Architekti premenili starú murovanú stodolu na moderné bývanie

České mestečko Dobříš neďaleko Prahy poznala mladá rodina z návštev svojej babičky. Keď sa vedľa pozemku starej mamy objavil ďalší na predaj, mladý pár neváhal. Bonusom bola pre nich aj stará murovaná stodola, ktorá stála uprostred parcely.

Manželia snívali, že stavbu zo začiatku dvadsiateho storočia dokážu zachrániť a zároveň pretvoriť na moderné bývanie. Tešili sa, že po nasťahovaní to budú mať cez zelený trávnik k starej mame len na skok.

Ako ochrániť drahokam

Renovácia starej murovanej stodoly si vyžadovala odborné oko architektov. "Máme skúsenosti s podobnými typmi prestavieb, pretože pôsobíme v oblasti, kde je podobných stodôl veľa," vysvetľuje Michael Karnet z ateliéru Karnet architekti.

Keďže architekti už niekoľko podobných stavieb renovovali, poznali výhody, ale aj nástrahy pôvodných murovaných usadlostí. "Staré stavby nie sú pripravené na to, aby tam bola izolácia, prípadne podlahové vykurovanie," vysvetľuje Michael Karnet, autor nového konceptu. Vyžaduje si to okrem potrebných znalostí aj precíznu a dôslednú prácu.

"Preto sme nechceli starú stodolu vystavovať ďalšiemu riziku. Napríklad, že by robotníci zle urobili svoju prácu, čo by sa odzrkadlilo na kvalite renovácie."

Riziko predstavovali aj dodatočné úpravy pôvodných stien. "Starú stavbu sme vnímali ako cenný drahokam, preto sme z neho chceli zachovať čo najviac," vysvetľuje architekt.

Rekonštrukcia starej stodoly na moderný dom (29 fotografií)

Dom v dome

Tieto úvahy doviedli architektov k netradičnej myšlienke - že starú murovanú stavbu zachovajú ako skelet, do ktorého umiestnia úplne nový rodinný dom.

Do existujúceho murovaného torza zakreslili obvody nového domu. "Boli sme si vedomí, že pri tomto návrhu budeme musieť zmenšiť plochu rodinného domu," vysvetľuje architekt.

Novostavba je v porovnaní so starou murovanou stavbou po obvode menšia o pol až dva metre. Stále je však dostatočne veľká na komfortné bývanie.

Medzi novými a starými múrmi je úzka chodbička, ktorá lemuje celú novostavbu a dá sa obísť dookola. "Dovoľuje suchou nohou prejsť od auta až na terasu," vníma výhody Karnet.

Architekti týmto netradičným riešením z vizuálneho hľadiska dosiahli to, že zvonka má stavba murované obvodové múry, za nimi sa skrýva nová drevostavba.

Predstavte si však situáciu, že do seba vložíte dve škatule, ktoré ešte prikryjete prikrývkou. Logicky architekti museli vyriešiť ďalší problém - ako čo najviac presvetliť vnútorný obývateľný objekt.

Stará stodoly mali obrovské vstupné otvory s klenbami pre vstup vozov. Architekti vstupy zachovali, vytvorili krytý tak krytý priestor. Pohľad do predsiene.Po bokoch sú osvetlené medzery medzi novou drevostavbou a pôvodnou stodolou. (zdroj: Petr Polák)

Čarovanie so strechou a svetlom

Doviesť svetlo cez strechu a veľkorozmerné okná sa zdalo jednoduché riešenie. Nie však v prípade, že ide o staré obvodové múry, v ktorých sa ukrýva ešte jedna stavba.

Umiestniť do obvodových múrov veľkorozmerné okná je štandard. Čakala ich náročnejšia úloha.

Architekti prestrešenie museli navrhnúť tak, aby voda z odkvapov nedopadala priamo na staré múry. Zároveň museli brať do úvahy zaťaženie a nemohli narušiť statiku pôvodnej stavby.

