"Pozrite sa, doteraz mám v zásuvke kľúče, ktoré som dostal od pána z mestského úradu od františkánskeho kláštora na námestí v Rožňave," smeje sa Tomáš Székely z občianskeho združenia Otvor dvor.
Bolo to pred ôsmimi rokmi, keď prvýkrát ako noví nájomníci aj s kamarátmi vstúpili do veľkorysého kláštora zo začiatku 18. storočia.
To, čo papier definoval ako národnú kultúrnu pamiatku, bola v skutočnosti veľká ruina. Keďže je však Székely reštaurátor, poznal jej ozajstnú hodnotu.
"Či sa nám neroztriasli kolená z toho, čo sme tu našli? To si nespomínam, ale pamätám si na pocit radosti, že sme do dlhodobého nájmu získali výnimočný priestor na naše kultúrne aktivity v Rožňave," hovorí s dodatkom, že ani ako reštaurátor zďaleka netušil, aké prekvapenie ho čaká s každou ďalšou odkrytou vrstvou.
Kaviareň sa nachádza v priestoroch, kde mali kedysi jedáleň mnísi. (zdroj: Otvor dvor)Odvtedy sa kláštor zmenil. Združenie Otvor dvor ho postupne zrenovovalo: opravili kúrenie, rozvody vody a elektriny, vymenili podlahy, vytvorili hygienické zázemie.
Stavbu na štvorcovom námestí centra horného Gemera dnes ľudia navštevujú preto, lebo si chcú kúpiť knihu, posedieť na káve, ochutnať vegetariánsku kuchyňu, pozrieť si výstavu, divadlo či koncert. Alebo vychutnať historickú atmosféru budovy, ktorú podčiarkujú aj zachované klenby.
Novinkou je možnosť stráviť noc v bývalých mníšskych celách. Nové apartmány pre turistov navrhol známy architekt Oliver Sadovský. O tom, že sa renovácia podarila, svedčí aj čerstvá nomináciu za najlepšiu architektúru na Slovensku CE ZA AR 2024.
Hľadali najlepšiu architektúru. Porota vybrala hájovňu, základnú školu, aj dom zo skla Čítajte "Dva apartmány v rožňavskom františkánskom kláštore sú súčasťou sympatického príbehu, ktorý pred ôsmimi rokmi začali rozvíjať nadšenci z občianskeho združenia Otvor dvor," hovorí Sadovský z ateliéru Sadovsky&Architects.
Keď ich priatelia Lucia Pašková a Gábor Bindics oslovili s tým, či im nepomôžu s návrhom apartmánov pre Kláštor, nebol dôvod na dlhé rozhodovanie.
"Našťastie sme ateliér, ktorý veľmi rád podporí dobrú vec. A navrhnúť priestory v takom kultivovanom priestore pre ľudí, ktorí majú krásnu víziu, nám dávalo zmysel," vysvetľuje Sadovský.
S kolegami chceli trochu prispieť k tomu, o čo sa snaží v Rožňave a okolí už niekoľko rokov skupina nadšencov okolo združenia Otvor dvor.
Spať na prični?
"Mal som takú predstavu, že vytvoríme jednoduché izby, ktoré sa budú čo najviac podobať mníšskym celám," spomína Székely.
Stále však počúval, že kto by dnes dobrovoľne spal na drevenej tvrdej prični. Dnes je rád, že sa nechal prehovoriť a apartmány ponúkajú komfort, ktorý si ich návštevníci zaslúžia.
"Rozmýšľali sme nad tým, aký štýl zvoliť pre priestory, ktoré sú v kláštore a majú poskytnúť čo najväčšie pohodlie. Zvolili sme princíp, ktorý bol blízky aj mníšskemu rádu. Asketický, strohý a farebne nevyrušujúci," hovorí architekt Sadovský.
Autori konceptu dbali, aby návštevníci pocítili nielen vizuálny zážitok. Nový priestor nielen funkčne, ale v maximálnej miere komfortu poskytuje všetky moderné potreby - priestor na kvalitný spánok, možnosť pripraviť si jedlo a osviežiť sa v kúpeľni.
