Malý priestor pod strechou vraj využívala tajná služba. Dizajnér ho premenil na odvážne bývanie

O starších domoch sa niekedy hovorí, že by v nich vedeli steny rozprávať. Platí to aj pre neveľký byt pod strechou historického bytového domu v Bratislave, ktorý bol kedysi postavený na účely poisťovne.

Okrem kancelárií sa v ňom nachádzali aj bytové jednotky pre zamestnancov.

"Predpokladám, že priestory zrenovovaného bytu využívali ako zasadačku," domnieva sa architekt s dušou dizajnéra Alan Prekop, ktorý dostal od klienta zaujímavé zadanie. Pretvoriť dlho nevyužívaný maličký priestor pod strechou.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Architekt Prekop: Spálňa by mala mať vlastnú kúpeľňu. Páči sa mi predstava, že sú partneri pred sebou nahí Čítajte 

Netradičný bol nielen priestor s veľkosťou 46 štvorcových metrov, ktorý tvorila jedna väčšia izba s príslušenstvom, ale najmä výrazné okrúhle okno s kotvou, ktoré bolo vyhlásené za chránenú kultúrnu pamiatku.

"O byte koluje medzi susedmi aj taká historka, že práve toto okno s kotvou využívala v päťdesiatych a šesťdesiatych rokoch tajná služba na sledovanie diania v prístave. Samozrejme, okno ani priestor za nič nemôžu," zamyslene dodáva architekt.

Alan Prekop tvrdí, že napriek neštandardnej miestnosti, v ktorej chýbala napríklad kuchyňa, pomerne rýchlo vedel, ako prispôsobiť starý, dvadsať rokov nevyužívaný priestor na plnohodnotné bývanie pre mladého človeka.

A že to nebude niečo bežné, vedel pravdepodobne klient, ktorý sa už predtým s jeho prácou zoznámil.

Prekop je známy odvážnymi návrhmi, jeho videnie priestoru ďaleko prekračuje bežné a zaužívané štandardy bývania. Je originálny, svojský aj prekvapivý.

Presne taký je aj interiér, ktorý si pracovne pomenoval Kotva.

Byt Kotva od dizajnéra a architekta Alana Prekopa (17 fotografií)

Zvíťazila nostalgia

Ako sa človek dostane k dlhodobo nevyužívanému priestoru v lukratívnej časti Bratislavy? Znie to príliš banálne, ale tak, že ho objaví v ponuke realitnej kancelárie.

"Klient sa okamžite inzerátom nadchol aj preto, že ho s domom spájali príjemné spomienky. Chodieval tam navštevovať svoju babku," prezrádza Prekop.

Priestor bol zničený, parkety vyduté, štvorcových metrov bolo málo a chýbalo miesto pre kuchyňu. Ale nostalgia, lukratívna poloha domu, krásny výhľad na Dunaj a prístup na terasu zvíťazili.

"Keď som prvýkrát vstúpil do priestoru, snažil som sa hľadať najmä jeho pozitíva," vysvetľuje architekt. "Vnímal som dostatok prirodzeného svetla, okrúhle okno, ktoré sa pre mňa stalo vizuálne zaujímavým," vymenúva Prekop. V predstavách si postupne poskladal nový interiér.

Inšpirácia Japonskom

V šesťdesiatych a začiatkom sedemdesiatych rokov v Japonsku vzniklo architektonické hnutie metabolizmus. Jeho predstaviteľom sa nepáčilo, že japonská architektúra je príliš statická a nereaguje na prudký rozvoj a preľudnenie miest.

Priestor povýšili na niečo, čo sa neustále mení, a myšlienku pretavili aj do vnímania koncepcie v architektúre. Dôraz kládli na stálu zmenu kompozície priestoru, ktorá sa prispôsobuje jeho aktuálnej funkcii.

Podobný koncept pri renovácii zanedbaného priestoru využil aj Prekop.

"Páči sa mi funkčný japonský minimalizmus, od začiatku mi ho tento priestor s obrovským kruhovým oknom pripomenul," vysvetľuje.

Na metabolizme mu je blízke, že na vertikálne jadro sa ukladajú bunky, čím sa na malej ploche maximalizuje funkčnosť. Takto pristupoval aj k návrhu bytu Kotva.

Miestnosť opticky rozdelil do vertikálnych a horizontálnych zón. Vzhľadom na malé priestory v sebe hlavná obytná zóna ukrýva viacero funkcií, no minimálne dve hlavné - spaciu a spoločenskú.

"V Japonsku nemajú tradičné sedačky, sedia na zemi, čo som navrhol aj v tomto interiéri," vysvetľuje Prekop.

