Architekt Milan Rešovský si svoj dom navrhol pred 22 rokmi. Keď začal s výstavbou, ľudia sa ho pýtali, či stavia garáž, alebo obchod s potravinami. Ich otázky boli pochopiteľné. Vymyslel si totiž jednoduchý kváder, pre ktorý vybral výrazný modrý obal.
V okolitom prostredí, kde ľudia stavali podľa katalógových predlôh rôzne vily s vežičkami, manzardami a vikiermi, bol jednoduchý dom s plochou strechou niečím nevídaným. Aj preto stavba nevzbudzovala dojem, že sa doň má nasťahovať rodina s deťmi.
No práve dizajn ho robí aj dnes nadčasovým.
Po viac ako dvoch desaťročiach sa však situácia v rodine výrazne zmenila. Deti odrástli a odsťahovali sa. Majitelia cítili, že dom potrebuje zmenu a možno menšiu obnovu.
Vila Lýdia, ako ju familiárne nazývajú, tak vstupuje do ďalšej etapy života. Už ako moderná a energeticky úsporná stavba.
Na pustej planine
Vráťme sa však do obdobia pred dvadsiatimi rokmi, keď sa majitelia rozhodli, že si kúpia pozemok a postavia dom.
Zvyčajne si vyberáte parcelu podľa prvého dojmu. V prípade pozemku pre Vilu Lýdiu platilo, že ich prilákala blízkosť lesa a krásny výhľad na Prešov.
Bol posledný v rade, čo by bolo pre rodinu výhodou. "Avšak bol príliš malý a rozprestieral sa na území, kde sa ešte len začínala výstavba. Vyzeral skôr ako pustá planina. Niet divu, že ho už dvaja majitelia predo mnou kúpili a predali, lebo im naň nevedeli vymyslieť dom," dotvára obraz spred 20 rokov Milan Rešovský.
So smiechom dodáva, že pravdepodobne platilo, že čím horší pozemok, tým vyšší tlak na prácu architekta a výsledný dojem. Významnú úlohu zohral aj fakt, že pozemok bol úzky a svahovitý.
Súkromie ukryté pod obývačkou
Rešovskému sa automaticky núkalo riešenie úzkej stavby. Strmý ráz pozemku vyriešil aj to, že dom zasadil do terénu. Tým, že chcel, aby sa do obývačky nevstupovalo po schodoch, umiestnil spoločenskú zónu na druhé nadzemné podlažie. V prízemí nájdete súkromnú časť.
To, že stavbu navrhoval architekt, cítiť aj pri návrhu dispozície. K hlavnému vstupu vedie asi šesťdesiat metrov dlhý chodník. Dnes po ňom vykračujete a kocháte sa pohľadom na okolitú zeleň a umelecké diela, no vtedy to bol len nudný betón. Vstup je riešený ako bezbariérový osemmetrový mostík, ktorý zároveň slúži ako západná terasa.

Už pri vstupe prekvapí, že namiesto tradičnej chodby víta návštevníkov zimná záhrada so saunou. Atraktivitu pobytu vo vani zvyšujú aj lúče západného slnka.
Cez zasklenú stenu sa vstupuje do hlavnej spoločenskej časti - otvorenej obývačky spojenej s kuchyňou a jedálňou. K dispozícii je aj veľká kúpeľňa. Architekt si dal tú námahu, aby sa z obývačky dalo vyjsť na terasu a odtiaľ už z exteriérovej časti aj zísť do záhrady.
Subtílnym jednoramenným schodiskom v interiéri sa zostupuje na prízemie so spálňou, izbou detí a ich herňou, kúpeľňou a šatníkom. Izby nadväzujú v logickej štruktúre za sebou a kopírujú tvar pozemku.
Zdá sa vám, že opisujeme dom postavený dnes? Aj to je výhoda, keď sa bývanie tvorí s odborníkom - funkčnosť a praktickosť zoradenia miestností nestarne.
Dom za dva milióny korún
Dom je postavený z pórobetónových tvárnic. Pôvodne pri hlavnom vstupe, ako aj pri terase na hornom poschodí, boli navrhnuté izolačné steny obložené vlnitým plechom. Táto časť len prednedávnom dostala novú tvár.
"Pozinkovaný vlnitý plech po rokoch podľahol opotrebovaniu a napadla ho hrdza, preto sme hľadali vhodnejší materiál," vysvetľuje Rešovský.
