Z klasického domu z deväťdesiatych rokov architekti vytvorili moderné bývanie

Manželia zdedili po rodičoch rodinný dom, ktorý sa nachádzal v malej dedinke Čestlice neďaleko Prahy. Z vizuálneho hľadiska vôbec nevyhovoval ich predstavám o atraktívnom rodinnom dome.

"Keď k nám prišli prvýkrát, bolo nám jasné, že ich predstavy o bývaní zďaleka obchádzajú to, v čom bývajú," smeje sa architekt Pavel Zezula z architektonického štúdia Ti architekti.

Rekonštrukcia domu z deväťdesiatych rokov (15 fotografií)

Na architektov mali zásadnú požiadavku - rodinný dom z deväťdesiatych rokov chceli zbúrať a navrhnúť úplne nový.

"Keď sme sa ich pýtali na to, ako by chceli, aby ich nový dom vyzeral, hovorili, že sú 'zaľúbení' do modernistickej architektúry zo začiatku 20. storočia," spomína na stretnutie s investormi Zezula.

Manželia nečakali, že sa architekti tak veľmi priblížia ich predstave.

Využiť, čo sa dá

Architekti sa pri tvorbe bývania museli zmestiť do sumy 190-tisíc eur, čo na také veľké stavebné zásahy nie je veľkorysý rozpočet.

Aj to bolo sčasti popudom k tomu, aby sa začali zamýšľať nad tým, ako zachovať aspoň časť stavby. Jej základy síce esteticky nevyhovovali, ale v jadre to bola zdravá budova. Bonusom bolo aj to, že dom bol podpivničený, čo predstavovalo ďalšie priestory.

"Ak by sme sa dnes pozreli na prvú skicu, zistili by sme, že je takmer identická s realitou," hovorí Zezula.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Malý priestor pod strechou vraj využívala tajná služba. Dizajnér ho premenil na odvážne bývanie Čítajte 

Prvou viditeľnou zmenou je, že architekti uprednostnili prízemnú stavbu. Podkrovie pôvodného domu odstránili, zachovali prvé nadzemné podlažie a podpivničené priestory. Aby získali ďalší obytný priestor, stavbu viac predĺžili do záhrady.

Obeťou zmien sa stala samostatne stojaca garáž. V novom projekte bola začlenená do stavby.

"Pri navrhovaní rodinného domu sme sa snažili zachovať čo najviac z toho pôvodného. Nezbúrali sme preto obvodové múry, dispozíciu sme vymysleli tak, aby sme mohli čiastočne využiť aj niektoré okenné otvory," vysvetľuje architekt.

Eleganciu poskytla biela, šmrnc drážkovaná omietka

Nová stavba zaberala väčšiu časť pozemku. Architekti sa snažili, aby spoločenské časti - obývačku a kuchyňu, otvorili viac do súkromia záhrady preč od ulice. Vstupné priestory sa nachádzajú na opačnej strane, čo v tomto prípade znamená severne.

Hmotu stavby tvoria do seba včlenené kubistické útvary. Aby obe časti nepôsobili príliš stroho, architekti ich aj v nadväznosti na princípy modernistického štýlu v niektorých častiach zaoblili.

Eleganciu stavby podporili jasnou bielou omietkou.

"Hľadali sme nejaké riešenie, ktoré by domu dodalo zvonka nejaký šmrnc. Nechceli sme kompaktnú hmotu stavby rozbíjať obkladom ani použiť inú farbu," vysvetľuje jeden z autorov nového konceptu Pavel Zezula.

Správnym riešením sa stala drážkovaná omietka. Architekti ju navrhli len na niektorú časť fasády, aby jej nebolo príliš veľa.

Nechceli riskovať, že prídu o príjemnú harmóniu, ktorá vyžaruje z exteriéru stavby.

Najviac ich potrápil nerovný terén

Keď sa v ateliéri pozrú spätne do čias, keď kreslili prvé skice, zhodnú sa, že celý návrh prebiehal ľahko. Dlhšie sa zdržali len pri úpravne mierne svahovitého terénu.

"Pozemok bol mierne svahovitý a my sme chceli úrovňové rozdiely čo najviac minimalizovať, aby sme vytvorili bezbariérový prístup. Ideálne by pre nás bolo mať obe časti stavby - starú aj prístavbu - v jednej úrovni. Vopred sme vedeli, že sa nám to nepodarí," konštatuje Pavol Zezula.

Za malú výhru považujú, že spoločenskú časť od súkromnej zóny oddeľuje iba sedem schodíkov s nízkym vstupom.

V interiéri použili pôvodný nábytok

Ak by sme mali definovať dispozíciu, použili by sme výraz praktická. Do novej prístavby zakomponovali otvorenú kuchyňu s jedálňou a obývačkou. Priestrannosť opticky zväčšili obrovským presklenením s priamym a bezbariérovým vstupom do záhrady.

Prechádzajúc úzkou chodbou popri hygienickom zázemí sa dostanete do pôvodnej časti stavby, kde sa nachádzajú spálňa rodičov so šatníkom, detská izba a hosťovská.

Výhodou rodinného domu boli podpivničené priestory. Tu sa okrem technologického zázemia našlo aj miesto pre hobby pána domu. Architekti však do tejto časti príliš nezasahovali, nevideli dôvod.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Architekti zabudli na stereotypy a navrhli moderný obytný dom s plechovou fasádou Čítajte 

Svoju pozornosť radšej sústredili na dotiahnutie interiéru. Logicky chceli, aby modernistický koncept pokračoval aj v interiéri.

Siahli po tom, čo má súčasná architektúra rada - napríklad po liatej podlahe a pohľadovom betóne na strope. Materiály dopĺňa drevo či už na nábytku, alebo na niektorých častiach podlahy - napríklad na schodoch a v chodbe súkromnej časti domu.

Efektným kontrastom a zároveň príjemným akcentom sú na mieru zhotovené dvere do chodby a do podzemnej časti domu z tmavých oceľových profilov vyplnených transparentným sklom.

Pri návrhu interiéru architekti dokonca uvítali, že mohli použiť aj pôvodný nábytok. Obzvlášť sa im páčili jedálenské stoličky. Ich retro vzhľad vôbec neprekážal, naopak, ladil so zvyškom priestoru.

Napriek kompromisom spokojnosť

Pavla Zezulu pri tomto projekte najviac potešilo ocenenie od majiteľov: "Čakali, že im prinesieme nejaký návrh modernej stavby v tvare kocky. Ale nečakali, že sa tak veľmi priblížime k ich obľúbenému architektonickému štýlu."

Je však rád, že napriek kompromisom, ktoré museli urobiť, sa táto stavba podarila a majiteľom okrem estetickej hodnoty prináša aj spokojnosť s jej využívaním.

Architekt má na mysli predovšetkým záhradu. Stavba dnes zaberá omnoho viac priestoru, zelená plocha sa zmenšila. Ak by stavbu stavali od základov nanovo, určite by prišli s riešením, ktoré by ponechalo viac zelene.

Zdá sa, že ide len o zbytočnú sebakritiku, pretože majiteľom viac zelenej plochy vôbec nechýba.