V strede miestnosti sa nachádza nízke ležadlo, ktoré sa podľa potreby dá vytvarovať buď ako posteľ, alebo vyklopením operadla ako sedačka, či pohodlné chaise longue (leňoška alebo pohovka, pozn. red.).

Okrem nízkeho sedenia priestoru dominuje aj oceľová konštrukcia. Pre niekoho pôsobí mohutne, pre dizajnéra je to subtílny a navyše veľmi funkčný prvok.

Viacfunkčná konštrukcia ako umelecký solitér

Nápad vytvoriť konštrukciu, ktorá pomôže zväčšiť obytný priestor, sa zrodil okamžite. Pre Prekopa bolo podstatné, aby tento prvok fungoval aj dizajnovo.

Na pomoc si zavolal kolegu Sebastiana Komáčeka, ktorý je odborník na prácu s oceľou. Spoločne vytvorili viacfunkčnú konštrukciu. V hornej časti ponúka priestor na spanie, v spodnej sa prispôsobuje potrebám majiteľa bytu. Buď je to priestor na sedenie, alebo úložný priestor.

"Niekto si možno pomyslí, že sme jednoducho spojili niekoľko okrúhlych tyčí, ale snažili sme sa premyslieť všetky detaily," odkrýva podrobnosti vzniku konštrukcie Prekop.

Okrúhle tyče majú v mieste dotyku len málo priestoru na spojenie. Podporné spojky si preto vytvorili pomocou 3D tlačiarne. Spojky zväčšujú styčnú plochu oceľových okrúhlych rúr, čím pomáhajú spevniť celú konštrukciu.

Dizajnér ich zámerne farebne odlíšil, aby na ne upozornil.

Konštrukcia alebo umelecká skulptúra svojím vzhľadom zdobí priestor, pôsobí minimalisticky a industriálne zároveň. Navyše, je vytvorená suchými spojmi, znamená to, že ak by sa majiteľ rozhodol presťahovať, môže ju demontovať a kedykoľvek presunúť na iné miesto.

Viacfunkčná oceľová konštrukcia je dominantným solitérom. Jej lesk je príjemným kontrastom k surovému pohľadovému betónu na strope. (zdroj: Nora Čaprnková)

Plastové terrazzo v kuchyni

Do hlavnej obytnej miestnosti sa vchádza popri kúpeľni a toalete cez malú chodbu. Tento priestor architekt mierne upravil, keď na úkor kúpeľne rozšíril chodbu. Umiestnil tu maličkú kuchynku, keďže majiteľ byt dennodenne využíva.

Alan Prekop rád vyhľadáva materiály, ktoré prispievajú k originalite interiéru. To, čo robí priestor výnimočným, je plastové terrazzo, ktoré je použité na podlahe aj na pracovnej doske.

Materiál vzniká tak, že sa do cementu namiesto štrkového fragmentu zalieva plast. Ten je spracovaný tak, aby sa netavil a odolal používaniu v interiéri.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Architekta presvedčila na kúpu bytu jeho manželka. Spolu ho zmenili na nepoznanie Čítajte 

"Na tom materiáli oceňujem aj to, že plast, ktorý sa využíva, je odpad zo skládok. Je to recyklovaný plast, a teda ekologický materiál," hovorí Prekop.

Z vizuálneho hľadiska prekvapí, ako pekne sa čierna farba odráža vo vyhladených plastových kúskoch.

Nič nevymýšľame, len obnovujeme

Výhodou neveľkého priestoru pod strechou sú výborné svetelné podmienky. Je otočený na juh a juhozápad, čo predpokladá dostatok prirodzeného svetla.

Dizajnér a architekt išiel ešte o krok ďalej. Myslel na svetelné podmienky v byte po zapadnutí slnka.

V spolupráci s CTRL_Space studio vytvorili osvetlenie na mieru, ktoré je v rovnakom dizajne ako oceľová skulptúra. Veľmi zjednodušenie ide o oceľové rúry, do ktorých sú vložené led svietidlá.

"Až také jednoduché to však nebolo. Oceľová rúra stráca po prerezaní pevnosť. Museli sme vyriešiť, aby zostala nielen pevná, ale aj prepúšťala dostatok svetla a splnila svoj účel," smeje sa Prekop.

V budúcnosti by v interiéri mal pribudnúť svetlík nad posteľou. Nie je to však nijaký experiment architekta.

V minulosti sa presne v tomto mieste jeden nachádzal, no počas minulých rekonštrukcií sa zastaval a zmizol.

Úlohou dizajnéra bude presvedčiť, že sa týmto stavebným zásahom chce len priblížiť k tomu pôvodnému.

Priestor, ktorý nanovo vytvoril Alan Prekop, získal úplne iný šmrnc. A je zrejmé, že jeho svojským prístupom začal tvoriť úplne iný, originálny a neopozeraný príbeh.