Manželia Stodolovci si v Nitre v roku 2001 kúpili zvláštny starý rodinný dom. Nechceli v ňom bývať, pozerali sa naň ako na investičnú príležitosť. Hovorili si, že to možno privítajú ich synovia. A dovtedy priestory domu ponúkli na prenájom.
Tento príbeh by nebol ničím výnimočný, pokiaľ by o niekoľko rokov majiteľom pamiatkový úrad neoznámil, že ide o funkcionalistický klenot a v roku 2011 ho dokonca vyhlásili za národnú kultúrnu pamiatku.
V súčasnosti je Vila K v Nitre jedinou funkcionalistickou vilou na Slovensku sprístupnenou pre verejnosť.
Čo sa stalo, keď sa Stodolovci dozvedeli, že nevlastnia bežný rodinný dom?
Snaha o repliku okien odkryla vzácnosť
"Rodičia pri kúpe tušili iba to, že ide o stavbu z tridsiatych rokov," hovorí syn Peter Stodola.
V prenájme sa postupne sa vystriedalo viacero nájomníkov. Síce na začiatku urobili majitelia pár úprav, ale nešlo o výrazné zásahy.
"Najviac si dom prispôsobilo architektonické štúdio, ktoré bolo jedným z prvých nájomníkov. Interiéry zrenovovalo tak, že ich sčasti prikrylo sadrokartónom," spomína syn majiteľov vily.
Časom však nájomníci upozornili na to, že okná netesnia, výrazne prefukujú a je potrebné ich vymeniť.
Kláštor v Rožňave spája históriu s modernou. Ponúka ubytovanie v mníšskych celách Čítajte "Otec sa na základe sťažností rozhodol vyjsť nájomníkom v ústrety a okná vymeniť za repliky," hovorí Peter Stodola.
Keďže išlo o stavebný zásah a dom sa nachádza v pamiatkovej zóne, svoje plány oznámil na príslušnom úrade. To bolo v rokoch 2009 až 2010.
Zámer prešetroval aj pamiatkový úrad, ktorý majiteľom oznámil, že okná síce môžu zrenovovať iba tak, že opravia tie pôvodné. Majiteľovi sa vyjadrenie pamiatkového úradu nepáčilo. To netušil, že o rok neskôr budú všetky zásahy posudzovať ešte prísnejšie, keďže Vilu K vyhlásili v roku 2011 za národnú kultúrnu pamiatku.
Čo sa stane, ak sa z domu stane pamiatka
Kupujete bežný rodinný dom, o ktorom viete, že je približne z tridsiatych rokov, ale neskúmate jeho históriu. Majitelia na to nemali dôvod, navyše architektúra nepatrila k ich sféram záujmu.
"Otec najskôr nesúhlasil s rozhodnutím úradu, požiadavky sa mu zdali príliš prísne, preto sa aj ohradil. Keď dom vyhlásili za pamiatku, namiesto renovácie okien zasadla rodinná rada," spomína Peter Stodola.
"Rodičia zrazu vlastnili umelecké dielo v architektúre. Uvedomovali si, že ďalšie investície budú niekoľkonásobne vyššie. Pre niekoho by bolo logické vilu predať."
Ale komu? Znie to paradoxne, hoci z pohľadu histórie hodnota rodinného domu stúpla, z pohľadu možného predaja sa možnosti oklieštili.
Obnova kultúrnej pamiatky si vyžaduje isté štandardy. A tie prevyšujú investície do bežného rodinného domu. Prispôsobujete sa požiadavkám pamiatkarov, dom nemôžete zatepliť, preto sa napríklad zvýšia náklady na prevádzku, nemôžete si vybrať materiály, ktoré sa vám páčia. To všetko si majitelia uvedomovali.
To, ako sa napokon rozhodli, už vieme.
Ego išlo bokom
Na obnove národnej kultúrnej pamiatky okrem zamestnancov Krajského pamiatkového úradu v Nitre spolupracoval aj ateliér Fabrici, za ktorým stoja manželia architekti Paula a Juraj Fabriciovci. Rekonštrukcia národnej kultúrnej pamiatky pre nich predstavovala niekoľko výziev.
Prvá bola filozofická rovina.
