Vstúpili by ste na pozemok rodinného domu, ak by ste vedeli, že je tam pes?
Profesionálny psí kouč Juraj Ferko tvrdí, že ak by sa mal ktokoľvek rozhodovať, vyberie si možnosť nie. Taká je ľudská psychológia. Hovorí, že každý pes, dokonca aj milá čivava, je pri ochrane rodinného domu či bytu lepší ako žiadny.
"Mnoho ľudí si psy zaobstará do rodinného domu práve na ochranu pred zlodejmi," hovorí zo skúseností Jozef Olearčin, ktorý sa takmer tridsať rokov venuje výcviku a výchove psov.
Napriek tomu, že niektoré plemená sú historicky špeciálne šľachtené na ochranu teritória, aj menšie psíky môžu fungovať ako spoľahlivý "zvukový alarm".
Psí kouč: Pes je špičkový mentalista, prečíta vás. Vie, kedy je víkend alebo že máte stres Čítajte Ak ste sa rozhodli, že pri strážení súkromia a majetku vám bude okrem elektronického zabezpečovacieho systému pomáhať aj pes, pravdepodobne ste prešli prvým rozhodovacím kolom.
Nasleduje aj ďalšie rozhodovacie štádium - vybrať si správneho.
Ak nie je pes veľký, nech je aspoň hlučný
"Ak si predstavujete psa, ktorý vás bude chrániť aj fyzicky a v prípade potreby dokáže páchateľa zneškodniť, v tom prípade by ste sa mali pozerať po väčšom plemene," radí Ferko.
Hovorí, že pri ochrane rodinných domov si väčšina ľudí volí najrozšírenejšiu alternatívu - pes nemusí byť veľký, dôležité je, aby bol hlučný, čím dostatočne upozorní okolie a odplaší zlodeja.
Výnimočný prípad predstavujú rodinné domy, ktoré sa nachádzajú na samote či polosamote. "Tam nielenže odporúčam plemená psov, ktoré sú predurčené na tvrdú fyzickú ochranu, ale majiteľom radím, že jeden pes nestačí," tvrdí Ferko, ktorý s výchovou psov pomáha aj v relácii Neposlušní na Jednotke v RTVS.
Jozef Olearčin najčastejšie odporúča plemená špeciálne šľachtené na ochranu majetku. "Stráženie teritória majú v génoch, pretože na to boli vychovávané a cvičené niekoľko stoviek rokov. Vedia, že majú strážiť," vysvetľuje expert.
Strážny pes musí počúvnuť na povel
Zdôrazňuje, že majitelia, ktorí sa rozhodnú pre väčšie plemená psov, by mali zobrať na vedomie, že sa im potrebujú aj aktívne venovať. "Najhoršie psy sú také, s ktorými sa nepracuje. Majitelia ich majú niekde pri búde a vôbec sa im nevenujú," je presvedčený Olearčin.
