Domácu plaváreň prerobili na luxusný byt. Mladá rodina uprednostnila viacgeneračné bývanie

​Na konci deväťdesiatych rokov sa začali v mestách stavať aj rodinné domy s vnútornými bazénmi. ​Nešlo o masovú výstavbu, rozhodli sa pre ne tí, ktorí mali dostatok investícií aj priestoru. Majitelia bazénom vyčlenili zvyčajne prízemie.

Takáto stavba sa nachádzala aj v širšom centre Bratislavy. Rodina milovala možnosť zaplávať si a vyšantiť sa s deťmi v domácom bazéne.

Deti však postupne vyrástli a priestor zíval prázdnotou. Uvažovať nad jeho budúcnosťou začali, keď dcéra majiteľov stála pred rozhodnutím investície do vlastného bývania.

Mala pred sebou dve možnosti - buď si vziať vysokú hypotéku a kúpiť si byt, alebo investovať do rekonštrukcie podlažia s bazénom a vytvoriť si vlastné bývanie v rodičovskom dome.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Architektky dávali majiteľom bytu domáce úlohy. S predstavivosťou im pomohli aj makety Čítajte 

"Nikdy predtým sme nedostali takýto typ zadania, že by sme mali zmeniť halu s bazénom na plnohodnotné rodinné bývanie," spomína na začiatky spolupráce Andrej Olah z architektonického štúdia Grau.

Pre architektov to neznamenalo iba zrekonštruovať interiér, ale aj stavebne zasiahnuť do existujúceho domu, čo znamenalo zároveň vyššie náklady na realizáciu.

Priestor bol navyše málo presvetlený, v novom návrhu sa preto muselo prihliadať aj na nevhodnú orientáciu domu na svetové strany.

O rekonštrukcii rozhodol bazén

Pre architektonické štúdio bol najväčšou výzvou samotný priestor. Jednak bola jeho časť atypická s oblúkom a v interiéri sa nachádzal len bazén, vlastne akási diera v podlahe naprieč celým priestorom.

"Poznal som ten priestor, ale nikdy mi nenapadlo, že raz dostaneme zadanie, aby sme ho kompletne zmenili," smeje sa Andrej Olah.

"Bola to netradičná výzva, ktorá si vyžadovala nový prístup pri uvažovaní. Najprv sme si s týmto atypickým priestorom nevedeli poradiť, dlho nám trvalo, kým sme sa dostali k finálnemu konceptu," hovorí architekt.

Renovácia haly s bazénom na rodinné bývanie (12 fotografií)

Napokon prišli na skvelé riešenie, ktoré priestor povýšilo na originálnu obývaciu izbu.

Inšpirácia Amerikou

Architekti v úvahách od začiatku smerovali k zabezpečeniu väčšieho množstva svetla, preto v novom návrhu rátali s výrezom okenných konštrukcií.

"Najväčšiu dilemu pre nás predstavoval samotný bazén. Málokedy, takmer nikdy, nemáme možnosť pracovať v návrhoch so zakomponovaním rôznej výšky stropu či podlahy. Bazén nám túto príležitosť poskytol a my sme ju s radosťou využili," približuje Olah vznik návrhu.

"Vymysleli sme, že časť spoločenskej zóny zapustíme do podlahy a využijeme tak bazén. Inšpirovali sme sa americkým štýlom obývačiek, ktoré vznikali v sedemdesiatych rokoch. Koncepčne nám to tu zapadalo," hovorí Olah.

Išlo o hľadanie správnej proporcie. Či na zapustenie obývačky využijú celú bazénovú plochu, alebo len jej časť. Zvíťazila druhá možnosť. Najmä preto, že byt mal fungovať ako plnohodnotné bývanie s viacerými izbami - spálňou a detskou.

V bazéne sa dnes nachádza na mieru navrhnutá sedacia zostava a skrinky s televíziou.

Do priestoru vchádzate po štyroch schodíkoch.

"Pri sedení na sedačke sa vám naskytne nečakane príjemný pohľad, do interiéru aj do záhrady, a to z úplne inej perspektívy, ako sme bežne zvyknutí," myslí si Andrej Olah a spokojní majitelia prikyvujú.