Vybrali si fasádne dosky na báze dreva, ktoré pôsobia prírodnejšie a dobre odolávajú poveternostným vplyvom.
Netradičným a zároveň charakterizujúcim prvkom pôvodnej stavby bolo tienenie okien. Architekt na tieto účely vybral posuvný panel z lexanu. Z rovnakého materiálu navrhol aj striešku nad hlavným vstupom.
"Pri prerátaní nákladov som zistil, že nás dom vyšiel na dva milióny slovenských korún (približne 60- tisíc eur, pozn. red.)," usmieva sa Rešovský s tým, že na niektoré veci, už nezostali peniaze.
"Preto som v interiéri uprednostnil v tom čase napríklad posuvné systémy z rolldoru namiesto niektorých dverí."
Nešetril však na oknách. Investoval do drevených a možno prekvapí, že už pred dvadsiatimi rokmi využívali na ohrev vody solárne kolektory.
Po rokoch bývania sa situácia v rodine zmenila. Deti dospeli a osamostatnili sa. To bol hlavný dôvod pri uvažovaní o zmene bývania.
"Najskôr sme si mysleli, že dom zbúrame a postavíme menší. Do úvahy pripadalo aj riešenie, že odstránime len časť domu. Nakoniec sme sa rozhodli, že stavbu ponecháme a prerobíme na moderný ekodom," vysvetľuje majiteľ a architekt v jednej osobe.
Ich myšlienku podporila výzva štátu Obnov dom. Majitelia sa rozhodli zmodernizovať stavbu z technickej stránky, aby sa stala energeticky efektívnou.
Pasívny dom
Na začiatku úprav vôbec netušili, že aj technologické zmeny budú také náročné.
"Keďže sme chceli, aby nám úpravy prefinancovali prostriedky z plánu Obnov dom, potrebovali sme si zaobstarať energetický certifikát a ušetriť minimálne 30 percent energie," vysvetľuje Rešovský.

Na základe energetického certifikátu navrhli potrebné zlepšenia. Všetky zmeny smerovali k jedinému cieľu - zmeniť stavbu na pasívnu.
Jednou z prvých zmien bolo doteplenie rovnej strechy o ďalšiu vrstvu izolácie. Nasledovala výmena drevených okien a presklenených dverí na terase za výplne s izolačným trojsklom. Z tohto dôvodu majitelia doplnili na okná z juhu a zo západu aj hliníkové žalúzie. Pôvodného charakteristického tienenia z lexanu, ktoré dotvára výraz domu, sa nevzdali.
Stavba dnes na ohrev teplej vody využíva prioritne fotovoltiku, majitelia investovali do 6,5 kW fotovoltickej elektrárne spolu s batériovým úložiskom s kapacitou 10 kW.
Fasádu dodatočne nezatepľovali, urobili tak už pred desiatimi rokmi.
Informácie o rodinnom dome
- Autor návrhu: Ing. arch. Milan Rešovský, Ing. arch. Marek Viničenko
- Realizácia: 2002
- Renovácia: 2023/2024
- Miesto: Prešov
- Obytná plocha: 196 m2
- Úžitková plocha: 230 m2
Keďže ide o pasívny dom, počas roka vyprodukuje toľko energie, koľko spotrebuje. Vetranie zabezpečuje rekuperácia.
Zmenu doby vnímame aj cez ďalší technologický doplnok - wallbox na nabíjanie elektrických áut.
V budúcnosti pribudne čerpadlo na báze vzduch – vzduch. To splní ďalšiu predstavu architekta: zabezpečí vykurovanie v prechodnom období. A najmä vytvorí príjemnú chladnú klímu v lete.
Pri rozhodovaní, ako zmeniť stavbu, síce majiteľa presvedčila výzva z plánu Obnov dom, no bez vlastných investícií by tieto zmeny nevedel zrealizovať.
"Ušetrili sme 33 percent primárnej energie a stálo nás to približne 25-tisíc eur," odkrýva investície majiteľ domu. Ale nesťažuje si.
"Kým v minulosti sa ma ľudia pýtali, či staviam garáž, dnes sú zvedaví, či sa nebojím, že mi zhorí dom, keď sa tam nachádza batériové úložisko," smeje sa architekt s tým, že mnohých zaujíma aj to, či sa neobáva, že im zhoria elektrické autá.
Vila Lýdia je príkladom toho, že ak sa investuje do funkčnej a jednoduchej architektúry, teda do dobrého základu, stavba zostane aktuálna aj po rokoch.