažený nábytkom.

„Japandi trend vychádza z minimalizmu, preto sme vyberali to najnevyhnutnejšie zariadenie,“ hovorí autorka interiéru.

Najviac práce bolo s vyladením kuchynskej zostavy. Tá pôsobí veľmi elegantne aj preto, že kuchynské skrinky ukryli za veľkoformátové dvere. Za nimi sa nachádzajú skrinky s veľkorysými úložnými priestormi.

„Už pri prvej návšteve klienti prezradili, že by si radi ponechali surový pohľadový strop z betónu,“ hovorí architektka. „Preto sme v interiéri použili čo najviac drevených plôch na zjemnenie.“

Podobný efekt má biela liata podlaha z polyuretánu. Má aj praktickú výhodu - keďže nemá škáry, lepšie sa udržiava.

Aby nebolo dreva v interiéri príliš veľa, architekti ho skombinovali s veľkometrážnym umelým kameňom s imitáciou mramoru. „Zámerne sme vybrali čo najväčší formát, aby čo najviac vynikla štruktúra vzoru,“ prezrádza Horychová.

Keď lamely neplnia iba estetickú úlohu

Poznávacím znakom interiéru sú aj lamely, ktoré majú niekoľko funkcií, nie iba estetickú.

Sú protiváhou k hladkým dreveným plochám, čím zlepšujú akustiku. Tým, že členia priestor, zvuk v interiéri sa šíri tlmenejšie.

V kuchyni maskujú vzuchotechniku a aj členia jednotlivé zóny v otvorenom priestore.

Architektka upozorňuje ešte na jednu vychytávku. Osvetlenie inštalovali na čiernu subtílnu konštrukciu.

„Ak by sa v budúcnosti rozhodli majitelia zmeniť umiestnenie osvetlenia, vďaka kovovej lište to pokojne môžu urobiť,“ vysvetľuje odborníčka dôvody svojho výberu.

Neskoršie umiestnenie osvetlenia na betónový strop nie je také jednoduché, pretože vedenie kabeláže by muselo byť povrchové, s priznanými drôtmi ťahanými po strope. Existuje možnosť zasekania káblov, ale tým by sa narušil efektný a čistý betónový povrch.

„Kovová konštrukcia prináša určitú mieru variability,“ dodáva Horychová.

Interiér na prízemí je dnes takmer dokončený. Chýbajú závesy, ktoré sú momentálne v procese výberu. Rodinu čaká aj zariadenie poschodia. „Aj to sme navrhli, ale majitelia sa k jeho definitívnemu dokončeniu dostávajú postupne,“ vysvetľuje architektka.

Už teraz je zrejmé, že sa bude niesť v identickom štýle ako spoločenská zóna na prízemí.