Dostatočný prívod svetla potrebovali navrhnúť tak, aby presvetlili miestnosti na hornom podlaží. To všetko pri zachovaní pôvodnej výšky stavby. "Ak by sme presiahli výšku stodoly, hrozilo, že by sa úplne rozpadla," konštatuje architekt.

Navrhli klasickú sedlovú strechu s veľkým presahom siahajúcim aj ponad pôvodné múry. V časti, kde sa nachádzajú spálne, do strechy zakomponovali vikiere s oknami. Vikiere a strechu prepája širší parapet. Väčšia časť nosnosti je sústredená na novej vnútornej drevostavbe.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Lúka v obývačke, les v interiéri. Dizajnérka preniesla okolitú prírodu do bytu Čítajte 

Nové prestrešenie zaujme aj iným detailom. Z jednej časti ho tvorí iba oporná konštrukcia. Tento priestor rodina využíva ako terasu, majiteľka tu cvičí jogu a tiež je z neho pekný výhľad do okolia.

"Chceli sme zachovať pôvodnú hmotu stavby a majiteľom poskytnúť ďalší priestor na spríjemnenie bývania," vysvetľuje Michael Karnet. Nepotrebovali však ďalšie izby, nechceli ani zvyšovať cenu stavebných nákladov, preto sa rozhodli navrhnúť terasu. Konštrukcia je len pripomienkou pôvodnej strechy.

Terasa pod konštrukciou poskytuje domácim pekný výhľad do okolia. Konštrukcia naznačuje pôvodnú hmotu stodoly. (zdroj: Petr Polák)

Netradičný vstup do domu

To, že ide o renováciu staršej usadlosti, napovedá okrem pôvodných obvodových múrov aj tvar stavby - najmä dva obrovské klenuté otvory. V minulosti to bol priestor, kde sa pristavili vozy s nákladom sena, dnes v jednom z nich môže zaparkovať auto či bicykel, pri tom druhom môžete príjemne posedieť na terase.

Jeden klenbový oblúk slúži ako hlavný vstup do domu. Ak sa majitelia dovezú dovnútra pozemku, zaparkujú pod klenbovým oblúkom a suchou nohou vstupujú priamo do domu.

Obdĺžníkový tvar pôvodnej stodoly definoval dispozíciu novej stavby. "Keby sme navrhovali novostavbu, nikdy by sme nešli do takýchto úzkych rozmerov. Mali sme pred sebou dlhý úzky obdĺžnik a od začiatku sme tušili, že naň vieme zmestiť spoločenské časti a ostatné súkromie umiestníme na poschodie," hovorí architekt.

Odborníci šli na hranu aj v prípade zachovania kontinuálne otvoreného priestoru v spoločenskej časti na prízemí. "Nepoužili sme tu žiadnu nosnú priečku, podarilo sa nám to navrhnúť tak, že nosným prvkom sú obvodové steny drevostavby," pochvaľuje si riešenie autor konceptu.

Dve záhrady a prepojenie generácií

Stodola je umiestnená na pozemku tak, že ho rozdeľuje na dve časti. Ponúka tak rôzne možnosti, čo sa týka úpravy zelene, ale aj využitia priestoru z pohľadu dopadajúceho svetla. Príjazd do domu je zo západnej časti. Kým v jednej časti pozemku si na terase vychutnávajú ranné slnečné lúče domu, na druhej strane ich poobede čaká popoludňajšie slnko.

Pre architektov bolo toto zadanie výnimočné nielen v tom, že dokázali "iným spôsobom" zachrániť pôvodnú stavbu a prepojiť ju s potrebami súčasného bývania.

"Bavilo nás navrhovať rodinný dom, ktorý spája minulosť nielen zachovaním starej usadlosti, ale nadväzuje na rodinné tradície a je v kontakte so staršími ešte žijúcimi generáciami. Dávalo nám to dokonca väčší zmysel, ako keby si majitelia len našli pozemok niekde za Prahou, postavili tam nový dom a neboli by v kontakte s prarodičmi," uzatvára architekt.

Zachované kamenné murivo pôvodnej stavby je z roku 1912. Architekti ho ošetrili tak, aby vydržalo ďalšie desaťročia. (zdroj: Petr Polák)