Manželia s dvoma deťmi urobili prekvapivé rozhodnutie. Presťahovali sa do rodinného domu, ktorý bol menší ako ich pôvodný byt.
Vyrástol na malom úzkom pozemku v radovej zástavbe a pre architekta Petra Kasmana bol výzvou.
"Snažil som sa, aby dom, ktorý navrhnem na minimalistickom pozemku, v čo najväčšej miere spĺňal potreby štvorčlennej rodiny," hovorí architekt o zámere.
Podľa majiteľov sa mu to podarilo. Sú si vedomí, že bývajú na menšej ploche, ale v ich rodinnom dome s terasou a menšou záhradou. Za veľký bonus považujú aj mestskú časť, v ktorej dom stojí.

Kto by si tu vedel predstaviť dom?
"Chceli sme bývať v Žiline, v centre diania a nesťahovať sa na dedinu," vysvetľuje majiteľ, ktorý si želal zostať v anonymite, ale redakcia pozná jeho meno. Tvrdí, že v meste je nedostatok pozemkov a je naozaj ťažké kúpiť taký, aký si väčšinou ľudia vysnívajú.
Manželia, dnes už spokojní obyvatelia nové rodinného domu, natrafili na parcelu v lokalite, ktorá bola pre nich prvou voľbou. Nachádzala sa v staršej časti Závodia, kde prevládajú typické dedinské dlhé a úzke domy.
"Nad takýmto maličkým miestom by väčšina ľudí ohrnula nos," smeje sa majiteľ domu. "Ale pre nás bol vzácny, lebo je len niekoľko minút peši do centra mesta a pritom v lokalite, ktorá skôr pripomína dedinu. To bolo pre nás rozhodujúce."
Už na prvý pohľad to však nebol pozemok, ktorý by mohol dostať prívlastok veľkorysý. Úzka parcela sa nachádzala v radovej zástavbe tradičných rodinných domov s pozdĺžnym pôdorysom s typickým tvaroslovím.
Majitelia preto oslovili Petra Kasmana. "S novým návrhom som sa potreboval zmestiť do obmedzeného priestoru - dávať pozor, aby dom nevytŕčal nad ostatné strechy v rade a umiestniť ho na pozemok so šírkou necelých päť metrov a dĺžkou štrnásť metrov," vysvetľuje architekt.
Rozmýšľal nielen nad malými rozmermi, dôležitá bola preňho aj požiadavka "mať slnko v každej miestnosti domu". Pri pozdĺžnom pôdoryse domu a parcele, ktorá je obklopená z oboch strán už postavenými múrmi, to bolo zaujímavé zadanie.
Niekto by povedal, že možno by interiér získal viac svetla, ak by bol vstup do rodinného domu umiestnený z boku na dlhšej časti domu. Avšak tým, že pôvodné základy siahali takmer po hranicu pozemku susedov, toto riešenie vôbec nepripadalo do úvahy.
Aj to je dôvod, prečo vstup architekt situoval v prednej časti domu od ulice. "Je to pre tento typ pôvodnej architektúry netypické riešenie, ale musel som stavbu prispôsobiť existujúcim podmienkam," uvedomuje si Kasman.
Nemalo ani význam, aby na dlhšej strane fasády umiestnil okná. Pomohol si preto trikom.
Átrium vyhnalo tmu
Architekt vedel, že celý priestor na prízemí ponechá ako otvorený priestor. Kuchyňu spolu s obývačkou umiestni v zadnej časti domu tak, aby mali majitelia pohodlný vstup do záhrady.
V prednej časti prízemia situoval schodisko a hygienické zázemie. Na poschodí umiestnil dve detské izby, spálňu a WC.
Otázkou bolo, ako doviesť do priestoru na prízemí aj na poschodí prirodzené svetlo.
V prvej tretine pozdĺžnej osi domu vytvoril prevýšené átrium, ktoré siaha až po rovinu strechy. V otvorenom priestore sa stáva slnečným srdcom domu. Na prízemí je vďaka tomuto prvku osvetlená ráno kuchynská časť domu a na druhom podlaží spálňa so schodiskom.
O dome
Lokalita: Žilina
Autor konceptu: Ing. arch. Peter Kasman
Architektonický ateliér: TREEA
Podlahová plocha prízemia: 44,13 m² (bez átria)
Podlahová plocha podkrovia: 39,44 m²
Podlahová plocha podkrovia vrátane átria: 50,66 m²
Zastavaná plocha domu s terasou a átriom: 79,65 m²
Obostavaný priestor: 396,29 m³
Rok kolaudácie stavby: 2023
Átrium je navrhnuté tak, že v letných mesiacoch sa dá drevenými lamelami uzavrieť, čím vnútro ukrýva pred horúcimi slnečnými lúčmi.
Aj majitelia považujú tento prvok za srdce domu. "S átriom sme v našich predstavách vôbec nerátali. No nápadom sme boli nadšení. Úžasne osvetľuje celý interiér. Cez veľké posuvné dvere si dokonca môžeme regulovať intenzitu svetla. To, že vytvára príjemný priestor na posedenie, je paradoxne až jeho druhotná funkcia," spokojne vyratúva výhody obľúbenej časti domu majiteľ.
Átrium síce z malej obytnej plochy ukrojilo značnú časť, ale nik to neľutuje. Až na pár mrazivých dní ho rodina skutočne využíva celoročne ako čitáreň či oddychovú zónu.
Nenápadná kuchyňa
Úzky pôdorys domu ovplyvnil logicky aj umiestnenie nábytku, špeciálne kuchyne na prízemí.
Kuchynská zostava zaberá vždy najviac miesta a spolu s požiadavkou umiestniť na prízemie aj klavír predstavovala najväčšie riziko v tom, že by neveľký priestor opticky ešte viac zatienila.
"Najskôr sme uvažovali nad tradičnou kuchyňou s úložnými skrinkami vo vrchnej časti. Som rád, že sme to zmenili," teší sa architekt.
"Nechcel som, aby sa z nej stala dominantná hmota, ktorá by ešte viac opticky rozsekala malý interiér. Naopak, cieľom bolo navrhnúť nenápadnú kuchyňu, ktorá by splývala s okolím."
Architekt preto navrhol kuchynský ostrov v priestore. Vybral preň bielu farbu, aby pôsobil ešte nenápadnejšie. Úložný priestor prakticky situoval pod schodisko, kde sa našlo dosť priestoru pre všetko kuchynské zázemie vrátane chladničky, kávovaru, ale aj špajzy.
Prírodné drevo a betón
Kasman inklinuje k tradičným materiálom. Má rád aj prirodzené, trochu drsné štruktúry. Dom je preto postavený z tehly.
Pečať architekta cítiť aj vnútri domu. Dominantnými prvkami je tu betón a smrekové drevo. V kombinácii s bielou liatou podlahou určujú charakter celého priestoru.
"Našou predstavou bolo, aby architekt vytvoril dom, v ktorom komunikuje interiér s exteriérom, kde nie sú bariéry medzi vnútrom domu a vonkajšou časťou. Žiadali sme veľa prirodzeného svetla, samostatné izby pre deti a aby sa do interiéru zmestil klavír," spomína majiteľ na požiadavky, ktorými zasypali architekta.
Splniť ich bolo pre malý pozemok náročná úloha, ale architekt Kasman ju zvládol.
"Dnes sa nám vôbec nezdá, že obytného priestoru je málo," prikyvuje spokojný majiteľ. "Zistili sme, že aj tých vyše 200 štvorcových metrov úplne stačí na to, aby deti mali kde vybehnúť a aby si nazbierali vlastné maliny či hrášok."