Práve zabezpečenie nových rozvodov odpadu bolo najkomplikovanejšie. Predsa len, funkcia a výbava kláštora boli v čase jeho vzniku rozdielne.
Hoci bol v tíme občianskeho združenia reštaurátor, architekti spolupracovali aj s pamiatkarmi.
Kde citlivý prístup chýba, treba ho vrátiť
"S odkrytím každej novej vrstvy prišli nové výzvy a my sme ich chceli zvládať s ohľadom na to, že renovujeme národnú kultúrnu pamiatku, ale aj preto, že chceme byť pozorní k našej histórii," vysvetľuje Székely.
Františkánsky kláštor si prešiel rôznymi obdobiami. Ťažko povedať, či ho najviac zruinoval oheň na konci 19. storočia alebo necitlivé zásahy v čase socializmu, prípadne posledné obdobie, keď len tak chátral.
Počas rokov plnil rôznu funkciu. Žili tu františkáni, neskôr dôchodcovia a využíval sa aj na administratívne účely.
"Asi najviac ma prekvapilo, že mnísi časť priestorov v istom období prenajímali napríklad banke," usmieva sa Székely s tým, že takú podnikavosť od nich nečakal.
Napriek hrubým zásahom v priebehu rokov sa v kláštore zachovali ojedinelé artefakty. Sú to najmä klenby, ktoré dotvárajú typický charakter celého priestoru - kaviarne, kuchyne, kníhkupectva, ale aj apartmánov.
Robotníci nechápali jeho zámer. Architekt obrátil dispozíciu naruby a priznal rozvody Čítajte A tiež maľby na stenách. Najstaršia je neskorobaroková klasicistická maľba v medailónoch v refektári, ktorú návštevníci môžu obdivovať v kaviarni. Alebo ikonická Posledná večera, ktorá je dielom miestneho umelca Júliusa Ádáma.
Ku každej rekonštrukcii sa môžete postaviť dvoma spôsobmi - buď zmeníte veci naraz a komplexne alebo postupne. Závisí to najmä od množstva finančných prostriedkov, ktoré máte k dispozícii.
Taký malý zázrak
V Rožňave si zvolili druhý prístup, keďže občianske združenie za sebou nemalo žiadneho veľkého investora a na obnovu získavalo peniaze postupne.
"Ako reštaurátor viem, že pri dokonalej reštaurátorskej práci by mali byť odhalené vrstvy z jedného obdobia," hovorí Székely.
To si vyžaduje nielen precíznosť, ale aj dostatok finančných prostriedkov na účte.
"Keďže sme ich nemali, prispôsobili sme sa a zvolili trochu naturálnu podobu, aby výsledná podoba mala originálne estetické vyznenie. Ale vždy s ohľadom na názor pamiatkarov."
Kníhkupectvo sa nachádza v chodbe, ktorou sa kedysi prechádzalo do kostola. (zdroj: Otvor dv)Výsledok im dáva za pravdu. "Za zázrak dnes nepovažujem to, že sa nám darí vytvárať kultúrne aktivity a posilňovať komunitu, aj keď si to cením, ale skôr to, že sme dokázali zrekonštruovať takú zruinovanú a rozsiahlu stavbu, akou je františkánsky kláštor v Rožňave," sumarizuje Székely a priznáva, že mali šťastie na ľudí.
Nadšenec a vizionár z Rožňavy si v kontexte histórie uvedomuje, že ich združenie rozvíja kultúrne aktivity a posúva mantinely vnímania občanov práve v priestoroch, kde kedysi pôsobili františkáni, ktorí pri svojom strohom spôsobe živote nezabúdali ani na vedu a umenie.
Rekonštrukcia budovy s rozlohou 1700 metrov štvorcových by sa nikdy neuskutočnila bez peňazí získaných najmä z fondov a dotácií . Prispeli aj vlastnými aktivitami.
Tento rok bude prvý, keď sa po dočerpaní nórskeho fondu musia spoľahnúť práve na ne. Zdá sa, že po ôsmich rokoch fungovania im práve ich pestrosť a rôznorodosť prinesú sebestačnosť.