Schodisko spája generácie

Po hale s bazénom dnes niet ani stopy. Zľahka ho možno okrem sedacej zostavy pripomína aj priznaná modrá nosná konštrukcia, ktorá v otvorenom priestore naznačuje jednotlivé zóny: vstupnú, kuchynskú, jedálenskú a obývaciu.

Obytná plocha renovovaného podlažia má príjemných sto štvorcových metrov a okrem spoločenskej zóny sa tu nachádzajú dve uzavreté miestnosti - spálňa a detská izba, kúpeľňa a toaleta aj samostatný priestor, v ktorom je ukryté technické zázemie domu.

Priestor má samostatný vstup zo záhrady. Architekti uvažovali nad tým, či ponechajú vnútorné schodisko. To prepája prvé nadzemné podlažie s rodičovským priestorom.

"Rozhodli sme sa ho nezbúrať, ale vizuálne odčleniť. Riešenie podporilo vzájomnú blízkosť viacgeneračného bývania," hovorí na základe skúseností majiteľov autor nového konceptu.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Majitelia netušili, že ich dom bude národná pamiatka. Keď ho stavali, spôsobil šok Čítajte 

Čo s oblúkom?

Okrem priznanej nosnej konštrukcie s obývačkou v zníženej úrovni je ďalším charakteristickým znakom atypická oblúkovitá časť steny. Architekti do nej sčasti zakomponovali okenné konštrukcie. Slúžia zároveň aj ako dvere do záhrady. Pre zjemnenie tejto časti interiéru navrhli záves. Po prekrytí okien dosiahnu domáci elegantnú scenériu.

To, čo na prvý pohľad nie je zrejmé, je, že v zrenovovanom interiéri sa nachádza minimum priečok. Napríklad izby oddeľuje od hlavnej obytnej zóny nábytková jaseňová stena s úložným priestorom.

Podobný motív obrovskej skrine pribudne časom pri vstupnom priestore, oddeľovať bude jedáleň.

Architekti využili na vytvorenie príjemnej svetelnej scenérie ešte jeden trik. Antikorový obklad na stenách pri kúpeľni a toalete, na ktorom sa lámu lúče svetla a sekundárne vytvárajú príjemné odrazy.

Dôvod, prečo namiesto obkladu nepoužili antikoro, je vysoko praktický - nechceli, aby majiteľka trávila čas leštením odtlačkov prstov.

Architekti splnili aj ďalšiu požiadavku - aby bol súčasťou interiéru priestranný jedálenský stôl, pri ktorom sa budú majitelia stretávať nielen s rodinou, ale aj priateľmi.

Architekti tak totálne zmenili charakter interiéru. Ten podporil aj vkus majiteľov, ktorí si vybrali obrazy súčasných slovenských maliarov Laca Terena či Katky Janečkovej. Dokonale sa hodia k priestoru.

Peniaze investované do rodinných väzieb

Vďaka novému riešeniu vzniklo komfortné bývanie pre mladú rodinu. Má síce veľkosť väčšieho bytu, avšak s možnosťou vystúpiť z ktorejkoľvek časti rekonštruovaného interiéru do záhrady.

Bonusom je bývanie s rodičmi. "Veľa rodín chce bývať samostatne a nad možnosťou pretvoriť si existujúce priestory sa vôbec nezamýšľajú. Je to škoda," konštatuje Olah.

Tvrdí, že forma bývania, ktorá ponúka samostatné bývanie dvoch generácií v jednej stavbe, je prínosná nielen z pohľadu prevádzkovania stavby, ale najmä pre budovanie rodinných vzťahov.

"Je výborné deliť sa o náklady na prevádzku rodinného domu, avšak omnoho dôležitejšie je pestovanie rodinných väzieb, ktoré ponúka komunitné alebo viacgeneračné bývanie ponúka," myslí si architekt Olah.

Ocenením za zvládnuté náročné zadanie je pre štúdio GRAU aj nominácia na prestížnu Cenu za architektúru CE ZA AR 2024 v kategórii interiér.