Pes má jeden žalúdok, ktorý sa dokáže obrovitánsky zväčšiť. Historicky to súvisí s ich vývojom. Psy ulovili korisť, nažrali sa a týždeň buď nezožrali nič alebo len veľmi málo.
Mačka si vie potravu rozdeliť. Prežerie sa len vtedy, ak je kastrovaná a obézna. Preto musí žrať častejšie a v menších dávkach.
Ako veterinár sa zvieratám venuje už dvadsať rokov. Tvrdí, že pre domácich psov sú dôležité tri potreby: svorka, jedlo a rozmnožovanie. Nikde tam nie je kvalita, vôňa či chuť krmiva. Pes ani mačka nie sú gurmáni.
"Pre psov je dôležité zožrať, byť nasýtený a prežiť. Rovnako to majú aj mačky, len tie si musia zobkať," hovorí PAVOL VALAŠEK z kliniky Vetpoint.
Zákazníkom vždy radí, aby si nekomplikovali veci. Ak sa chcú psovi zavďačiť, nech s ním idú na dlhšiu prechádzku, nech s ním trávia viac času.
"Pes vás nebude mať rád viac, keď mu dáte maškrtu," tvrdí veterinár.
Z rozhovoru sa dozviete:
- Ako zistia, že pes alebo mačka majú nadváhu.
- Ako si vybrať vhodné krmivo a prečo je dôležitá vstrebateľnosť bielkovín.
- Ako ustrážiť hmotnosť u kastrovanej mačky.
- Prečo je mýtus, že sa po vykastrovaní mení povaha psa.
- Prečo si psy pochutnávajú aj na exkrementoch.
- Či šteniatka potrebujú inú stravu a ako často sa musia kŕmiť.
- Ako im zabezpečiť pitný režim.
- Čo považuje za nevhodnú stravu, z ktorej domáce zvieratá priberajú.
Viete už vo dverách ambulancie odhadnúť, či má pes alebo mačka správnu životosprávu?
So zvieratami je to podobné ako s ľuďmi. Už na prvý pohľad vidíme, či sa neprekrmujú. U psov viac, ale aj u mačiek, platia železné pravidlá váhy.
Existujú síce rôzne plemená, ktoré sú buď štíhlejšie ako chrty alebo zavalitejšie a mohutnejšie ako mastifovité psy. Zákazníkom ukazujem tutoriál, na ktorom sú znázornené siluety a pohľad zhora na psov a mačky. Z kresieb vidíme, kedy vážia viac, ako by mali.
Z čoho najviac priberajú?
Aj pre domáce zvieratá platí zákon zachovania hmoty a energie. Osemdesiat percent, bez ohľadu či sme tuční alebo chudí, je o príjme potravy a dvadsať percent o výdaji.
Iste, ak je niekto maratónsky bežec, je to asi iné, ale bežní ľudia to majú rovnaké. Koľko zjedia, toľko si aj uložia. Aj zvieratá.
U zvierat je ešte jeden dôležitý faktor, s ktorým je potrebné rátať, a to kastrácia. Antickí eunuchovia boli hrušky, pretože bez pohlavných orgánov sa organizmus zásadne mení. Kolieska v metabolickom orloji sa prehádžu, telo sa správa inak. A inak sa aj ukladá energia.
Pri kastrovaných zvieratách musíte dvojnásobne dávať dôraz na to, aby nedošlo k nadváhe.

Naznačujete, že kastrované zvieratá môžu výrazne pribrať a niektorým sa mení aj povaha?
Jedno je pravda, druhé mýtus. To, že priberú, je podmienečný stav, pretože psík nevie ísť do chladničky. Nechodí ani do špajze, zje len to, čo mu dáme do misky. Priberie vtedy, ak neustrážime množstvo jedla. Ak mu nevieme odolať, keď na nás robí psie oči, keď mu dávame viac dobrôt, keď ho stará mama prekrmuje.
Zmena povahy je mýtus. Ale aj k tomu niekedy dochádza. Ak máte napríklad 15- kilového bígla a vykastrujete ho, do roka má o polovicu viac. Logicky mu to zmení povahu, zrazu je komótny.
Takto vznikol mýtus o zmene povahy. Ak domácim miláčikom dovolíme, aby zásadne pribrali, to je o viac ako 20 percent, nielenže majú obezitu, ale pretvorí sa im aj temperament.
Obezita je aj u zvierat živnou pôdou pre rôzne choroby. Vznikajú rôzne oxidatívne, antioxidatívne procesy, endokrinologické poruchy, kardiovaskulárne problémy, pohybové problémy, matematika je v tomto úplne rovnaká ako u ľudí.
V prípade psa si dostatok pohybu viem predstaviť. Ale čo mačka, ktorú chovám v byte. Potrebujem s ňou ísť z času na čas von na vychádzku? Ako zvýšime výdaj energie u nej?
U mačiek je to pomerne veľký problém. Niečo vieme saturovať hrou a vytvorením dostatku príležitostí na pohyb. Ale väčšinou to nestačí.
Preto odporúčame mať v byte či dome aspoň dve mačky. Má to svoje úskalia a ani ako prevencia nadváhy či obezity to nefunguje na sto percent. Ale je menšie riziko, ako keď je kastrovaná mačka chovaná doma ako solitér.
Hovorili ste, že najväčší problém je s prekrmovaním. Zloženie potravy nehrá rolu?
Faktor, že ľudia dávajú miláčikom zle zloženú potravu, je v dnešnej dobe marginálny.
Veterine sa venujem už dvadsať rokov a zažil som časy, keď sa kŕmilo zvyškami jedál, pomyjami. V mestách tento spôsob kŕmenia už nefunguje vôbec. Ani na vidieku už nie sú psy na reťazi, aj tam sa už mení prístup a zviera začína byť členom rodiny.
Covid tento vzťah ešte exponenciálne posilnil. Pre mnohých sa stali zvieratá dôležitejší ako ľudia.
Stretávate sa ešte s tým, že ľudia polemizujú o granuliach? V zmysle, že uprednostňujú varenú stravu?
Niekedy áno, ale hovorím im, že žijeme v priemyselnej dobe. Aj ľudia jedia priemyselnú stravu, a keďže existuje neuveriteľne veľa psov, musíme sa zmieriť s tým, že aj oni konzumujú priemyselnú stravu - granuly.
Ak budeme farmárčiť niekde na lazoch a budeme nezávislí od potravín, nebudeme kupovať ani granule. Budeme ho kŕmiť tým, čo máme a najmä od malička. Bude to preňho prirodzená strava.
Navyše, členstvo v EÚ prináša aj to, že máme legislatívne chránené jedlo v dobrej kvalite.
To isté platí aj pre krmivá psov a mačiek. Samozrejme, v reťazcoch nájdete rôzne kategórie, kúpite si drahšie aj lacnejšie potraviny, ale všetky sú neškodné.
Myslím si, že aj ľudia raz skončia na granuliach, lebo je neúnosné, aby sme v budúcnosti produkovali toľko jedla.
Ako mám ale vedieť, ktoré zo širokej ponuky sú najlepšie? Obzvlášť ak majú podobné zloženie?