Zo psychológa dizajnér. Od sedenia v kancelárii k výrobe produktov. Takto by sa dal v skratke opísať príbeh, ktorý už niekoľko rokov žije český dizajnér a výrobca pier MICHAL KLAŠKA.
Po čase práce pre cestovnú spoločnosť sa rozhodol, že pôjde vlastnou cestou a bude navrhovať a vytvárať písacie perá. Niektorí kamaráti si ťukali na čelo, iní mu verili.
"Cítil som, že mi chýba tvorenie. Niečo, čo by som vytvoril vlastnými rukami. Chcel som vyrobiť nejaký hmotný produkt," hovorí idealisticky.
V tomto roku na dizajnérskej výstave v Prahe zaujal novou sériou farebných pier, ktoré vyrobil zo zubných kefiek. Chce dať ďalší život predmetu, ktorý by inak vyhodili do koša.
Tvrdí, že čas, keď sa ľudia vrátia k písaniu a kresleniu, je pred dverami.
Akí zákazníci kupujú dnes perá?
Z rozhovoru sa dozviete:
- Ako sa dostal k výrobe pier,
- kde sa inšpiroval a kde učil,
- či ovplyvňuje digitálna doba spôsob uchopenia pera,
- kto si kupuje a píše perom a ako vidí svoju budúcnosť v kontexte digitalizácie,
- prečo začal vyrábať perá zo zubných kefiek,
- ako si definuje dizajn,
- ako mu pomáha profesia psychológa, ktorú vyštudoval.
Ako ste sa v digitálnej dobe dostali k myšlienke, že budete vyrábať perá?
Dlhodobo som pracoval v kancelárii na počítači. Cítil som, že mi chýba tvorenie. Niečo, čo by som vytvoril vlastnými rukami. Chcel som vyrobiť nejaký hmotný produkt.
To bolo približne pred desiatimi rokmi. Vtedy ešte nebola úplne digitálna doba. Keď som sa v kancelárii porozhliadol, všetci písali nejakým večným perom za päť korún. Nemali k nemu nijaký vzťah, často ho strácali, perá sa povaľovali kade-tade. Doteraz, keď takéto lacné pero dopíše, skončí v koši.
Ale máte pravdu v tom, že dnes už je príležitosť na písanie perom raritné.
V tom čase ma poháňala myšlienka, že ľudia nepíšu ničím kvalitným, že v Česku nikto perá nevyrába. A vždy som rád plával proti prúdu.
Do raja surfistov išla na dovolenku, do práce sa už nevrátila. Slovenka založila módnu značku a plní si sen Čítajte Vaše prvé modely boli zväčša drevené. Urobili ste si nejaký stolársky či dizajnérsky kurz?
Spätne to hodnotím tak, že som sa mohol od niekoho niečo naučiť a ušetriť tým kopec času. No vtedy som to cítil tak, že si všetkým musím prejsť sám.
Čo ste urobili prvé?
Učil som sa pracovať najmä s kovom. Bola to skôr strojárska časť práce, ktorú som si potreboval osvojiť. A ďalej som spoznával vlastnosti ďalších materiálov, ako sú drevo, hliník, mosadz, bronz, oceľ a ich možnosti, ale aj obmedzenia.
Tri roky po večeroch, po práci, som aj v strede obývačky vyrezával. Terajšia manželka tým vtedy nebola nadšená (smeje sa). Až ma raz z obývačky vyhodila a musel som si nájsť dielňu.
Ručne vyrobené plniace pero od českého výrobcu. (zdroj: ZDROJ - KAYU)Skúšanie a hľadanie prístupov mi zabralo viac času, na druhej strane, tým, že som k tomu pristúpil ako nepopísaná tabuľa, nevnímal som žiadne obmedzenia. Keby som napríklad strojársky vedel, čo sa dá, možno by som niektoré veci neurobil, pretože by som sa bál, že to nebude fungovať.
Neznalosť mi dala slobodu, a preto som experimentoval s vecami, ktoré by možno profík dávno zavrhol.
Takto som sa často aj omylnými pokusmi dopracoval k produktu, ktorý bol určený na podnikanie.
Kedy ste si povedali, že je čas prejsť zo stružlikania v obývačke k biznisu?
Bolo to v máji 2015. Urobili sme web a ponúkli na trh prvé perá.
Začalo to okamžite fungovať?
